Spektrum VRANOVSKÉ NOVINKY
Spektrum VRANOVSKÉ NOVINKY

Duch Vranovského Dlhého

Správy / Mesto Vranov / Duch Vranovského Dlhého

O činnosti roľníckych spolkov v obci

V pokračovaní nášho rozprávania, v ktorom sme na základe archívnych dokumentov hovorili o obraze Vranovského Dlhého z roku 1939, sme konštatovali, že naša dedina bola kedysi roľníckou obcou, kde sa väčšina jej obyvateľov živila drobným hospodárením na pôde. Dlžanci boli malí a strední roľníci, väčšiu výmeru mali len dvaja hospodári. Roľníctvo bolo kedysi tvrdou prácou, ktorá najmä v čase vegetácie takmer nemala prestávku. Na hospodárstve pracovali všetci príslušníci rodiny, pričom úspech nebol vždy zaručený. Napriek úplnej zaujatosti prácou si roľníci vedeli nájsť čas aj na svoje spolčovanie, na stretávanie sa, na výmenu skúseností, niekedy i na spoločný oddych. Vybudovali si záujmové spolky, niektorí sa venovali aj kultúrnej, politickej i komunálnej práci. Takto konali i dlžanský roľníci. Na základe archívnych dokumentov sa pozrieme v tomto príspevku na aktivity Dlžancov na tomto poli najmä v období 1. ČSR.
 
Politickou zastupiteľkou najmä stredného roľníctva v týchto rokoch bola Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu, známa aj pod názvom Agrárna strana. Jej vedúcim činiteľom bol známy politik Milan Hodža. Agrárnici si úspešne počínali vo voľbách a bývali i súčasťou koaličných vlád. Úspešní boli aj v regionálnej politike. Na vidieku mala strana mnoho rôznych organizácií, ktoré združovali roľníkov, jej sympatizantov. Bolo to tak aj v našom regióne i priamo v obci Vranovské Dlhé. Doklady o týchto spolkoch môžeme nájsť v Štátnom archíve vo Vranove v archívnej zložke Zoznam zemedelských spolkov 1925 – 1940. V archíve sú aj doklady o činnosti Agrárnej strany v našom regióne, bližšie o tom píše aj historik doc. Imrich Michnovič v známej publikácii Vranov nad Topľou v 20. storočí – 1. časť. Jednou z vedúcich osobností Agrárnej strany v našom regióne bol poslanec Národného zhromaždenia Jozef Žalobín a v našom okrese roľník, dlžanský rodák Ján Kovaľ. O jeho živote a účinkovaní prinesieme v tomto seriály samostatný článok. Treba totiž povedať, že o ňom bolo doteraz zverejnené málo. Ďalším agrárnym činiteľom z Vranovského Dlhého bol veľkoroľník Jozef Majer st. Z dokumentov nachádzajúcich sa v archíve vyplýva, že Agrárna strana a jej spolky sa v našom okrese činili okrem Vranovského Dlhého aj v Soli, Sačurove, Žalobíne, v Benkovciach, v Čiernom, Sedliskách i inde.
 
Činnosť roľníctva bola Agrárnou stranou organizovaná hlavne v dvoch spolkoch: v Roľníckej besede a v Jednote slovenského roľníckeho dorastu. Oba spolky mali svoje organizácie aj na Vranovskom Dlhom. Poďme sa na ne pozrieť. Roľnícka beseda združovala dospelých roľníkov, starala sa o ich vzdelávanie a spolkový život, pomáhala im v hospodárení. Miestna organizácia Roľníckej besedy vznikla vo Vranovskom Dlhom v roku 1931, jej stanovy boli schválené Krajinským úradom v Bratislave 10.4.1931. Predsedami spolku počas jeho činnosti boli Ján Jenčko, neskôr Jozef Bindas, funkciu podpredsedu zastával Ján Kotuľák, jednateľmi – tajomníkmi boli Jozef Majer a Michal Borov. Škoda, že archívne dokumenty nevymenúvajú všetkých členov spolku vo Vranovskom Dlhom. Miestna organizácia Roľníckej besedy v obci zanikla v roku 1939, keď už za Slovenského štátu, boli zrušené mnohé spoločenské a politické organizácie a spolky, ktoré vznikli za demokratickej 1. ČSR.
 
