Spektrum VRANOVSKÉ NOVINKY
Spektrum VRANOVSKÉ NOVINKY

V Zámutove odhalili tabuľu obetiam „cholerového“ povstania

Správy / Obce / V Zámutove odhalili tabuľu obetiam „cholerového“ povstania

    V Zámutove odhalili tabuľu obetiam „cholerového“ povstania

Východoslovenské roľnícke povstanie bude v Zámutove pripomínať pamätná tabuľa venovaná obetiam udalostí spojených s epidémiou cholery, ktorá sa dominantnou mierou podpísala pod následnú rebéliu.

S návrhom vyrobiť pamätnú tabuľu, ktorej výrobu financovala obec Zámutov, prišli Marek Tiňo a Jozef Balog z Klubu slovenských turistov Perun. História spojená so Zámutovom ich fascinovala od detstva, kedy ako chlapci po večeroch počúvali miestne príbehy a legendy. Neskôr vymenili zdroj informácií za stredoškolské učivo a autentické dobové dokumenty z archívov v maďarčine, nemčine alebo latinčine. „Zámutov bol centrom, odkiaľ sa rebélia rozšírila ďalej. Okrem kúrie a kameňa na cintoríne, kde je pochovaný správca majera, neostala v obci na toto obdobie žiadna spomienka. Chceli sme teda, aby udalosti z roku 1831 pripomínalo mladým generáciám niečo konkrétne,“ vysvetlil J. Balog.

V sprievodnom programe vystúpili divadelníci z kladzanskeho KĽUD-u, ženská folklórna spevácka skupina Komanička a mužská folklórna spevácka skupina Zámutovčan, ktorých repertoár tvorili originálne dobové piesne. „V jednej z piesní spievali o 19-ročnom sluhovi Michalovi Hudákovi. Na Železnej hore ho odsúdili na trest smrti obesením, ale lano sa pod ním dvakrát pretrhlo a kat ho musel nakoniec vlastnými rukami zadusiť. Hoci vojaci prosili o jeho milosť, vrchnosť bola neoblomná,“ opísal J. Balog jeden z príbehov zachytených vo veršovanej kronike evanjelického farára Andreja Čorbu.

Priamym podnetom na povstanie bola cholerová epidémia. Od 22. júla do 27. augusta zomrelo v obciach Soľ, Čaklov, Hlinné, Rudlov a Zámutov na jej následky 407 obyvateľov. Cholera sa rozšírila z južného Ruska do poľskej Haliče, kde ju prinieslo ruské vojsko v čase poľského povstania. Proticholerové komisie na ochranu jednotlivých oblastí postavili medzi obcami a okolím stráže, zrušili trhy, zakázali zbierať úrodu z polí, odchádzať za obživou do južných krajov... Nedôveru a nespokojnosť vyvolávali preventívne sanitárne opatrenia proti cholere. Jej pôvod aj liečenie neboli doteraz známe a najrozšírenejším liekom bol len bizmutový prášok, ktorého nadmerné použitie spôsobovalo smrť. Prvými obeťami jeho užívania sa stali zdravé deti, pretože košický chirurg Lehotský im preventívne naordinoval väčšie množstvo. „Deti zomreli, to vyvolalo hnev a nenávisť voči lekárovi a aj samotná skutočnosť sa stala jedným zo zdrojov travičskej povery v našom okolí, ktorú potvrdil vtedy slúžiaci zámutovský vojak Klapák, ktorý prišiel domov na dovolenku,“ pripomenul J. Balog. Úrady začali vykonávať konkrétne opatrenia - dezinfikovali studne, vykopávali jamy na sanitárne pochovávanie mŕtvych, pripravovali chlór, zabezpečovali truhly, násilím nútili užívať prášky. Nič nepomáhalo. Ľudia začali po stovkách umierať. Medzi poddanými vzniklo strašné podozrenie „Páni nás chcú otráviť“. V osobách úradníkov, lekárov, farárov videli najbližších nepriateľov. Poddaní mali zlú skúsenosť s miestnou vrchnosťou pri vymáhaní daní, nútení do roboty, zaberaní pozemkov a rýchly sled tragických udalostí ich nedôveru iba zvyšoval. „Za takejto nepriaznivej situácie neprekvapujú správy, že poddaní zo Zámutova a Merníka už pred povstaním odmietli pracovať na panskom. A bol to práve Zámutov, odkiaľ začiatkom augusta 1831 vychádza signál k začatiu roľníckeho povstania vo vranovsko-zámutovskej oblasti. Náhoda zohrá svoju úlohu aj v tomto prípade. Znepokojení obyvatelia zachytia list od soľanského farára zámutovskému fiškálovi, v ktorom ho žiada o lekára alebo aspoň o poslanie liekov. Dedinčania prinášajú list mlynárovi Mankovičovi, ktorý z neho „prečítal“, to čo chceli ľudia počuť, vraj páni idú tráviť ľud a už aj do posvätnej hostie dávajú otravu,“ citoval zo zachovaných archívnych dokumentov J. Balog.

