Spievať sv. liturgiu so Sv. Otcom Františkom bola pre nás obrovská česť!

Reklamný priestor

Už viac než 30 rokov sa Gréckokatolícky chrámový zbor bl. P. P. Gojdiča z Vranova nad Topľou, Čemerného považuje za nositeľa a šíriteľa cyrilo-metodskej tradície. Staroslovienčina, ako najstarší slovanský spisovný jazyk, sa pre zbor stala nástrojom na vyjadrenie modlitieb prostredníctvom harmónie v hudobných dielach rôznych svetových autorov. Umelecké zoskupenie počas svojho pôsobenia vystúpilo už na mnohých miestach, v malých kostolíkoch, drevených chrámoch i veľkých katedrálach nielen na domácej pôde, ale aj v zahraničí, kde vždy hrdo háji príslušnosť ku gréckokatolíckej cirkvi, svojmu mestu a Slovensku.

Nebolo tomu inak ani v uplynulých dňoch, keď celá naša krajina žila príchodom Sv. Otca. Práve náš domáci „čemerniansky“ zbor bol pozvaný spolu s Katedrálnym zborom sv. Cyrila a Metoda z Košíc sprevádzať svojim spevom sv. liturgiu, ktorá bola v Prešove celebrovaná Sv. Otcom Františkom, a to na sviatok Povýšenia úctyhodného a životodarného Kríža nad celým svetom. Je to udalosť, ktorá sa do života kolektívu zapísala veľkými písmenami. Na priestranstve pred Mestskou športovou halou v Prešove zboristi spievali aj pred 25 rokmi, kedy Slovensko navštívil Sv. Otec Ján Pavol II. Sú to udalosti, ktoré ostanú navždy hlboko vryté do sŕdc všetkých spevákov.

Ako to celé prebiehalo teraz? Bola to neľahká úloha, priam skúška nervov, odhodlania, trpezlivosti. Ale sila viery a predstava stretnúť sa na našej milovanej východnej liturgii so Sv. Otcom Františkom hnala všetkých vpred. Chrámový zbor bl. P. P. Gojdiča vytvoril spolu s Katedrálnym zborom sv. Cyrila a Metoda z Košíc jedno veľké 64-členné hudobné teleso, ktoré sa za krátky čas muselo naučiť fungovať spolu ako celok. Zbory začali intenzívne hodiny a hodiny pracovať na svojich vlastných nácvikoch, kde museli zvládnuť repertoár vybraných sakrálnych diel toho druhého zboru, aby to technicky zaznelo správne niekedy aj v osemhlasnej úprave. Následne na spoločných sústredeniach v Košiciach a vo Vranove nad Topľou sa jednotlivé skladby detailne rozpracovávali vo výraze, tempe, dynamike a precvičovali sa jednotlivé časti liturgie, ktoré spieva ľud, aby sa zjednotili prípadné rozdiely vo vedení spevov. Prvú veľkú generálku mali zboristi na odpustovej slávnosti v Ľutine a následne na odpustovej slávnosti v Košiciach, kde si mohli vyskúšať nacvičené diela v archijerejskej liturgii už ako spoločné umelecké teleso pripravené spievať na cirkevných obradoch so Sv. Otcom. Samotnému veľkému dňu predchádzala ešte technická mikrofónová skúška na pripravenom pódiu priamo na mieste v Prešove, a to v nedeľu pred príchodom Sv. Otca Františka.

V utorok (14.09.2021) vyrazili zboristi v skorých ranných hodinách na cestu plní napätia, radosti, zodpovednosti a očakávania. V bohatom sprievodnom programe vystúpili veľké mená, ako Anka Poráčová, Monika Kandráčová s Kandráčovcami, Štefan Štec, Katka Knechotová a i., ktorí vniesli do duší tisíckam prítomných ľudí povzbudivé posolstvá. V rámci sprievodného programu vystúpil aj náš zbor a zaspieval Akatist k Presvätej Bohorodičke na počesť jej divotvornej klokočovskej ikony, ktorý predchádzal samotnému príchodu Sv. Otca medzi pútnikov. Príchod Sv. Otca Františka v tesnej blízkosti zboru vyčaril všetkým členom obrovský úsmev a nadšenie, hoci sa zo všetkých síl snažili sústrediť na noty a dirigentku, o čom svedčí aj krásny záber, ktorý im vyhotovil o. Marek Višňovský. Liturgia sv. Jána Zlatoústeho prebiehala v presnej koncepcii, ktorá bola vopred dohodnutá s kompetentnými. Spieval sa repertoár obidvoch zborov. V závere Sv. Otec predstúpil pred ikonu klokočovskej Bohorodičky a korunoval ju. Počas tohto obradu zaznela v podaní zboru krásna pieseň „Pod Tvoju milosť pribihajem, Bohorodice Ďivo“.

