Spektrum VRANOVSKÉ NOVINKY
Spektrum VRANOVSKÉ NOVINKY

I. Šestáka prekvapilo, že Švédi majú k hokeju vlažný vzťah

Správy / Ostatné / I. Šestáka prekvapilo, že Švédi majú k hokeju vlažný vzťah

  I. Šestáka prekvapilo, že Švédi majú k hokeju vlažný vzťah

Oči všetkých hokejových fanúšikov sa v prvej polovici mája upierali na šampionát do Švédska a Fínska. Vidieť svetovú elitu aspoň raz na vlastné oči túžil od detstva aj Igor Šesták, ktorý si MS na severe Európy nenechal ujsť a v metropole Švédska sledoval naživo obidva semifinálové zápasy, plus medailové bitky.

Hokejová fiesta v Štokholme nebola jeho prvou, pretože atmosféru MS si prvýkrát vychutnal v roku 2011 v Bratislave. Pre veľký záujem verejnosti o vstupenky si ich zarezervoval ešte v decembri 2010 a vďaka tomu mohol sledovať emotívnu rozlúčku Pavla Demitru. „Standing ovation vtedy trval desať minút. Hráči odišli do šatní a nevedeli, že im stále tlieskame. Keď sa vrátili na ľadovú plochu, Paľo sa rozlúčil s reprezentáciou, čo bol pre nás všetkých mimoriadne silný zážitok,“ zaspomínal si I. Šesták.

V čase jeho príletu do Švédska bojovali naši reprezentanti v štvrťfinále s Fínmi. Ako vieme, dokázali sme síce vyrovnať z 0:3 na 3:3, no posledné slovo patrilo Soumi. „Myslím si, že rozhodlo nešťastné nadšenie našich. Po boji je každý generál, preto aj ja uvažujem nad tým, či by nebolo lepšie nechať hrať Fínov a udrieť po rýchlej kontre,“ zamyslel sa s odstupom niekoľkých desiatok dní I. Šesták.

Hoci by sa mohlo zdať, že Švédsko je hokejová krajina, opak bol pravdou a atmosféra v Štokholme sa s bratislavskou porovnať nedala. V našom hlavnom meste totiž všetci, nielen Slováci a Česi, žili na štadióne, vo fanzóne, v uliciach..., hokej bol vtedy témou číslo 1 a počas dvoch týždňov neexistovalo nič, čo by upútalo pozornosť viac. „Možno to bolo tým, že majstrovstvá sveta hostili dva roky po sebe, ale stretol som sa s jedným našim párom pracujúcim vo Švédsku, ktorí mi na moje prekvapenie vysvetlil, že podstatne viac sú hokeju naklonení Fíni ako Švédi,“ uviedol I. Šesták.

Porovnateľná je iba rivalita medzi nimi, ako ju poznáme napr. z našich meraní síl proti Čechom a naopak. „Napriek tomu, my si viac prajeme. Keď vyhlasovali najlepších hráčov a prišiel rad na útočníka Fínska Petriho Kontiolu, domáci pískali. Myslím si, že aj tu sa mohli zachovať ako majstri sveta a uznať kvality súpera,“ dodal I. Šesták.

Práve slabší divácky záujem vytvoril zaujímajú atmosféru, predovšetkým, počas semifinálových zápasoch, kedy v hľadisku dominovali ruskí fanúšikovia. „Hoci Zborná bola už dávno doma, v semifinále počas zápasu USA – Švajčiarsko sa ozývalo hlasné „Šajbu, Šajbu“ alebo „Rasia, Rasia“. Jednoducho, Rusi sledovali vlastný zápas a bavili sa po vlastnej línii,“ konštatoval s úsmevom I. Šesták.

