Status dobrovoľných hasičov dosiahol počas koronakrízy nový level!

V obciach okresu Vranov nad Topľou pôsobí päťdesiat dobrovoľných hasičských zborov, ktorých členovia prechádzajú zaťažkávacou skúškou, akú doteraz neabsolvovali. Samozrejme, aj pri boji s ohňom treba brať do úvahy nepredvídateľné situácie, ale nový koronavírus je predsa len inou výzvou.

 

O to viac si dobrovoľní hasiči zaslúžia rešpekt za to, že v prvej línii dezinfikujú verejné priestranstvá v obciach, roznášajú stravu a potraviny, distribuujú rúška a v rámci hliadkovej činnosti dohliadajú na dodržiavanie opatrení súvisiacich s elimináciou šírenia ochorenia COVID-19. „Byť dobrovoľným hasičom je pre nás poslaním. Keď nás zavolajú pomôcť, to znamená, že nás niekde potrebujú. Vtedy nie je čas špekulovať a hľadať výhovorky, ako sa nedá. Ľudia sa na nás spoliehajú a my musíme byť za každých okolností pripravení ich v ťažkých chvíľach nesklamať. Preto neberieme dobrovoľné hasičstvo ako povinnosť, ale ako službu,“ zdôraznil tajomník Územnej organizácie Dobrovoľnej požiarnej ochrany vo Vranove nad Topľou a veliteľ Dobrovoľného hasičského zboru v Soli Ján Šopiak. 

 

Popri asistovaní samosprávam v súvislosti s pandémiou platí, že dobrovoľní hasiči sú v pohotovosti a plnia aj svoju primárnu činnosť – hasenie požiarov. Napríklad len členovia DHZ v Soli zasahovali v priebehu necelých dvoch mesiacov pri požiaroch dvoch rodinných domov mimo obce, plus pri požiari trávy a krovia vo Vechci. „Keďže vo Vechci sme zasahovali pri požiari v blízkosti osady, kde žije marginalizovaná rómska komunita, musím pochváliť jej obyvateľov, že v rámci možností nám pomáhali pri hasení aj oni. Aj touto cestou chcem pripomenúť, že je vyhlásené nebezpečenstvo vzniku požiarov, preto chcem apelovať, aby ľudia nezakladali oheň na miestach, kde je to zakázané. Uvedomiť si treba i to, že momentálne máme suché počasie, ktoré riziko šírenia ohňa iba znásobuje,“ pripomenul J. Šopiak. 

 

Úplne novou skúsenosťou pre dobrovoľných hasičov je ich spolupráca so Strednou odbornou školou drevárskou vo Vranove nad Topľou, kde vypomáhajú pri starostlivosti o repatriantov. J. Šopiak sa najskôr zúčastnil krízového štábu okresu Vranov nad Topľou a potom dal postupne dokopy partiu dvadsiatich kolegov, ktorí si rozdelili 24-hodinové služby. V tomto prípade treba zdôrazniť, že vstúpili na pôdu, kedy im nikto nemohol zaručiť, že nevkročia aj na tenký ľad. I napriek tomu nezaváhali. Hoci sú vybavení kompletnými ochrannými odevmi a prostriedkami, plus dodržiavajú prísne hygienicko-bezpečnostné opatrenia, stále platí, že rešpekt voči ním je na mieste. „Samozrejme, máme pred súčasnou situáciou rešpekt, ale myslím si, že je to prirodzené. Spoločnosť však teraz potrebuje, aby sme pomohli a my pomáhať chceme. Keď prichádzali repatrianti do Vranova nad Topľou, Asociácii samaritánov Slovenska sme pomáhali pri registrácii. Počas ďalších dní sme roznášali jedlo a zbierali vrecia s odpadkami, ktoré repatrianti nechali pred dverami. S nikým z nich sme však do kontaktu neprišli, pretože aj keď im prinesieme jedlo, položíme ho na stoličku a zaklopeme na dvere, aby si ho vzali do izby,“ opísal postup Ján Šopiak.