Spektrum VRANOVSKÉ NOVINKY
Spektrum VRANOVSKÉ NOVINKY

Duch Vranovského Dlhého

Správy / Ostatné / Duch Vranovského Dlhého

O starej dlžanskej krčme Dym a o obchode Spolku

V ďalšom pokračovaní rozprávania o Vranovskom Dlhom sa pokúsim predstaviť spomienky na starú budovu bývalého dlžanského obchodu, ktorý Dlžanci nazývali Spolok, ale predovšetkým priblížiť fenomén obce- bývalú krčmu Dym. O nej je toľko historiek a toľko spomienok na ňu, že sa ani nedajú všetky zaznamenať.

Staršie generácie Dlžancov si pamätajú a mladší z ich rozprávania vedia, že budova obchodu a krčmy stála v miestach dnešnej autobusovej zastávky v smere do Vranova na Kopci. Ako to vyzeralo, vidíme na priloženom obrázku, ktorý nakreslil pamätník Vranovského Dlhého a spoluautor tohto seriálu Jozef Tkáč. Pre toto miesto mali Dlžanci starobylé pomenovanie Hrunok, Na hrunku. Predpokladám, že dnešné pomenovanie Kopec zrejme vzniklo po zavedení pravidelnej autobusovej dopravy, keď bolo treba pomenovať zastávky. Keďže obec Vranovské Dlhé už po roku 1944 de jure neexistovala, na názov zastávky sa použilo do spisovnej podoby preložené nárečové pomenovanie Hrunok, teda Kopec. Takže cestujúci do Vranovského Dlhého si kupovali lístok na Kopec.

Podľa spomienok, ktoré som zaznamenal od starých Dlžancov, budova bývalého Spolku bola postavená na prelome 19. a 20. storočia. V obci bol do roku 1941 židovský obchod, ktorého majiteľom bol David Friedman. Zaujímavosťou je, že tento obchod nebol za Slovenského štátu arizovaný, ale zlikvidovaný, t. j. tovar bol daný k dispozícii iným obchodníkom. Len pre zaujímavosť - Vranovské Dlhé malo v tomto roku 116 domov a 608 obyvateľov.

V roku 1941 si Vranovskodlžanci založili obecný spolok Jednota, v ktorom väčšina obyvateľov obce mala svoje podiely – akcie. Zisk z nich vyplácala Jednota v naturá­liách až do konca roka 1989. Hodnota jednej akcie bola 20 Kčs, naturálie (potraviny) sa vyplácali zvyčajne koncom roka v decembri. Prvou predavačkou, alebo ako miestni hovorili obchodníčkou resp. spolkárkou, bola pani Mária Tkáčová, rod. Petrilová, manželka miestneho kováča pána Štefana Tkáča. Túto funkciu vykonávala až do novembra 1944, kedy bola obec evakuovaná. Tovar sa už v tom čase neobjednával, dopredalo sa, čo bolo. Zásobovanie obchodu dovtedy zabezpečovali Dispozičné sklady vo Vranove. Funkciu účtovníka vykonával pán Andrej Majer, oslovovaný všetkými Ándor, a on sa staral aj o všetku administratívu.

Po prechode frontu a návrate Dlžancov do rodnej obce bol istý čas predavačom i krčmárom pán Štefan Bak. Po ňom sa vrátila naspäť Mária Tkáčová a pokladníkom bol už spomínaný Štefan Tkáč, u neho sa ukladala tržba a tú raz týždenne nosil do banky Ándor Majer. Krátky čas bol obchodníkom aj krčmárom pán Lukáč, ktorý sa priženil do starodlžanskej rodiny Širakovej.

Najviac sa dlžanská krčma i obchod zviditeľnili po roku 1948, kedy tam nastúpil pán Ján Uhorščák (1924 – 1960) s maželkou Annou (1927 – 2001). V tom čase prebiehala výstavba Drevokombinátu – Bukózy, prišli montéri zo sveta – Švédi, Fíni, Česi, ubytovaní boli v slobodárňach na dnešnom sídlisku Rodinná oblasť, do ďalšej krčmy do Vranova bolo ďaleko a tak pivo na Kopci ani nestačili čapovať.