Pre I. Šestáka mali MS v Bratislave vyššiu pridanú hodnotu aj kvôli tomu, že v zákulisí stretol, odfotil sa a prehodil pár slov so slovenskými, ruskými, či fínskymi hviezdami. „Vďaka jednému kamarátovi som mal voľný vstup do hotela, kde boli ubytovaní ruskí a fínski hokejisti. Zážitkom bol pre mňa rozhovor s brankárskou legendou V. Treťjakom, či I. Kovalčukom. K A. Ovečkinovi som sa nedostal, lebo mal plné ruky (úsmev). Ide síce o jedného z najlepších hráčov planéty, no v ruskom tíme žiadna hierarchia neplatila a keď som ho stretol, niesol pre spoluhráčov vodu,“ vysvetľoval I. Šesták. Samostatnou kapitolou boli stretnutia s našimi reprezentantmi. „Na MS som sa zoznámil s komentátorom STV Stanom Ščepánom a keď robil rozhovory s hráčmi, sedel som vtedy pri nich v kaviarni. Okrem toho, že som mohol sledovať ako to všetko prebiehalo, s viacerými som sa tiež bezprostredne porozprával,“ pripomenul I. Šesták.

V Štokholme to mali fanúšikovia náročnejšie, ale aj odtiaľ si priniesol spomienky na stretnutie s V. Treťjakom, švédskym legendárnym trénerom B. A. Gustafssonom, P. Šťastným alebo S. Bubkom. „V piatok, kedy sa nehralo som si urobil výlet ku Globe Aréne, ktorá je najväčším guľovým objektom na svete. Výťahom som sa vyviezol na vrchol vyhliadkovej veže, odkiaľ som mal celé mesto ako na dlani. K výťahu sa vchádzalo cez obchod so suvenírmi a keď som sa vracal, vstúpili do neho štyria americkí hokejisti. Poprosil som ich o fotografiu a oni mi bez problémov vyhoveli,“ ukončil hokejovú časť spomienok I. Šesták.

Hoci možno Štokholm nepatrí medzi top európske destinácie, určite prekvapí. „Benátky severu“ ležia na ostrovoch, ale doprava medzi nimi je bezproblémová. Letisko situovali inžinieri v 40 kilometrov vzdialenom Arlande a vlaková, či autobusová preprava po diaľnici jazdiaca v 10-minútových intervaloch znamená pre turistov komfortný prvý kontakt so švédskou pôdou. „Tieto spoje privezú ľudí do jednej centrálnej stanice s troma podlažiami, odkiaľ rozvážajú ľudí autobusy, trolejbusy, električky, vlaky a metro, kde ma, na rozdiel napr. od Prahy, zaujalo, že vozne v jednom tuneli jazdia aj protismerne,“ pridal postreh I. Šesták.

Unikátom švédskej metropoly je múzeum Vasa nachádzajúce sa na lodi z roku 1628. Pôvodne malo ísť o pýchu kráľovského loďstva, ale pre chybu konštruktérov sa potopila hneď pri prvej plavbe. „Kým ju nevytiahli, ležala 333 rokov 35 metrov pod morskou hladinou. Dnes je to jediná stredoveká loď, ktorá sa v takmer pôvodnom stave zachovala až doteraz, lebo 98% prvkov je stále pôvodných. Napriek tomu, že som ju navštívil už pred troma rokmi, vrátil som sa na ňu a v jej priestoroch som strávil štyri hodiny,“ uviedol I. Šesták.

O Švédoch je zaujímavé i to, že si potrpia na svoju históriu, čo je neprehliadnuteľné predovšetkým na ostrove Djurgarden, kde sa nachádza aj skanzen zachytávajúci miestnu vidiecku kultúru. „V jednotlivých objektoch sú dobovo oblečení zamestnanci, ktorí podrobne a autenticky vysvetľujú, čo sa v ktorých domoch robilo. Samozrejme, ako učiteľ som zašiel do školy...,“ dodal s úsmevom I. Šesták. Skanzen sa nevenuje iba historickej architektúre, ale v ZOO predstavuje typickú severskú faunu. Stretnúť tam však môžete i exotické exempláre. „Vošiel som do jednej miestnosti a po pleci mi skákali lemury. Najskôr ma napadlo, že som sa pomýlil a vstúpil do priestorov pre ošetrovateľov... Pri východe bol zase obrovský plaz a exotický pavúk a domáci nás, na rozdiel od iných ZOO, nabádali, aby sme sa s nimi pokojne odfotili, pričom tejto lákavej ponuke sa odolať nedalo,“ uzavrel v dobrej nálade putovanie po Štokholme I. Šesták.