Agrárna strana sa starala aj o výchovu roľníckeho dorastu. Na tento účel mala založený spolok s názvom Jednota slovenského roľníckeho dorastu. Aj vo Vranovskom Dlhom existovala Miestna Jednota slovenského roľníckeho dorastu (v dokumentoch sa používa skratka MJSRD). Bola založená v roku 1932, jej stanovy boli schválené Krajinským úradom v Bratislave v tom istom roku. Vo funkcii predsedu sa vystriedali Ján Palenčík a Juraj Matanin, miestopredsedom bol Andrej Kunst, jednateľmi Jozef Majer a Michal Hudacký. Aj táto organizácia bola zrušená za Slovenského štátu výnosom Ministerstva vnútra v roku 1942. Škoda, že v archívnej zložke nie sú dokumenty, ktoré by bližšie hovorili o činnosti a členoch miestnej Jednoty v našej obci. Viac by sme sa zrejme dozvedeli vo vtedajšej agrárnej tlači, lebo vieme, že viacerí činitelia agrárnických organizácií v okrese boli aktívnymi dopisovateľmi. Z aktívnych mládežníckych činiteľov roľníckeho dorastu z nášho regiónu spomeňme aspoň Jána Hudáka zo Soli a Jána Demka, tiež Soľanca, ktorý však zomrel mladý.
 
Z činnosti oboch organizácii Agrárnej strany v našom regióne, aj priamo so vzťahom k Vranovskému Dlhému, si priblížime dve akcie. O prvej referoval tlačový orgán strany na východnom Slovensku Gazdovské noviny, ktoré v čísle z 11. 6. 1926 priniesli článok Roľnícke závody vo Vranove. Dozvedáme sa v ňom o jazdeckej súťaži organizovanej armádou a roľníckym dorastom zo Soli a Vranovského Dlhého. Podujatia sa zúčastnilo veľké množstvo divákov, ktorí s nadšením kvitovali jazdecké umenie vojakov, ale aj mladých roľníkov. Ešte pripomeňme, že podľa článku ceny z dlžanských roľníckych dorastencov získali Ján Kotulák, Jozef Vysoký a Jozef Vyšňovský. Noviny Slovenský východ v čísle z 18. 9. 1928 priniesli krátky článok Roľnícka jubilejná slávnosť vo Vranove, ktorý hovorí o dožinkovej slávnosti vo Vranove a vo Vranovskom Dlhom aj so vzťahom na 10. výročie vzniku ČSR. Dodajme ešte, že v našom okrese fungovali aj niektoré iné spolky organizované Agrárnou stranou, napr. Odbočka Slovenskej ovocinárskej spoločnosti vo Vranove, Sedliacka jazda vo Vranove, či Spolok pre vzájomné poisťovanie rožného statku v Benkovciach. 
 
Pri podrobnejšom štúdiu agrárnej regionálnej tlače z tých čias by sme zrejme našli ďalšie doklady o činnosti roľníckych organizácií v našom regióne i vo Vranovskom Dlhom, i o pôsobení organizátorov a funkcionárov. Aj z tohto príspevku vidíme, že naši roľníci, a platí to aj pre našich dlžanských predkov, boli ochotní venovať sa popri tvrdej roľníckej práci, aj spolkovej, vzdelávacej i kultúrnej činnosti. Našou povinnosťou by malo byť viac sa tomuto ich odkazu venovať, viac ho skúmať a vážiť si ho. 
 