V tejto dobe dlžanskí mládenci začali organizovať v krčme tanečné zábavy. Niekedy okolo roku 1949 vyrábali plagát – oznam o zábave a nevedeli uviesť miesto konania, až jeden z nich – Jozef Ihnát – Pučan (1932 – 1991 Toronto) dostal nápad: DYM. Krčma, to totiž bola malá miestnosť s výčapom, dlhým stolom a lavicami a hlavne vždy plná cigaretového dymu, až sa bol dal krájať. A pomenovanie bolo na svete, dodajme, že prežilo dodnes. Autor názvu potom emigroval v 50-tych rokoch do Kanady. Pýchou Dlžancov v krčme bola polička na stene za pultom, kde boli uložené trofejné poháre z víťazných turnajov futbalového mužstva Guza Vranovské Dlhé. Pamätníci spomínajú, že poháre tam boli až do začiatku 60-tych rokov. V tom čase inej spoločenskej miestnosti v obci nebolo, takže mládež i starší sa stretávali v krčme. Tam sa preberalo všetko, čo sa udialo v obci i vo svete. V istej rodine bol muž, ktorý sa najradšej zdržiaval doma a manželka mu hovorí: „Idz do Spolku, daco še doznac, co nove!“ Gazdovia tu uzatvárali obchody, furmanky, vzájomné služby. Ešte sa vrátim k osobe krčmára Janka Uhorščáka. Bol výborným organizátorom a snažil sa o to, aby mládež trávila čas v krčme aj užitočne. Organizoval v krčme stolnotenisové – pingpongové turnaje a vraj starí páni gazdovia, ktorí si prišli vypiť po tvrdej práci do krčmy nejaké to pivečko, sa novej zábave mládeže veľmi divili. Pán kačmar Uhorščák zaviedol v Dyme aj súťaže „lepších“ chlapov v dvíhaní pivných súdkov. Chcem ešte dodať, že Janko Uhorščák zomrel v roku 1960 za doteraz nevyjasnených okolností. A ešte pripomeniem, že samotný Dym zažil v roku 1957 tragickú udalosť.

Začiatkom 60-tych rokov sa krčma a obchod rozdelili, obchod prebrala pani Mária Uhorščáková, manželka Pavla Uhorščáka, krčmármi sa stali manželia Kellerovci. Boli v šírom okolí známi ako veľmi ochotní a pohostinní krčmári. Pani Kellerová hneď ponúkala každého pocestného, ktorý sa v krčme zastavil. Dlžanskí pamätníci dodnes spomínajú na Dym i na príhody z neho, z tej doby. Posledný kto v Dyme zhasol svetlá, urobil poslednú záverečnú, zamkol staré dvere, bol zámutovský rodák pán Janko Semanský, ktorý prešiel v roku 1973 do Nového Dymu, ktorý bol postavený o pár sto metrov bližšie k Vranovu, na mieste niekdajšie gazdovstva rodiny Majerovcov. Starý Dym, tento symbol Vranovského Dlhého, padol za obeť úprave cesty a výstavbe novej zastávky a parkoviska. Nič po ňom neostalo, iba spomienky, ktorých časť som vám tu podal. A Nový Dym – to už by bolo iné pokračovanie, iné rozprávanie, iné dejiny...

Svojimi článkami, ktoré som uverejňoval doteraz v tomto seriáli, som chcel poukázať na to,že každá obec má svoje hodnoty, ktoré si treba chrániť, žiť ich, byť na ne hrdý a nebáť sa ukázať ich iným.

