Spektrum VRANOVSKÉ NOVINKY
Spektrum VRANOVSKÉ NOVINKY

Duch Vranovského Dlhého

Správy / Ostatné / Duch Vranovského Dlhého

Obraz Vranovského Dlhého z roku 1939

V minulom diely nášho poznávania Vranovského Dlhého sme sa oboznámili s niektorými faktami o tejto obci z roku 1937. V štátnom archíve vo Vranove nad Topľou sa nachádza dokument, ktorý je len o dva roky mladší, ale môžeme v ňom nájsť niektoré ďalšie zaujímavosti o obci. V spomenutom archíve môžeme dostať do rúk dosť objemnú zložku archiválií s názvom Adresár živností. Ide v nej o toto: v roku 1939, už za Slovenskej republiky, sa pripravovalo vydanie Adresára Slovenskej republiky pre priemysel, živnosti, obchod a hospodárstvo na rok 1940. Pre získanie podkladov bol na obecné úrady zaslaný rozsiahly (obsahom i formátom) Dotazník na zostavenie Adresára SR pre... . Ten mali obecné úrady vyplniť podľa jednotlivých bodov predtlače. A práve spomínaná zložka v archíve obsahuje vyplnené Dotazníky obcí nášho okresu. Je zaujímavé, že v zložke nájdeme aj niektoré obce spoza Slanských hôr, ktoré vtedy patrili do okresu Vranov nad Topľou. Väčšina susedného okresu Košice so samotným mestom vtedy patrili do Maďarska. Z vyplneného dotazníka Vranovského Dlhého sa o obci dozvedáme nasledujúce fakty z roku 1939:
Obec Vranovské Dlhé mala vtedy 637 obyvateľov a rozlohu chotára 718 katastrálnych jutár, patrila do notárskeho a matričného úradu v Sedliskách, mala ľudovú školu, najbližšou železničnou stanicou bolo Čemerné (vranovská stanica ešte neexistovala). Dlžanci patrili pod sociálnu poisťovňu v Humennom, pod daňový úrad vo Vranove a krajský súd v Michalovciach. Žandársku stanicu mala obec vo Vranove, podobne i poštový úrad, telefón aj telegraf. Z hľadiska územnej organizácie obec patrila do okresu Vranov a do Prešovskej župy. V obci nebol farský úrad ani kostol.
Vo Vranovskom Dlhom neboli vôbec žiadni priemyselníci, koncesionári, lekári ani advokáti. Uvedení sú 4 remeselníci: Hajduk Jozef – mlátenie obilia, Katica Michal – autodoprava, Tkáč Štefan – kováč a Wagner Ján – kolár. Obchodníkom bol Fridman David – č. d. 46 – miešaný tovar a obchod zabezpečovalo aj Potravné družstvo. V rubrike Roľníci nad 15 jutár sú uvedení len dvaja – Bruno Horák – 49 jutár – ako adresu má uvedené Lazy osada č. 122 – bolo to pri ceste do Dlhého Klčova, dnes z tohto bývania a majera už nestojí nič, - Andrej Mayer- 52 jutár – č.d. 116 – dnes je tam nový Dym. Ostatní roľníci v obci mali menšiu výmeru pôdy. Veľkostatkári a statkári v obci nie sú. Takisto v obci nie sú žiadne spolky, štátne podniky, korporácie, verejno – právne podniky. Ako obecní funkcionári a ostatní verejní činitelia sú uvedení len dvaja: Andrej Kulich – učiteľ na evanjelickej ľudovej škole a Michal Kachman – vládny komisár (starosta). Dotazník bol vyplnený 28. 12. 1939, podpísali ho Michal Kachman a obvodný notár. Odtlačená je obecná pečiatka s textom:
Krajina Slovenská, obec Dlhé Vranovské, okres Vranov n. T. Vyplnený formulár ešte svojím podpisom potvrdil okresný náčelník Dr. Lejko, priložená je aj pečiatka Okresného úradu Vranov n.T. Ešte sa vrátime k poslednej rubrike dotazníka. Tá má názov Pozoruhodné zvláštnosti obce (v zátvorke je bližšie určenie – pre cudzinecký ruch, turistiku, kúpele, archeologické pamiatky, kultúrne a historické pamiatky). Do tejto rubriky je napísaná nula.
Z vyplneného dotazníka vidíme, že Vranovské Dlhé bolo v tom čase roľníckou obcou, kde sa obyvatelia živili drobným hospodárením na pôde.
Využijeme tento príspevok ešte na vysvetlenie opačného písania názvu obce v podobe Dlhé Vranovské, ako to vidíme na odtlačených pečiatkach obce z čias 1. ČSR a Slovenského štátu. Upozornili sme na to aj v dvoch minulých pokračovaniach nášho seriálu. Spoluautor seriálu Michal Géci – Borov dal urobiť repliku tejto pečiatky. Prikladáme tu je odtlačok ako historický ilustračný doklad. Zamýšľali sme sa spolu nad opakom názvu. Išlo asi o to že základný názov obce bol Dlhé (vidíme to aj na niektorých historických názvoch zo stredoveku) a bolo treba odlíšiť tento názov od iných obcí s menom Dlhé (napr. Dlhé nad Cirochou, Dlhé Klčovské). Prímenie Vranovské – gramaticky ide o zhodný prívlastok – sa podľa niekdajšieho pravopisu mohlo písať za podstatné meno, podľa dnešných pravopisných pravidiel to musíme písať pred podstatné meno a preto máme úradný i všeobecne používaný názov Vranovské Dlhé.