M. Michálek

Duch Vranovského Dlhého

Správy / Mesto Vranov / Duch Vranovského Dlhého

O činnosti roľníckych spolkov v obci

V pokračovaní nášho rozprávania, v ktorom sme na základe archívnych dokumentov hovorili o obraze Vranovského Dlhého z roku 1939, sme konštatovali, že naša dedina bola kedysi roľníckou obcou, kde sa väčšina jej obyvateľov živila drobným hospodárením na pôde. Dlžanci boli malí a strední roľníci, väčšiu výmeru mali len dvaja hospodári. Roľníctvo bolo kedysi tvrdou prácou, ktorá najmä v čase vegetácie takmer nemala prestávku. Na hospodárstve pracovali všetci príslušníci rodiny, pričom úspech nebol vždy zaručený. Napriek úplnej zaujatosti prácou si roľníci vedeli nájsť čas aj na svoje spolčovanie, na stretávanie sa, na výmenu skúseností, niekedy i na spoločný oddych. Vybudovali si záujmové spolky, niektorí sa venovali aj kultúrnej, politickej i komunálnej práci. Takto konali i dlžanský roľníci. Na základe archívnych dokumentov sa pozrieme v tomto príspevku na aktivity Dlžancov na tomto poli najmä v období 1. ČSR.
 
Politickou zastupiteľkou najmä stredného roľníctva v týchto rokoch bola Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu, známa aj pod názvom Agrárna strana. Jej vedúcim činiteľom bol známy politik Milan Hodža. Agrárnici si úspešne počínali vo voľbách a bývali i súčasťou koaličných vlád. Úspešní boli aj v regionálnej politike. Na vidieku mala strana mnoho rôznych organizácií, ktoré združovali roľníkov, jej sympatizantov. Bolo to tak aj v našom regióne i priamo v obci Vranovské Dlhé. Doklady o týchto spolkoch môžeme nájsť v Štátnom archíve vo Vranove v archívnej zložke Zoznam zemedelských spolkov 1925 – 1940. V archíve sú aj doklady o činnosti Agrárnej strany v našom regióne, bližšie o tom píše aj historik doc. Imrich Michnovič v známej publikácii Vranov nad Topľou v 20. storočí – 1. časť. Jednou z vedúcich osobností Agrárnej strany v našom regióne bol poslanec Národného zhromaždenia Jozef Žalobín a v našom okrese roľník, dlžanský rodák Ján Kovaľ. O jeho živote a účinkovaní prinesieme v tomto seriály samostatný článok. Treba totiž povedať, že o ňom bolo doteraz zverejnené málo. Ďalším agrárnym činiteľom z Vranovského Dlhého bol veľkoroľník Jozef Majer st. Z dokumentov nachádzajúcich sa v archíve vyplýva, že Agrárna strana a jej spolky sa v našom okrese činili okrem Vranovského Dlhého aj v Soli, Sačurove, Žalobíne, v Benkovciach, v Čiernom, Sedliskách i inde.
 
Činnosť roľníctva bola Agrárnou stranou organizovaná hlavne v dvoch spolkoch: v Roľníckej besede a v Jednote slovenského roľníckeho dorastu. Oba spolky mali svoje organizácie aj na Vranovskom Dlhom. Poďme sa na ne pozrieť. Roľnícka beseda združovala dospelých roľníkov, starala sa o ich vzdelávanie a spolkový život, pomáhala im v hospodárení. Miestna organizácia Roľníckej besedy vznikla vo Vranovskom Dlhom v roku 1931, jej stanovy boli schválené Krajinským úradom v Bratislave 10.4.1931. Predsedami spolku počas jeho činnosti boli Ján Jenčko, neskôr Jozef Bindas, funkciu podpredsedu zastával Ján Kotuľák, jednateľmi – tajomníkmi boli Jozef Majer a Michal Borov. Škoda, že archívne dokumenty nevymenúvajú všetkých členov spolku vo Vranovskom Dlhom. Miestna organizácia Roľníckej besedy v obci zanikla v roku 1939, keď už za Slovenského štátu, boli zrušené mnohé spoločenské a politické organizácie a spolky, ktoré vznikli za demokratickej 1. ČSR.
 