Povstalci postupne obrátili svoje hnev proti zámutovskému zemepánovi Jozefovi Klobušickému, v Čaklove prepadli kaštieľ grófky Meškovej, búrlivý priebeh mala vzbura v Merníku, v Soli napadli roľníci katolícku a evanjelickú faru. Rebelujúcim sedliakom neodolal ani Vranov, v ktorom vyplienili dom grófky Forgáčovej, grófky Eperješiovej a ďalšie zemianske domy, v miestnej lekárni porozbíjali sklo, vzácne nádoby a celú ju spustošili. Povstalci neušetrili ani kaštieľ. Vodca povstalcov Adam Ostroha síce uzavrel dohodu, že za 50zl. a pohostenie do sýtosti kaštieľ ušetria, sľub však nedodržali. Časť povstalcov sa po týchto udalostiach vo Vranove pohla do Majeroviec, kde sa v tom čase ukrývali vranovský doktor a lekárnik. Spoločné akcie prebiehali aj v ďalších obciach. Dňa 6. augusta sa vzbúrili obyvatelia v Slovenskom Žipove, Skrabskom, Čiernom, Bystrom, Hlinnom a Michalku. Počas povstania prišlo vo vranovskej oblasti o život celkom 12 osôb (v Merníku 9, v Zámutove 1, v Čaklove 1, v Michalku 1). Posledné akcie, ktoré sa uskutočnili 7. augusta, prebiehali už v čase, keď do Vranova, Soli a Zámutova začali prichádzať prvé vojenské jednotky z Košíc a Prešova, aby potlačili povstanie. Skupinky povstalcov zutekali do zámutovských lesov. Už 12. augusta vojsko povstanie potlačilo a hlavných pôvodcov vzbúr pochytalo a uvrhlo do grófskych pivníc vo Vranove, kde boli povstalci podrobení výsluchom, mučeniu a konfrontáciám. Účastníkov povstania 30. augusta vo Vranove za predsedníctva vicišpána Karola Szent-Iványiho začal súdiť štatariálny súd, a to „Horucim Prawom Wranowskym.“ Vo vranovsko-zámutovskej oblasti bolo týmto právom na smrť obesením odsúdených 41 povstalcov. Popravy v Zámutove sa konali na dvoch miestach – na hore Havranová a Železná. „K interpretácii udalostí pred a počas povstania musíme pristupovať s nadhľadom. Odvtedy ubehlo 182 rokov a my sme v tej dobe nežili. Môžeme sa iba domnievať, čo sa odohrávalo v mysliach miestnych roľníkov. Pravdou je, že to nemali jednoduché, navyše vzdelanostná úroveň nebola v tých časoch vysoká a keď zomierali najmä sedliaci, ktorí mali, na rozdiel od panstva, slabšiu životosprávu, iskra vzbĺkla veľmi rýchlo,“ dodal J. Balog.
 