M. Michálek

Duch Vranovského Dlhého

Správy / Ostatné / Duch Vranovského Dlhého

Obraz Vranovského Dlhého z roku 1939

V minulom diely nášho poznávania Vranovského Dlhého sme sa oboznámili s niektorými faktami o tejto obci z roku 1937. V štátnom archíve vo Vranove nad Topľou sa nachádza dokument, ktorý je len o dva roky mladší, ale môžeme v ňom nájsť niektoré ďalšie zaujímavosti o obci. V spomenutom archíve môžeme dostať do rúk dosť objemnú zložku archiválií s názvom Adresár živností. Ide v nej o toto: v roku 1939, už za Slovenskej republiky, sa pripravovalo vydanie Adresára Slovenskej republiky pre priemysel, živnosti, obchod a hospodárstvo na rok 1940. Pre získanie podkladov bol na obecné úrady zaslaný rozsiahly (obsahom i formátom) Dotazník na zostavenie Adresára SR pre... . Ten mali obecné úrady vyplniť podľa jednotlivých bodov predtlače. A práve spomínaná zložka v archíve obsahuje vyplnené Dotazníky obcí nášho okresu. Je zaujímavé, že v zložke nájdeme aj niektoré obce spoza Slanských hôr, ktoré vtedy patrili do okresu Vranov nad Topľou. Väčšina susedného okresu Košice so samotným mestom vtedy patrili do Maďarska. Z vyplneného dotazníka Vranovského Dlhého sa o obci dozvedáme nasledujúce fakty z roku 1939:
Obec Vranovské Dlhé mala vtedy 637 obyvateľov a rozlohu chotára 718 katastrálnych jutár, patrila do notárskeho a matričného úradu v Sedliskách, mala ľudovú školu, najbližšou železničnou stanicou bolo Čemerné (vranovská stanica ešte neexistovala). Dlžanci patrili pod sociálnu poisťovňu v Humennom, pod daňový úrad vo Vranove a krajský súd v Michalovciach. Žandársku stanicu mala obec vo Vranove, podobne i poštový úrad, telefón aj telegraf. Z hľadiska územnej organizácie obec patrila do okresu Vranov a do Prešovskej župy. V obci nebol farský úrad ani kostol.
Vo Vranovskom Dlhom neboli vôbec žiadni priemyselníci, koncesionári, lekári ani advokáti. Uvedení sú 4 remeselníci: Hajduk Jozef – mlátenie obilia, Katica Michal – autodoprava, Tkáč Štefan – kováč a Wagner Ján – kolár. Obchodníkom bol Fridman David – č. d. 46 – miešaný tovar a obchod zabezpečovalo aj Potravné družstvo. V rubrike Roľníci nad 15 jutár sú uvedení len dvaja – Bruno Horák – 49 jutár – ako adresu má uvedené Lazy osada č. 122 – bolo to pri ceste do Dlhého Klčova, dnes z tohto bývania a majera už nestojí nič, - Andrej Mayer- 52 jutár – č.d. 116 – dnes je tam nový Dym. Ostatní roľníci v obci mali menšiu výmeru pôdy. Veľkostatkári a statkári v obci nie sú. Takisto v obci nie sú žiadne spolky, štátne podniky, korporácie, verejno – právne podniky. Ako obecní funkcionári a ostatní verejní činitelia sú uvedení len dvaja: Andrej Kulich – učiteľ na evanjelickej ľudovej škole a Michal Kachman – vládny komisár (starosta). Dotazník bol vyplnený 28. 12. 1939, podpísali ho Michal Kachman a obvodný notár. Odtlačená je obecná pečiatka s textom:
Krajina Slovenská, obec Dlhé Vranovské, okres Vranov n. T. Vyplnený formulár ešte svojím podpisom potvrdil okresný náčelník Dr. Lejko, priložená je aj pečiatka Okresného úradu Vranov n.T. Ešte sa vrátime k poslednej rubrike dotazníka. Tá má názov Pozoruhodné zvláštnosti obce (v zátvorke je bližšie určenie – pre cudzinecký ruch, turistiku, kúpele, archeologické pamiatky, kultúrne a historické pamiatky). Do tejto rubriky je napísaná nula.
Z vyplneného dotazníka vidíme, že Vranovské Dlhé bolo v tom čase roľníckou obcou, kde sa obyvatelia živili drobným hospodárením na pôde.
Využijeme tento príspevok ešte na vysvetlenie opačného písania názvu obce v podobe Dlhé Vranovské, ako to vidíme na odtlačených pečiatkach obce z čias 1. ČSR a Slovenského štátu. Upozornili sme na to aj v dvoch minulých pokračovaniach nášho seriálu. Spoluautor seriálu Michal Géci – Borov dal urobiť repliku tejto pečiatky. Prikladáme tu je odtlačok ako historický ilustračný doklad. Zamýšľali sme sa spolu nad opakom názvu. Išlo asi o to že základný názov obce bol Dlhé (vidíme to aj na niektorých historických názvoch zo stredoveku) a bolo treba odlíšiť tento názov od iných obcí s menom Dlhé (napr. Dlhé nad Cirochou, Dlhé Klčovské). Prímenie Vranovské – gramaticky ide o zhodný prívlastok – sa podľa niekdajšieho pravopisu mohlo písať za podstatné meno, podľa dnešných pravopisných pravidiel to musíme písať pred podstatné meno a preto máme úradný i všeobecne používaný názov Vranovské Dlhé.

M. Michálek

×

ZNAČKY: Vranovské NOVINKY SPEKTRUM Stropkov Vranov Týždenník Noviny Zaujímavosti Občan Šport Kultúra Pohotovosť

Realizácia © 2019 GRAND STUDIO, s.r.o. - tvorba propagačnej grafiky a webových stránok