V jednom z posledných čísiel Vranovských novín bol uverejnený príspevok pracovníčky Mestského úradu Viery Machkovej, ktorá po dlhoročnom pôsobení odchádza do dôchodku, kde ďakuje všetkým, ktorým svojim celoživotným pôsobením obohatila život pri organizovaní kultúry v meste. Pretože aj pre ňu platia slová z biblickej knihy Kazateľ: "Všetko má svoj čas a každé počínanie pod nebom má svoju chvíľu.“
Pozrime sa teda v stručnej analýze k jej plodnému celoživotnému príbehu. „Dievča z pod huri“ ako sme my Dlžania familiárne nazývali Rodinnú oblasť, vyrastalo v známej Taščicovej rodine, ktorej rodičia prišli za prácou do podniku Bukóza. Už od počiatku sa angažovali v ZK, kde do FS Bukovčan priviedli aj svoju dcéru Vierku, ku ktorej sa neskôr pridala aj jej sestra Danka dnes vedúca tanečnej skupiny Dyno pri ZŠ Bernolákova. To boli prvé stretnutia s angažovanosťou v kultúre. V roku 1990 ju prizval do spolupráce pri organizovaní kultúrnych podujatí v novodobých podmienkach prvý primátor Andrej Bača. Na dlhých 30 rokov sa takto upísala kultúre. Bola vedúcou oddelenia kultúry aj pri ďalších primátoroch – Ing. Milanovi Muškovi, PhDr. Tomášovi Lešovi a súčasnému Ing. Jánovi Raganovi. Práca sa pre ňu stala poslaním.
Keď som za ňou prišiel do jej kancelárie na MsÚ, vždy som ju našiel obkolesenú kronikami, regionálnou literatúrou, kde hľadala podklady pre prípravu podujatí, ktoré nám obdobné mestá môžu závidieť. Bola režisérkou, scenáristkou ale aj moderátorkou celého radu kultúrno-spoločenských programov. Mala dokonalý prehľad o životných jubileách našich občanov. Osobitným programom, ktorý sa na jej podnet organizoval bolo každoročné prijatie primátorom mesta jubilujúcich 70-ročných občanov. Jeho protipólom bolo zasa každoročné prijatie prváčikov zo všetkých ZŠ v meste obohatené o vkusné spomienkové predmety. Neobyčajnú slávnostnú atmosféru mali jej pričinením stužkové slávnosti, ktorých prológom bolo slávnostné stretnutie v Obradnej sieni. Na profesionálnej úrovni boli pripravované aj ďalšie obrady – uvítanie detí do života, uzatváranie manželstiev ale aj občianske rozlúčky v Dome smútku, či kladenie vencov pri pamätníku SNP. V spolupráci s vedením mesta pripravovala ďalšie podujatia – Valentínsky večer, Deň matiek, Deň učiteľov, Dni mesta, odovzdávanie verejných uznaní a mnoho ďalších významných podujatí. Spolupracovala a iniciovala vydávanie publikácií o našom meste ale aj o živote a spomienkach významných osobností, ktoré vyrastali v našom meste. Takže Vierka ako si mi sama povedala: „Som šťastná, že takmer tri desaťročia som mohla vykonávať a zanechať po sebe v mojom milovanom rodnom meste aspoň maličkú stopu.“ Nech teda tvoje dôchodkové roky plynú v pokoji v kruhu svojich najbližších. V mene kultúrno-výchovných pracovníkov ale verím, že aj občanov nášho mesta ti ďakujem za prácu v oblasti kultúry už spomínaných podujatí a tvoju celoživotnú osobnú angažovanosť.
Za priateľov kultúry PaedDr. Jozef Švarbalík