I. Šestáka prekvapilo, že Švédi majú k hokeju vlažný vzťah

Správy / Ostatné / I. Šestáka prekvapilo, že Švédi majú k hokeju vlažný vzťah

  I. Šestáka prekvapilo, že Švédi majú k hokeju vlažný vzťah

Oči všetkých hokejových fanúšikov sa v prvej polovici mája upierali na šampionát do Švédska a Fínska. Vidieť svetovú elitu aspoň raz na vlastné oči túžil od detstva aj Igor Šesták, ktorý si MS na severe Európy nenechal ujsť a v metropole Švédska sledoval naživo obidva semifinálové zápasy, plus medailové bitky.

Hokejová fiesta v Štokholme nebola jeho prvou, pretože atmosféru MS si prvýkrát vychutnal v roku 2011 v Bratislave. Pre veľký záujem verejnosti o vstupenky si ich zarezervoval ešte v decembri 2010 a vďaka tomu mohol sledovať emotívnu rozlúčku Pavla Demitru. „Standing ovation vtedy trval desať minút. Hráči odišli do šatní a nevedeli, že im stále tlieskame. Keď sa vrátili na ľadovú plochu, Paľo sa rozlúčil s reprezentáciou, čo bol pre nás všetkých mimoriadne silný zážitok,“ zaspomínal si I. Šesták.

V čase jeho príletu do Švédska bojovali naši reprezentanti v štvrťfinále s Fínmi. Ako vieme, dokázali sme síce vyrovnať z 0:3 na 3:3, no posledné slovo patrilo Soumi. „Myslím si, že rozhodlo nešťastné nadšenie našich. Po boji je každý generál, preto aj ja uvažujem nad tým, či by nebolo lepšie nechať hrať Fínov a udrieť po rýchlej kontre,“ zamyslel sa s odstupom niekoľkých desiatok dní I. Šesták.

Hoci by sa mohlo zdať, že Švédsko je hokejová krajina, opak bol pravdou a atmosféra v Štokholme sa s bratislavskou porovnať nedala. V našom hlavnom meste totiž všetci, nielen Slováci a Česi, žili na štadióne, vo fanzóne, v uliciach..., hokej bol vtedy témou číslo 1 a počas dvoch týždňov neexistovalo nič, čo by upútalo pozornosť viac. „Možno to bolo tým, že majstrovstvá sveta hostili dva roky po sebe, ale stretol som sa s jedným našim párom pracujúcim vo Švédsku, ktorí mi na moje prekvapenie vysvetlil, že podstatne viac sú hokeju naklonení Fíni ako Švédi,“ uviedol I. Šesták.

Porovnateľná je iba rivalita medzi nimi, ako ju poznáme napr. z našich meraní síl proti Čechom a naopak. „Napriek tomu, my si viac prajeme. Keď vyhlasovali najlepších hráčov a prišiel rad na útočníka Fínska Petriho Kontiolu, domáci pískali. Myslím si, že aj tu sa mohli zachovať ako majstri sveta a uznať kvality súpera,“ dodal I. Šesták.

Práve slabší divácky záujem vytvoril zaujímajú atmosféru, predovšetkým, počas semifinálových zápasoch, kedy v hľadisku dominovali ruskí fanúšikovia. „Hoci Zborná bola už dávno doma, v semifinále počas zápasu USA – Švajčiarsko sa ozývalo hlasné „Šajbu, Šajbu“ alebo „Rasia, Rasia“. Jednoducho, Rusi sledovali vlastný zápas a bavili sa po vlastnej línii,“ konštatoval s úsmevom I. Šesták.

Pre I. Šestáka mali MS v Bratislave vyššiu pridanú hodnotu aj kvôli tomu, že v zákulisí stretol, odfotil sa a prehodil pár slov so slovenskými, ruskými, či fínskymi hviezdami. „Vďaka jednému kamarátovi som mal voľný vstup do hotela, kde boli ubytovaní ruskí a fínski hokejisti. Zážitkom bol pre mňa rozhovor s brankárskou legendou V. Treťjakom, či I. Kovalčukom. K A. Ovečkinovi som sa nedostal, lebo mal plné ruky (úsmev). Ide síce o jedného z najlepších hráčov planéty, no v ruskom tíme žiadna hierarchia neplatila a keď som ho stretol, niesol pre spoluhráčov vodu,“ vysvetľoval I. Šesták. Samostatnou kapitolou boli stretnutia s našimi reprezentantmi. „Na MS som sa zoznámil s komentátorom STV Stanom Ščepánom a keď robil rozhovory s hráčmi, sedel som vtedy pri nich v kaviarni. Okrem toho, že som mohol sledovať ako to všetko prebiehalo, s viacerými som sa tiež bezprostredne porozprával,“ pripomenul I. Šesták.

