Koronakríza stopla pulz aj na slovenských športoviskách. Výnimkou nebol ani futbal, no s lepšiacou sa epidemiologickou situáciou prichádza aj k uvoľňovaniu opatrení, ktoré znamenajú reštart a návrat k životu, ako sme ho poznali pred vypuknutím pandémie. Keď prišlo k tomu, že bolo povolené otvorenie vonkajších športovísk, v ŠK Strážske zareagovali na regionálnej úrovni medzi prvými a pod vedením nového trénera Erika Makóa začali opäť s tréningovým procesom už 27. apríla.
Po jesennej časti patrila ŠK Strážske v 16-člennom pelotóne IV. ligy, skupina JUH priebežná 6. priečka. Jednou z opôr tímu bol aj 33-ročný brankár Erik Makó. O to viac prišla ako blesk z jasného neba správa, že po jeseni ukončil aktívnu hráčsku kariéru a stal sa trénerom A-mužstva. Na druhej strane, časť futbalovej verejnosti to ani nestihla zaregistrovať. Strážčania začali prípravu na druhú polovicu sezóny 7. januára, odohrali v rámci Krajskej futbalovej ligy päť stretnutí a potom do toho prišla koronakríza… „Viacerí sa ma pýtali, či som zranený, alebo či mám zdravotné problémy, ktoré mi nedovolia ďalej chytať. Som absolútne fit, ale cítil som, že prišiel čas zatvoriť jednu kapitolu a otvoriť ďalšiu. Priznám sa, nebolo to pre mňa ťažké rozhodnutie. Keď sme sa na konci jesennej časti bavili s manažérom klubu Marekom Michlovičom o futbalovej budúcnosti tímu, vyšla nám z toho dohoda, že sa stanem trénerom A-mužstva. Hovorili sme aj o možnosti, aby som ešte chytal, ale touto cestou som ísť nechcel, pretože sa chcem naplno sústrediť iba na pozíciu trénera,“ vysvetľoval tréner ŠK Strážske Erik Makó.
Erik Makó sa rozhodol prijať novú profesionálnu výzvu, ako tréner A-mužstva ŠK Strážske.
Keďže pandemická situácia na Slovensku dovolila postupne uvoľňovať opatrenia, vrátane otvorenia vonkajších športovísk, v Strážskom neváhali a pri prvej príležitosti obnovili tréningový proces. Pre E. Makóa nebolo problémom ani to, že v priebehu prvých troch týždňov museli pri tréningu dodržiavať striktné pokyny hygienikov. „Som toho názoru, že kvalitný tréning sa dá urobiť aj s jedným hráčom, pre ktorého bude odtrénovaný čas prínosom. To, že sme museli dodržiavať hygienické opatrenia, nebolo teda pre mňa žiadnym problémom,“ dodal E. Makó.
Napriek tomu, že futbalové štadióny a ihriská ostali takmer na tri mesiace zamknuté, v Strážskom tento čas využili na to, aby pracovali napr. na doplnení kádra. Nová sezóna sa bude totiž niesť v znamení reorganizácie. To je spojené s limitovaným počtom miesteniek do najvyššej krajskej súťaže. V klube sa netaja tým, že by sa chceli pokúsiť zabojovať o pozície zaručujúce nomináciu medzi regionálnu elitu. „Počas pauzy som hovoril s hráčmi o koncepte a vízii, akou by sme sa chceli vybrať, preto bolo pre mňa dôležité, ako na to zareagujú. Úprimne poviem, že som ostal nadšený z toho, že počas koronakrízy chlapci individuálne trénovali, niektorí mi dokonca posielali screenshoty, koľko nabehali alebo nabicyklovali. Po uvoľnení opatrení chodí na tréning 18 až 20 hráčov, ktorí sú odhodlaní naplniť klubové ciele, pričom z debát s nimi viem, že i oni majú vlastné športové ciele. Keďže sme začali skôr, ako ostatní, trošku sme pri naberaní kondície a sily pritvrdili. Všetci si uvedomujeme, že keď ostatní začnú s tréningom, my budeme veci už len dolaďovať a to bude našou výhodou,“ reagoval E. Makó.
Novinku, ktorú Erik Makó zaviedol do tréningového procesu, je spolupráca s bývalým spoluhráčom z MFK Vranov a kondičným trénerom Lukášom Kulichom.
Hoci E. Makó prešiel v rámci tímu z pozície hráča na post trénera plynulo a so svojimi zverencami si tyká, problém v nastavení hierarchie a kompetencií nevidí. Zmena, podľa neho, prišla len vo vzťahu k zodpovednosti. Kým ako brankár mohol ovplyvniť iba časť hry, teraz bude na jeho rozhodnutiach závislý celý tím. „Prvoradé pre mňa je, aby sa všetci v tíme cítili dobre a rozvíjali sa. Je mi jedno, či má hráčka 13 rokov, alebo chlap 35. Som presvedčený, že aj on sa môže zlepšovať a byť výborne pripravený po kondičnej, technickej a hernej stránke. Viem, že to nie je samozrejmosť, a o to viac si vážim prístup Mareka Michloviča, ktorý mi, v rámci klubových možností, dal voľnú ruku pri výbere hráčov. Mužstvo sa teda snažím skladať tak, aby hráči sedeli do môjho herného konceptu a zároveň aby dokázali navzájom na trávniku spolupracovať ako tím. Stačí, aby jeden, dvaja túto chémiu narušili a vezieme sa s nimi „z kopca“ všetci,“ zdôraznil E. Makó.
Erik Makó je odchovancom MŠK Tesla Stropkov. Dorastenecké roky strávil v MFK Dubnica, kde s partiou okolo Erika Grendela získali v staršom doraste bronz. Po štyroch sezónach v Česku sa vrátil na Slovensko, kde odchytal osem sezón v drese MFK Vranov. Pri jeho brankárskom životopise sa nedalo na záver rozhovoru neopýtať na to, či bude mať práve na brankárov inú optiku, ako iní jeho trénerskí kolegovia. „Priznám sa, aj pre mňa to bude zaujímavé, lebo ako hráč som sa v tréningu sústreďoval iba na vlastný výkon. Teraz sa budem na brankárov pozerať optikou trénera a hlavne budem musieť urobiť rozhodnutie, koho do brány postavím. Určite sa však budem k ním správať tak, ako to vyhovovalo mne, resp. mojou výhodou bude, že im dokážem skôr porozumieť, lebo z vlastnej skúsenosti viem, čím brankár pri svojich rozhodnutiach prechádza. Dnes môžem povedať toľko, že budú vedieť, na čom sú a kto bude chytať vopred. To isté však platí aj o ostatných hráčoch. Momentálne máme silný káder, z ktorého môžem postaviť do základnej zostavy kohokoľvek. Chcem s chlapcami komunikovať otvorene a férovo, aby rozumeli mojim rozhodnutiam, lebo sme v tom spolu a potrebujeme mať medzi sebou čistý stôl,“ zdôraznil E. Makó.