S odstupom času, s doznením eufórie si určite všetci zboristi uvedomujú význam slov, ktoré sa k nim dostali. Boli to slová vďaky, uznania, pochvaly. Spievať pred Sv. Otcom, kardinálmi, biskupmi, kňazmi, diakonmi a množstvom ľudí doma i vo svete je niečo slovami neopísateľné, nezabudnuteľné a zároveň povzbudivé. Čo na to naši zboristi? „O návšteve Sv. Otca by sa toho dalo veľa napísať. Mal som milosť byť s ním na troch miestach a vždy to bolo iné. Bol som veľmi milo prekvapený aká z neho sršala energia vzhľadom na jeho vek a bohatý program. Som vďačný Bohu, že som ako rímskokatolík mohol svojou troškou prispieť k tak jedinečnému momentu, kedy Sv. Otec slúžil východnú liturgiu, prispieť k oslave Boha, jednote kresťanov a k propagácii našej východnej tradície“, takto svoje prvé pocity opísal Lukáš Bičej. „Obdobie príprav, nácvikov, obety bolo istým spôsobom zvláštne. Neviem síce čím, ale slovo  – zvláštne sa mi hodí pre toto obdobie najviac. Tak, ako výroba šperku má svoje procesy, náročné opracovanie, brúsenie, leštenie, ale výsledok stojí za to, rovnako vnímam celý proces príchodu Sv. Otca do Prešova. Pri každom zaváhaní, či to celé má zmysel som si dookola pripomínala stáť z Božieho Slova: „Nebojže sa, červíček Jakub, chrobáčik Izrael! Ja ti pomáham – hovorí Pán -, tvoj vykupiteľ je Svätý Izraela.“ (Iz 41,14). Po odspievaní sv. liturgie mi tieto slová dali význam. Bol to čas radosti, milostí a nezabudnuteľného vnútorného zážitku. Som presvedčená, že ak je človek verný v malom tomu, čo mu bolo zverené, robí to s veľkou láskou a verne, dostane sa mu stonásobne viac. Viac, než o koľko prosil a o čom sníval. A my sme dostali, myslím, že každý stonásobne tak, ako potreboval“, krásne vyznanie sopranistky Mirky Dutkovičovej. „Môj celý život je akýmsi spôsobom prepojený so zborom. Už ako malá som chodila na nácviky a vystúpenia s mojimi rodičmi a neskôr sa zo mňa stala právoplatná členka. Detskými očami som vnímala prípravu zboru na príchod Sv. Otca Jána Pavla II., a teraz som tých istých ľudí mohla pozorovať pri ich oduševnenej príprave na liturgiu so Sv. Otcom Františkom. Vnímať týždne ich usilovnosť, hodiny nácvikov, ich obetu, odhodlanosť, ale aj ich strach vyvolávalo vo mne silnú emóciu. V Prešove som bola prítomná ako pútnik medzi tisíckami iných a môžem povedať, že so zatajeným dychom a spotenými dlaňami som prežívala so zboristami každý jeden ich tón. Som na nich hrdá, pretože ukázali svoju silu, kvalitu a hlavne vieru v Boha, ktorá ich vždy posúva vpred a ukazuje, že to čo robia, robia správne a so srdcom“, uviedla Danka Kohanová.

Po viac než dvoch týždňoch sa k nám dostala krásna fotografia, na ktorej nám Sv. Otec odchádzajúc od oltára ukazuje „palec hore“. Vyvolalo to v nás najprv úsmev a neskôr neskutočný pocit vďaky. Sme všetci nesmierne radi, že sme dostali príležitosť byť o kúsok bližšie k Bohu. Vyjadriť svoju vieru, zahodiť problémy a myslieť na roky našej práce, ktorá nás postavila na pódium vedľa Sv. Otca Františka. Vyslovujeme jedno veľké ĎAKUJEME všetkým!!!

A v neposlednom rade naše poďakovanie patrí našej drahej dirigentke Márii Šandorovej. Dirigovať toľkých ľudí, viesť, motivovať ich, riešiť s nimi radosti i starosti si vyžaduje silného a odhodlaného človeka. Ďakujeme jej za všetko, čo robí pre náš zbor. Za obetu, roky „driny“, nácvikov, prehovárania, za všetky navštívené miesta, za láskavosť, ústretovosť. Vieme, že to s nami občas nemá ľahké, ale pevne veríme, že ju tieto dni naplnili silou do ďalších rokov. A nezabudli sme, drahá Marika, ani na Tvoj krásny sviatok, na Tvoje životné jubileum, ktoré v týchto dňoch sláviš. Preto dovoľ nám zapriať Ti pevné zdravie, lásku, šťastie a Božie požehnanie. „Mnohaja i blahaja lita“, Tvoji zboristi.

Text a foto – Gréckokatolícky chrámový zbor bl. P . P. Gojdiča