V katastrálnom území obce Červenica v severnej časti Slanských vrchov sa nachádza historicky známe ložisko opálu drahého, v minulosti ťažené ako jediné v Európe i vo svete. Ťažba opálu tu bola vo veľkej miere sústredená do dvoch hlavných revírov – Libanky a Šimonky. Nachádza sa tu niekoľko desiatok kilometrov chodieb a na povrch ústí viacero štôlní. Celkový rozsah tunajšieho podzemného diela doteraz nie je známy. Podľa povesti však boli dubnícke opály objavené len náhodou.
Opál je z chemického hľadiska amorfný minerál. Ide o hydratovaný oxid kremičitý – SiO2.nH2O, resp. o gély kyseliny kremičitej obsahujúce vodu. Vzniká pri nízkych teplotách z vody bohatej na SiO2. Opály patria do triedy oxidov a hydroxidov, majú rôzne farby a tvary. Vyskytuje sa vo viacerých odrodách – opál drahý, ohnivý, mliečny, hyalit, čierny, drevný opál a iné. Drahý opál prekrásne hrá rozličnými dúhovými farbami, zvyčajne červenou, modrou a žltou (opalescencia). SiO2. So zohrievaním vody, ktorá je v ňom viazaná, sa jeho farba často mení. Napríklad ak sa drahý opál zohreje v dlani, bude sa mimoriadne lesknúť. Ohnivý opál je žltý alebo červenkastý a môže, ale nemusí opalizovať. Obyčajný opál je sivý, čierny alebo zelený a hrou farieb sa nevyznačuje.
Počiatky banskej činnosti v našom regióne siahajú až do doby kamennej. Potvrdená bola existencia dielní priamo v priestore Banského a Dubníka, v ktorých sa produkovali výrobky z tunajších limnokvarcitov a opálov už v paleolite. Obyvateľstvo využívalo miestnu surovinovú základňu popri obsidiánoch, hojne sa vyskytujúcich v južnej časti Slanských vrchov. Dlhodobý intenzívny záujem o územie Slanských vrchov z hľadiska výskytu nerastných surovín vyplýval v minulosti z ich polohy v horskom karpatskom oblúku. Ležia medzi bohatými ložiskami rúd farebných a drahých kovov v stredoslovenských a severorumunských treťohorných vulkanických pohoriach. Z podobnej geologickej stavby vyplývala pre ľudí nádej na objavenie podobných ložísk aj v tomto priestore. V duchu tejto myšlienky boli od dávnej minulosti až do 80-tych rokov 20. storočia investované nemalé finančné prostriedky do prospektorských činností v tejto oblasti. Postupne sa pozornosť sústredila na oblasť Zlatej Bane, Dubníka a Merníka.
O začiatkoch ťažby drahého opálu na Slovensku nie sú zachované žiadne písomné údaje. Opály drahé boli opisované antickými autormi ako záhadné kamene šesťdesiatich farieb a pripisovali sa im magické účinky. Za miesto ich pôvodu bola považovaná India, ale nakoľko sa podľa popisov vyznačovali intenzívnou farbohrou a výraznou opalescenciou, ktorá je typická pre dubnicky drahý opál, pochádzali pravdepodobne z Dubníka. Prvá písomná správa o drahých opáloch na našom území je zo 14. V. 1597, keď bolo cisárom Rudolfom II vydané povolenie na obhospodarovanie baní pre Alberta Magnusa z Vratislavi. Ďalší doklad je reskript z 5. novembra 1603. Rovnako ho vydal cisár Rudolf II. Štefanovi Kecerovi majitelovi pozemkov, na ktorých bane nachádzali. Osobný lekár cisára Rudolfa II. Anselm Boetius de Boot však v práci Gemmarum et lapidum historia z roku 1609 spomína starú, zavalenú baňu na drahý opál čo jednoznačne dokazuje, že ťažba drahých opálov je staršia ako uvedené písomné zmienky. Ďalšia informácia o drahom opáli pochádza od pátera Browna z roku 1673. Podia ne jsa v zbierkach cisárskeho mineralogického kabinetu nachádza neopracovaný opál drahý väčší ako päsť. V roku 1771 bol na povrchu nájdený doteraz najväčší známy kus s hmotnosťou 607g, ktorý bol pre svoju prekrásnu a zvláštnu farbohru pomenovaný Harlekýn (Vienna Imperial Opal) a v súčasnosti je uložený v múzeu vo Viedni.
V 17. a 18. storočí pozemky niekoľko krát menili majiteľa, nikomu sa však nepodarilo viesť ťažbu efektívne. Až v rokoch 1830 – 1845 sa priamym nájomcom baní stal Gabriel Fejerváry – amatérsky geológ a archeológ, ktorý položil základy budúcej prosperity ťažby opálu drahého. Začal využívať moderné banské technológie a podstatne zefektívnil ťažbu.
Na základe dražby sa v rokoch 1845 – 1880 stala nájomcom baní rodina Goldschmidtovcov. Salomon G. – viedenský klenotník a podnikateľ urobil ťažbu ešte efektívnejšou. V tomto období zažil dubnicky drahý opál absolútny vrchol svojej slávy a bane zažívali nebývalú prosperitu. Klenotníkov syn Adolf dostal za rozvoj baníctva dokonca dostal šľachtický predikát „Libanka“. V baniach pracovalo až 400 baníkov a banské práce nadobudli svoj najväčší rozsah, bola postavená aj malá banská železnička v štôlni Viliam. Začali sa hĺbiť viaceré nové šachty a štôlne. Éru banských podnikateľov ukončila finančná insolventnosť a v závere 19. storočia prevzal prevádzku baní štát. Po počiatočnom obnovení ťažby nastala stagnácia, bane síce ostávali v prevádzke, ale nedosahovali žiadne významnejšie výsledky.
Prvá svetová vojna narušila svetové trhy a tým aj odbyt opálu, preto štát od roku 1914 cielene obmedzoval produkciu drahého opálu. Posledné ťažobné práce boli vykonané v roku 1918. Symbolickým koncom tohto obdobia „prežívania“ bol záver prvej svetovej vojny. V nasledujúcom období sa objavilo viacero neúspešných pokusov o obnovenie ťažby drahého opálu, banské dielo sa stalo významným zimoviskom netopierov na Slovensku. V súčasnom období znovu vzrastá záujem o obnovenie ťažby najkrajšieho slovenského drahokamu.
Elena Dercová Vlastivedné múzeum v Hanušovciach nad Topľou
