SLOVENSKÉ NÁRODNÉ PLEMENÁ
Slovenský sivomodrý rex (Ss rex) – je prvým slovenským národným plemenom králikov. Jeho šľachtiteľ pán Imrich Vanek z Holíča ho prvýkrát širokej chovateľskej verejnosti predstavil na II. okresnej výstave v Holíči už v roku 1956, o tento chov však prišiel. Takmer celý chov nádejného nového plemena však zničila myxomatóza v roku 1958, pri ktorej šľachtiteľovi uhynulo 84 králikov a tak musel začať odznova. K záchrane prispel istý priateľ, ktorému predtým šľachtiteľ daroval zvieratá zo svojho chovu. Prvými priekopníkmi chovu novošľachtencov boli K. Zouhar z Brna a L. Mechúra z Ružomberka. V roku 1959 šľachtiteľ požiadal o uznanie krátkosrstých sivomodrých králikov za samostatné plemeno. Uznanie sa odkladalo z rôznych dôvodov no najmä z nerozhodnosti funkcionárov Slovenského zväzu drobnochovateľov. Samotné uznávanie sa uskutočnilo až do roku 1965, kedy bol uznaný na spoločnom zasadnutí komisií Ústredného výboru Českého zväzu chovateľov drobných zvierat a Ústredného výboru Slovenského zväzu drobnochovateľov v Olomouci. Do vzorníka sa dostal už o rok neskôr pod názvom Perlový rex. Prvé uznané králiky registroval M. Martini a tetoval F. Veselský. Široká chovateľská verejnosť sa o uznaní prvého slovenského králika dozvedela z článku, uverejneného v prvom čísle prvého ročníka časopisu Záhradkár a chovateľ v roku 1966, kde sú zároveň aj prvé snímky tohto králika. Prvý štandard zostavil ing. J. Fingerland a na základe zovňajšku stanovil králikovi aj genotyp. Štandard vyžadoval však tzv. perlovanie srsti, ktoré nové plemeno nikdy nemalo. Králiky na výstavách preto aj nízko hodnotili. Zaradili sa do skupiny malých krátkosrstých plemien, čo chovateľov nelákalo. Chovu novošľachtenca neprispel ani dovoz mäsových plemien králikov zo zahraničia v roku 1965 a neskôr, o ktorých predchádzal chýr, že majú všetky prednosti. O úžitkovosti Slovenského sivomodrého rexa chovatelia nevedeli takmer nič. Ani organizované rozširovanie jeho chovu medzi mladými chovateľmi neprinieslo žiadané ovocie. Ich chovateľská neskúsenosť a používanie príbuzenskej plemenitby aj pri nevhodných zvieratách chovu Slovenského sivomodrého rexa neprospeli. Výnimkou bol snáď iba M. Targoš z Krásna nad Kysucou, ktorý na Národnej výstave drobných zvierat mladých chovateľov v Trenčíne v roku 1972 získal so svojím slovenským sivomodrým rexom čestnú cenu. Prvú genetickú analýzu nášho prvého slovenského králika urobil J. Zelník v roku 1969. Priaznivý ohlas mal náš prvý slovenský králik na stránkach zahraničných časopisov Deutscher Kleintierzuchter-Ausgabe Kaninchen č. 4/1969. DieTiervvelt č. 27/1973, Kleintierzucht – Ausgabe D č. 6/1974 v súvislosti s výstavou Interkanin 1973 v Lipsku, kde dosiahol triumf -najvyššie ocenenie pred očami celej svetovej verejností. Medzníkom v chove sa stala práca V. Romana, ktorý vypracoval v roku 1974 na základe svojich pokusov návrh na došľachtenie slovenského sivomodrého rexa, prepracoval štandard, vypracoval novú genetickú analýzu a chovateľov oboznámil s úžitkovými vlastnosťami králika. Veľkú zásluhu na jeho ustálený požadovaného štandardu a genotypu AA BB CC dd GG rex rex a do takého typu krátkosrstých králikov strednej veľkosti, akého poznáme dnes má Ing. Miloš Supuka, rodák z Bojníc. Slovenský sivomodrý rex získava na všetkých chovateľských výstavách doma aj v zahraničí úspechy (Brno, Praha, Bratislava, Nitra, Lipsko, rakúsky Wels, Budapešť, Belehrad). Je skromný na chovateľské podmienky. Jeho kožušina je vhodná na výrobu kožuchov a módnych odevných doplnkov. Je životaschopný, plodný (8 mláďat na vrh). Jatočnú zrelosť dosahuje vo veku 4 mesiace a jatočnú výťažnosť 58 %. Je vhodný do všetkých podmienok drobnochovu.
Pri jeho posudzovaní na výstavách sa vyžaduje, mimoriadne hustá a pružná srsť s dĺžkou 18 až 21 mm. Farba krycej srsti na povrchu tela je sivomodrá stredného tieňa. Do tejto krycej farby preniká červenohnedý odtieň medzifarby a spolu s inovatkovým leskom koncov pesíkov naberá veľmi mierne fialový nádych. Farba krycej srsti sa má rovnomerne, rozprestierať po celom povrchu tela včítane hlavy, ušníc a končatín. V zátylku je malý červenohnedý klin. Divoké znaky sú svetlé s jemným krémovým nádychom. Na leme ušníc sú svetlosivé chĺpky. Oči sú šedomodré, nahnedlý nádych rohovky je prednosťou. Pazúriky sú tmavo-rohovité. Podsada je na celom tele šedomodrá a zaberá asi dve tretiny chlpu. Na povrchu tela sa nad podsadou nachádza pásik medzifarby široký 4 až 7 mm červenohnedej farby. Najvýraznejšia je medzifarba na lopatkách. Na ostatnom povrchu tela nie je medzifarba príliš ostro ohraničená. Jeho ideálna hmotnosť je v rozsahu 3,50 až 4,50 kg podľa veku, dĺžka ušníc 11 až 12 cm. Mimo chovateľov u nás, ktorí sú združení v špeciálnom Klube chovateľov národných plemien a rexov, najrozšírenejší je u českých chovateľov.
Recept:
Králičie krokety
Na úpravu môžeme použiť aj mäso staršieho králika 6 – 8 mesačného
Vykostené králičie mäso, 150 g údenej slaniny, 4 vajcia, soľ, muškátový oriešok alebo nové korenie, olej, strúhanka, múka
Vykostené mäso pomelieme, zmiešame so slaninou pokrájanou na malé kocky a tromi vaječnými žĺtkami, okoreníme, osolíme a nakoniec dobre premiešame, do hmoty zľahka vmiešame sneh z troch bielkov. Do zmesi môžeme pomlieť aj srdce, pečeň a obličky. Potom z dobre premiešanej hmoty sformujeme asi 6-8 cm dlhé a 1-2 cm hrubé krokety, ktoré obalíme v múke, rozšľahanom vajci a v strúhanke. Vypražíme na rozpálenom oleji. Vhodnou prílohou sú zemiaky v akejkoľvek forme. Podávame teplé.
J. Petrík
V ďalšom čísle sa budeme venovať národným plemenám – Holíčsky modrý