V Zámutove odhalili tabuľu obetiam „cholerového“ povstania

Správy / Obce / V Zámutove odhalili tabuľu obetiam „cholerového“ povstania

    V Zámutove odhalili tabuľu obetiam „cholerového“ povstania

Východoslovenské roľnícke povstanie bude v Zámutove pripomínať pamätná tabuľa venovaná obetiam udalostí spojených s epidémiou cholery, ktorá sa dominantnou mierou podpísala pod následnú rebéliu.

S návrhom vyrobiť pamätnú tabuľu, ktorej výrobu financovala obec Zámutov, prišli Marek Tiňo a Jozef Balog z Klubu slovenských turistov Perun. História spojená so Zámutovom ich fascinovala od detstva, kedy ako chlapci po večeroch počúvali miestne príbehy a legendy. Neskôr vymenili zdroj informácií za stredoškolské učivo a autentické dobové dokumenty z archívov v maďarčine, nemčine alebo latinčine. „Zámutov bol centrom, odkiaľ sa rebélia rozšírila ďalej. Okrem kúrie a kameňa na cintoríne, kde je pochovaný správca majera, neostala v obci na toto obdobie žiadna spomienka. Chceli sme teda, aby udalosti z roku 1831 pripomínalo mladým generáciám niečo konkrétne,“ vysvetlil J. Balog.

V sprievodnom programe vystúpili divadelníci z kladzanskeho KĽUD-u, ženská folklórna spevácka skupina Komanička a mužská folklórna spevácka skupina Zámutovčan, ktorých repertoár tvorili originálne dobové piesne. „V jednej z piesní spievali o 19-ročnom sluhovi Michalovi Hudákovi. Na Železnej hore ho odsúdili na trest smrti obesením, ale lano sa pod ním dvakrát pretrhlo a kat ho musel nakoniec vlastnými rukami zadusiť. Hoci vojaci prosili o jeho milosť, vrchnosť bola neoblomná,“ opísal J. Balog jeden z príbehov zachytených vo veršovanej kronike evanjelického farára Andreja Čorbu.

Priamym podnetom na povstanie bola cholerová epidémia. Od 22. júla do 27. augusta zomrelo v obciach Soľ, Čaklov, Hlinné, Rudlov a Zámutov na jej následky 407 obyvateľov. Cholera sa rozšírila z južného Ruska do poľskej Haliče, kde ju prinieslo ruské vojsko v čase poľského povstania. Proticholerové komisie na ochranu jednotlivých oblastí postavili medzi obcami a okolím stráže, zrušili trhy, zakázali zbierať úrodu z polí, odchádzať za obživou do južných krajov... Nedôveru a nespokojnosť vyvolávali preventívne sanitárne opatrenia proti cholere. Jej pôvod aj liečenie neboli doteraz známe a najrozšírenejším liekom bol len bizmutový prášok, ktorého nadmerné použitie spôsobovalo smrť. Prvými obeťami jeho užívania sa stali zdravé deti, pretože košický chirurg Lehotský im preventívne naordinoval väčšie množstvo. „Deti zomreli, to vyvolalo hnev a nenávisť voči lekárovi a aj samotná skutočnosť sa stala jedným zo zdrojov travičskej povery v našom okolí, ktorú potvrdil vtedy slúžiaci zámutovský vojak Klapák, ktorý prišiel domov na dovolenku,“ pripomenul J. Balog. Úrady začali vykonávať konkrétne opatrenia - dezinfikovali studne, vykopávali jamy na sanitárne pochovávanie mŕtvych, pripravovali chlór, zabezpečovali truhly, násilím nútili užívať prášky. Nič nepomáhalo. Ľudia začali po stovkách umierať. Medzi poddanými vzniklo strašné podozrenie „Páni nás chcú otráviť“. V osobách úradníkov, lekárov, farárov videli najbližších nepriateľov. Poddaní mali zlú skúsenosť s miestnou vrchnosťou pri vymáhaní daní, nútení do roboty, zaberaní pozemkov a rýchly sled tragických udalostí ich nedôveru iba zvyšoval. „Za takejto nepriaznivej situácie neprekvapujú správy, že poddaní zo Zámutova a Merníka už pred povstaním odmietli pracovať na panskom. A bol to práve Zámutov, odkiaľ začiatkom augusta 1831 vychádza signál k začatiu roľníckeho povstania vo vranovsko-zámutovskej oblasti. Náhoda zohrá svoju úlohu aj v tomto prípade. Znepokojení obyvatelia zachytia list od soľanského farára zámutovskému fiškálovi, v ktorom ho žiada o lekára alebo aspoň o poslanie liekov. Dedinčania prinášajú list mlynárovi Mankovičovi, ktorý z neho „prečítal“, to čo chceli ľudia počuť, vraj páni idú tráviť ľud a už aj do posvätnej hostie dávajú otravu,“ citoval zo zachovaných archívnych dokumentov J. Balog.

