Čierne skládky sú nočnou morou. Keďže ich odstraňovanie v drvivej väčšine ostáva na pleciach samospráv, Združenie miest a obcí Slovenska oslovilo s návrhom riešení Ministerstvo životného prostredia SR a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Negatívne, a bohužiaľ aj bohaté, skúsenosti s nelegálne uloženým odpadom máme aj vo vranovskom okrese. Medzi najviac exponované miesta patrí odpočívalo medzi Sedliskami a Benkovcami. Odpad sa tam kumuluje pravidelne a podľa jeho zoznamu je jasné, že ide o barbarský úmysel.
Napr. minulý rok obec Benkovce s vlastnými zamestnancami a na vlastné náklady vyzbierala v priebehu pár dní päťdesiatdva 120-litrových vriec. Poriadok však nevydržal dlho. „Ľudia tam pravidelne vozia komunálny odpad, čo nie je vizitka kamionistov alebo turistov, ale „domácich“ z okolia. Keď sme zbierali odpad pred Vianocami, našli sme tam napr. plienky po starých ľuďoch znečistené exkrementami. Našim ženám sa z toho dvíhal žalúdok, preto mi povedali, že viackrát tam nepôjdu a ja ich chápem,“ zdôraznila starostka Benkoviec Viera Pavlišková.
O čiernych skládkach vedia svoje aj vo Vranove nad Topľou. Keď ich zamestnanci oddelenia verejnoprospešných prác začali v jari tohto roka odstraňovať, primátor Ján Ragan konštatoval, že pribúdajú na miestach, kde ich v minulosti neevidovali. „Je smutné, že sa nám na území mesta vyskytujú takéto skládky, pretože pre nás sú to náklady. Za likvidáciu odpadov platíme poplatky, náklady máme na pohonné hmoty a pracovníci, ktorí ich likvidujú, by mohli vykonávať iné činnosti,“ uviedol primátor Vranova nad Topľou Ján Ragan.
Združenie miest a obcí Slovenska zverejnilo informáciu, že na Slovensku je približne 9 000 nelegálnych skládok, pri ktorých je 22% v štádiu odstraňovania. Ako však pripomína ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS-u Michal Kaliňák, ide výlučne o nahlásené, to znamená, že počet nelegálnych skládok, ktoré musia vyriešiť svojimi peniazmi obce a mestá, je výrazne nad 10 000. „Samosprávy postupne odstraňujú čierne skládky na svojom území a prijímajú opatrenia na to, aby na týchto pozemkoch zamedzili vzniku čiernych skládok napríklad osadením prvkov na rekreáciu, ako sú lavičky, altánky, koše na odpadky a ďalšie prvky drobnej architektúry. Prípadne tam inštalujú fotopasce. Na súkromných pozemkoch s nezodpovednými, nekomunikujúcimi vlastníkmi je to však nemožné. A problém sa iba znásobuje,“ zdôrazňuje ZMOS.
ZMOS sa v tejto súvislosti obrátil na príslušné okresné úrady s otázkou, akú majú úspešnosť identifikácie pôvodcu čiernej skládky. Podľa údajov, ktorými združenie disponuje, v období od 01. januára 2018 do 31. mája 2021 bolo na okresných úradoch, odbor životného prostredia zaevidovaných 2223 podaní týkajúcich sa nezákonne uloženého odpadu. Z toho v rovnakom časovom intervale po vykonaní šetrenia bola zistená osoba zodpovedná za nezákonne umiestnenie odpadu iba v 229 prípadoch.
Vychádzajúc zo súčasného nelichotivého a neakceptovateľného stavu chce ZMOS požiadať rezort práce, sociálnych vecí a rodiny, aby v budúcom roku prostredníctvom aktivačných opatrení na trhu práce vytvoril podmienky na to, aby sa dlhodobo nezamestnaní sústredili na odstraňovanie čiernych skládok. Zároveň požiada Ministerstvo životného prostredia SR, aby samosprávam, ktoré budú realizovať odstraňovanie čiernych skládok, odpustil úhradu za uloženie tohto druhu odpadu na skládke s tým, aby sa odpad z odstránenia čiernych skládok v rámci tejto aktivity nepočítal do percenta vytriedenia pre mesto, alebo obce, na území ktorej je takáto nelegálna skládka. „ZMOS očakáva, že tak ako samosprávy aktívne pristupujú k zamedzeniu vzniku skládok preventívnymi opatreniami, aby aj okresné úrady v rámci prevencie zintenzívnili kontrolu problematických plôch po odstránení nelegálnych skládok a aktívnejšie vykonávali opatrenia na určenie pôvodcu nelegálnej skládky,“ reagoval Michal Kaliňák.
Na výzvu Združenia miesta a obcí Slovenska už zareagoval minister životného prostredia Ján Budaj, ktorý prisľúbil stretnutie s predsedom Branislavom Trégerom, aby spoločne pripravili kampaň za vyčistenie Slovenska.
Kampaň, ktorá by mala začať na jar budúceho roka, súvisí so začiatkom zálohovania nápojových PET fliaš a plechoviek od 1. januára 2022. Jej cieľom bude dosiahnuť viditeľnú zmenu kvality životného prostredia. Podľa slov ministra Jána Budaja sa bude envirorezort opierať o spoluprácu s obcami a mestami. „Na túto kampaň treba združiť prostriedky z viacerých zdrojov a tiež dosiahnuť, aby nemohli byť vytvárané čierne skládky na súkromných pozemkoch. Chceme dosiahnuť – presne tak, ako to požaduje aj ZMOS, aby sa budúci rok stal rokom odstránenia čiernych skládok a vyčistenia slovenskej prírody,“ zdôraznil minister Ján Budaj.
Ministerstvo životného prostredia SR pripomína zriadenú Zelenú linku, či naštartovanie zmien v pôsobení Slovenskej inšpekcii životného prostredia s tým, že presadenie novej legislatívy by malo posilniť kompetencie inšpektorov životného prostredia.
Bc. Elena Paľušová