Michal Géci – Borov

Duch Vranovského Dlhého

Správy / Ostatné / Duch Vranovského Dlhého

O starej dlžanskej krčme Dym a o obchode Spolku

V ďalšom pokračovaní rozprávania o Vranovskom Dlhom sa pokúsim predstaviť spomienky na starú budovu bývalého dlžanského obchodu, ktorý Dlžanci nazývali Spolok, ale predovšetkým priblížiť fenomén obce- bývalú krčmu Dym. O nej je toľko historiek a toľko spomienok na ňu, že sa ani nedajú všetky zaznamenať.

Staršie generácie Dlžancov si pamätajú a mladší z ich rozprávania vedia, že budova obchodu a krčmy stála v miestach dnešnej autobusovej zastávky v smere do Vranova na Kopci. Ako to vyzeralo, vidíme na priloženom obrázku, ktorý nakreslil pamätník Vranovského Dlhého a spoluautor tohto seriálu Jozef Tkáč. Pre toto miesto mali Dlžanci starobylé pomenovanie Hrunok, Na hrunku. Predpokladám, že dnešné pomenovanie Kopec zrejme vzniklo po zavedení pravidelnej autobusovej dopravy, keď bolo treba pomenovať zastávky. Keďže obec Vranovské Dlhé už po roku 1944 de jure neexistovala, na názov zastávky sa použilo do spisovnej podoby preložené nárečové pomenovanie Hrunok, teda Kopec. Takže cestujúci do Vranovského Dlhého si kupovali lístok na Kopec.

Podľa spomienok, ktoré som zaznamenal od starých Dlžancov, budova bývalého Spolku bola postavená na prelome 19. a 20. storočia. V obci bol do roku 1941 židovský obchod, ktorého majiteľom bol David Friedman. Zaujímavosťou je, že tento obchod nebol za Slovenského štátu arizovaný, ale zlikvidovaný, t. j. tovar bol daný k dispozícii iným obchodníkom. Len pre zaujímavosť - Vranovské Dlhé malo v tomto roku 116 domov a 608 obyvateľov.

V roku 1941 si Vranovskodlžanci založili obecný spolok Jednota, v ktorom väčšina obyvateľov obce mala svoje podiely – akcie. Zisk z nich vyplácala Jednota v naturá­liách až do konca roka 1989. Hodnota jednej akcie bola 20 Kčs, naturálie (potraviny) sa vyplácali zvyčajne koncom roka v decembri. Prvou predavačkou, alebo ako miestni hovorili obchodníčkou resp. spolkárkou, bola pani Mária Tkáčová, rod. Petrilová, manželka miestneho kováča pána Štefana Tkáča. Túto funkciu vykonávala až do novembra 1944, kedy bola obec evakuovaná. Tovar sa už v tom čase neobjednával, dopredalo sa, čo bolo. Zásobovanie obchodu dovtedy zabezpečovali Dispozičné sklady vo Vranove. Funkciu účtovníka vykonával pán Andrej Majer, oslovovaný všetkými Ándor, a on sa staral aj o všetku administratívu.

Po prechode frontu a návrate Dlžancov do rodnej obce bol istý čas predavačom i krčmárom pán Štefan Bak. Po ňom sa vrátila naspäť Mária Tkáčová a pokladníkom bol už spomínaný Štefan Tkáč, u neho sa ukladala tržba a tú raz týždenne nosil do banky Ándor Majer. Krátky čas bol obchodníkom aj krčmárom pán Lukáč, ktorý sa priženil do starodlžanskej rodiny Širakovej.

Najviac sa dlžanská krčma i obchod zviditeľnili po roku 1948, kedy tam nastúpil pán Ján Uhorščák (1924 – 1960) s maželkou Annou (1927 – 2001). V tom čase prebiehala výstavba Drevokombinátu – Bukózy, prišli montéri zo sveta – Švédi, Fíni, Česi, ubytovaní boli v slobodárňach na dnešnom sídlisku Rodinná oblasť, do ďalšej krčmy do Vranova bolo ďaleko a tak pivo na Kopci ani nestačili čapovať.