V Štokholme to mali fanúšikovia náročnejšie, ale aj odtiaľ si priniesol spomienky na stretnutie s V. Treťjakom, švédskym legendárnym trénerom B. A. Gustafssonom, P. Šťastným alebo S. Bubkom. „V piatok, kedy sa nehralo som si urobil výlet ku Globe Aréne, ktorá je najväčším guľovým objektom na svete. Výťahom som sa vyviezol na vrchol vyhliadkovej veže, odkiaľ som mal celé mesto ako na dlani. K výťahu sa vchádzalo cez obchod so suvenírmi a keď som sa vracal, vstúpili do neho štyria americkí hokejisti. Poprosil som ich o fotografiu a oni mi bez problémov vyhoveli,“ ukončil hokejovú časť spomienok I. Šesták.

Hoci možno Štokholm nepatrí medzi top európske destinácie, určite prekvapí. „Benátky severu“ ležia na ostrovoch, ale doprava medzi nimi je bezproblémová. Letisko situovali inžinieri v 40 kilometrov vzdialenom Arlande a vlaková, či autobusová preprava po diaľnici jazdiaca v 10-minútových intervaloch znamená pre turistov komfortný prvý kontakt so švédskou pôdou. „Tieto spoje privezú ľudí do jednej centrálnej stanice s troma podlažiami, odkiaľ rozvážajú ľudí autobusy, trolejbusy, električky, vlaky a metro, kde ma, na rozdiel napr. od Prahy, zaujalo, že vozne v jednom tuneli jazdia aj protismerne,“ pridal postreh I. Šesták.

Unikátom švédskej metropoly je múzeum Vasa nachádzajúce sa na lodi z roku 1628. Pôvodne malo ísť o pýchu kráľovského loďstva, ale pre chybu konštruktérov sa potopila hneď pri prvej plavbe. „Kým ju nevytiahli, ležala 333 rokov 35 metrov pod morskou hladinou. Dnes je to jediná stredoveká loď, ktorá sa v takmer pôvodnom stave zachovala až doteraz, lebo 98% prvkov je stále pôvodných. Napriek tomu, že som ju navštívil už pred troma rokmi, vrátil som sa na ňu a v jej priestoroch som strávil štyri hodiny,“ uviedol I. Šesták.

O Švédoch je zaujímavé i to, že si potrpia na svoju históriu, čo je neprehliadnuteľné predovšetkým na ostrove Djurgarden, kde sa nachádza aj skanzen zachytávajúci miestnu vidiecku kultúru. „V jednotlivých objektoch sú dobovo oblečení zamestnanci, ktorí podrobne a autenticky vysvetľujú, čo sa v ktorých domoch robilo. Samozrejme, ako učiteľ som zašiel do školy...,“ dodal s úsmevom I. Šesták. Skanzen sa nevenuje iba historickej architektúre, ale v ZOO predstavuje typickú severskú faunu. Stretnúť tam však môžete i exotické exempláre. „Vošiel som do jednej miestnosti a po pleci mi skákali lemury. Najskôr ma napadlo, že som sa pomýlil a vstúpil do priestorov pre ošetrovateľov... Pri východe bol zase obrovský plaz a exotický pavúk a domáci nás, na rozdiel od iných ZOO, nabádali, aby sme sa s nimi pokojne odfotili, pričom tejto lákavej ponuke sa odolať nedalo,“ uzavrel v dobrej nálade putovanie po Štokholme I. Šesták.

×

ZNAČKY: Vranovské NOVINKY SPEKTRUM Stropkov Vranov Týždenník Noviny Zaujímavosti Občan Šport Kultúra Pohotovosť

Realizácia © 2019 GRAND STUDIO, s.r.o. - tvorba propagačnej grafiky a webových stránok