Povstalci postupne obrátili svoje hnev proti zámutovskému zemepánovi Jozefovi Klobušickému, v Čaklove prepadli kaštieľ grófky Meškovej, búrlivý priebeh mala vzbura v Merníku, v Soli napadli roľníci katolícku a evanjelickú faru. Rebelujúcim sedliakom neodolal ani Vranov, v ktorom vyplienili dom grófky Forgáčovej, grófky Eperješiovej a ďalšie zemianske domy, v miestnej lekárni porozbíjali sklo, vzácne nádoby a celú ju spustošili. Povstalci neušetrili ani kaštieľ. Vodca povstalcov Adam Ostroha síce uzavrel dohodu, že za 50zl. a pohostenie do sýtosti kaštieľ ušetria, sľub však nedodržali. Časť povstalcov sa po týchto udalostiach vo Vranove pohla do Majeroviec, kde sa v tom čase ukrývali vranovský doktor a lekárnik. Spoločné akcie prebiehali aj v ďalších obciach. Dňa 6. augusta sa vzbúrili obyvatelia v Slovenskom Žipove, Skrabskom, Čiernom, Bystrom, Hlinnom a Michalku. Počas povstania prišlo vo vranovskej oblasti o život celkom 12 osôb (v Merníku 9, v Zámutove 1, v Čaklove 1, v Michalku 1). Posledné akcie, ktoré sa uskutočnili 7. augusta, prebiehali už v čase, keď do Vranova, Soli a Zámutova začali prichádzať prvé vojenské jednotky z Košíc a Prešova, aby potlačili povstanie. Skupinky povstalcov zutekali do zámutovských lesov. Už 12. augusta vojsko povstanie potlačilo a hlavných pôvodcov vzbúr pochytalo a uvrhlo do grófskych pivníc vo Vranove, kde boli povstalci podrobení výsluchom, mučeniu a konfrontáciám. Účastníkov povstania 30. augusta vo Vranove za predsedníctva vicišpána Karola Szent-Iványiho začal súdiť štatariálny súd, a to „Horucim Prawom Wranowskym.“ Vo vranovsko-zámutovskej oblasti bolo týmto právom na smrť obesením odsúdených 41 povstalcov. Popravy v Zámutove sa konali na dvoch miestach – na hore Havranová a Železná. „K interpretácii udalostí pred a počas povstania musíme pristupovať s nadhľadom. Odvtedy ubehlo 182 rokov a my sme v tej dobe nežili. Môžeme sa iba domnievať, čo sa odohrávalo v mysliach miestnych roľníkov. Pravdou je, že to nemali jednoduché, navyše vzdelanostná úroveň nebola v tých časoch vysoká a keď zomierali najmä sedliaci, ktorí mali, na rozdiel od panstva, slabšiu životosprávu, iskra vzbĺkla veľmi rýchlo,“ dodal J. Balog.
 

×

ZNAČKY: Vranovské NOVINKY SPEKTRUM Stropkov Vranov Týždenník Noviny Zaujímavosti Občan Šport Kultúra Pohotovosť

Realizácia © 2019 GRAND STUDIO, s.r.o. - tvorba propagačnej grafiky a webových stránok