V tejto dobe dlžanskí mládenci začali organizovať v krčme tanečné zábavy. Niekedy okolo roku 1949 vyrábali plagát – oznam o zábave a nevedeli uviesť miesto konania, až jeden z nich – Jozef Ihnát – Pučan (1932 – 1991 Toronto) dostal nápad: DYM. Krčma, to totiž bola malá miestnosť s výčapom, dlhým stolom a lavicami a hlavne vždy plná cigaretového dymu, až sa bol dal krájať. A pomenovanie bolo na svete, dodajme, že prežilo dodnes. Autor názvu potom emigroval v 50-tych rokoch do Kanady. Pýchou Dlžancov v krčme bola polička na stene za pultom, kde boli uložené trofejné poháre z víťazných turnajov futbalového mužstva Guza Vranovské Dlhé. Pamätníci spomínajú, že poháre tam boli až do začiatku 60-tych rokov. V tom čase inej spoločenskej miestnosti v obci nebolo, takže mládež i starší sa stretávali v krčme. Tam sa preberalo všetko, čo sa udialo v obci i vo svete. V istej rodine bol muž, ktorý sa najradšej zdržiaval doma a manželka mu hovorí: „Idz do Spolku, daco še doznac, co nove!“ Gazdovia tu uzatvárali obchody, furmanky, vzájomné služby. Ešte sa vrátim k osobe krčmára Janka Uhorščáka. Bol výborným organizátorom a snažil sa o to, aby mládež trávila čas v krčme aj užitočne. Organizoval v krčme stolnotenisové – pingpongové turnaje a vraj starí páni gazdovia, ktorí si prišli vypiť po tvrdej práci do krčmy nejaké to pivečko, sa novej zábave mládeže veľmi divili. Pán kačmar Uhorščák zaviedol v Dyme aj súťaže „lepších“ chlapov v dvíhaní pivných súdkov. Chcem ešte dodať, že Janko Uhorščák zomrel v roku 1960 za doteraz nevyjasnených okolností. A ešte pripomeniem, že samotný Dym zažil v roku 1957 tragickú udalosť.

Začiatkom 60-tych rokov sa krčma a obchod rozdelili, obchod prebrala pani Mária Uhorščáková, manželka Pavla Uhorščáka, krčmármi sa stali manželia Kellerovci. Boli v šírom okolí známi ako veľmi ochotní a pohostinní krčmári. Pani Kellerová hneď ponúkala každého pocestného, ktorý sa v krčme zastavil. Dlžanskí pamätníci dodnes spomínajú na Dym i na príhody z neho, z tej doby. Posledný kto v Dyme zhasol svetlá, urobil poslednú záverečnú, zamkol staré dvere, bol zámutovský rodák pán Janko Semanský, ktorý prešiel v roku 1973 do Nového Dymu, ktorý bol postavený o pár sto metrov bližšie k Vranovu, na mieste niekdajšie gazdovstva rodiny Majerovcov. Starý Dym, tento symbol Vranovského Dlhého, padol za obeť úprave cesty a výstavbe novej zastávky a parkoviska. Nič po ňom neostalo, iba spomienky, ktorých časť som vám tu podal. A Nový Dym – to už by bolo iné pokračovanie, iné rozprávanie, iné dejiny...

Svojimi článkami, ktoré som uverejňoval doteraz v tomto seriáli, som chcel poukázať na to,že každá obec má svoje hodnoty, ktoré si treba chrániť, žiť ich, byť na ne hrdý a nebáť sa ukázať ich iným.

Michal Géci – Borov

×

ZNAČKY: Vranovské NOVINKY SPEKTRUM Stropkov Vranov Týždenník Noviny Zaujímavosti Občan Šport Kultúra Pohotovosť

Realizácia © 2019 GRAND STUDIO, s.r.o. - tvorba propagačnej grafiky a webových stránok