Agrárna strana sa starala aj o výchovu roľníckeho dorastu. Na tento účel mala založený spolok s názvom Jednota slovenského roľníckeho dorastu. Aj vo Vranovskom Dlhom existovala Miestna Jednota slovenského roľníckeho dorastu (v dokumentoch sa používa skratka MJSRD). Bola založená v roku 1932, jej stanovy boli schválené Krajinským úradom v Bratislave v tom istom roku. Vo funkcii predsedu sa vystriedali Ján Palenčík a Juraj Matanin, miestopredsedom bol Andrej Kunst, jednateľmi Jozef Majer a Michal Hudacký. Aj táto organizácia bola zrušená za Slovenského štátu výnosom Ministerstva vnútra v roku 1942. Škoda, že v archívnej zložke nie sú dokumenty, ktoré by bližšie hovorili o činnosti a členoch miestnej Jednoty v našej obci. Viac by sme sa zrejme dozvedeli vo vtedajšej agrárnej tlači, lebo vieme, že viacerí činitelia agrárnických organizácií v okrese boli aktívnymi dopisovateľmi. Z aktívnych mládežníckych činiteľov roľníckeho dorastu z nášho regiónu spomeňme aspoň Jána Hudáka zo Soli a Jána Demka, tiež Soľanca, ktorý však zomrel mladý.
 
Z činnosti oboch organizácii Agrárnej strany v našom regióne, aj priamo so vzťahom k Vranovskému Dlhému, si priblížime dve akcie. O prvej referoval tlačový orgán strany na východnom Slovensku Gazdovské noviny, ktoré v čísle z 11. 6. 1926 priniesli článok Roľnícke závody vo Vranove. Dozvedáme sa v ňom o jazdeckej súťaži organizovanej armádou a roľníckym dorastom zo Soli a Vranovského Dlhého. Podujatia sa zúčastnilo veľké množstvo divákov, ktorí s nadšením kvitovali jazdecké umenie vojakov, ale aj mladých roľníkov. Ešte pripomeňme, že podľa článku ceny z dlžanských roľníckych dorastencov získali Ján Kotulák, Jozef Vysoký a Jozef Vyšňovský. Noviny Slovenský východ v čísle z 18. 9. 1928 priniesli krátky článok Roľnícka jubilejná slávnosť vo Vranove, ktorý hovorí o dožinkovej slávnosti vo Vranove a vo Vranovskom Dlhom aj so vzťahom na 10. výročie vzniku ČSR. Dodajme ešte, že v našom okrese fungovali aj niektoré iné spolky organizované Agrárnou stranou, napr. Odbočka Slovenskej ovocinárskej spoločnosti vo Vranove, Sedliacka jazda vo Vranove, či Spolok pre vzájomné poisťovanie rožného statku v Benkovciach. 
 
Pri podrobnejšom štúdiu agrárnej regionálnej tlače z tých čias by sme zrejme našli ďalšie doklady o činnosti roľníckych organizácií v našom regióne i vo Vranovskom Dlhom, i o pôsobení organizátorov a funkcionárov. Aj z tohto príspevku vidíme, že naši roľníci, a platí to aj pre našich dlžanských predkov, boli ochotní venovať sa popri tvrdej roľníckej práci, aj spolkovej, vzdelávacej i kultúrnej činnosti. Našou povinnosťou by malo byť viac sa tomuto ich odkazu venovať, viac ho skúmať a vážiť si ho. 
 
M. Michálek
×

ZNAČKY: Vranovské NOVINKY SPEKTRUM Stropkov Vranov Týždenník Noviny Zaujímavosti Občan Šport Kultúra Pohotovosť

Realizácia © 2019 GRAND STUDIO, s.r.o. - tvorba propagačnej grafiky a webových stránok