Spektrum VRANOVSKÉ NOVINKY
Spektrum VRANOVSKÉ NOVINKY

M. Fečkovičová: Sám starosta zmôže málo, musí mať pri sebe ľudí

Správy / Rozhovory / M. Fečkovičová: Sám starosta zmôže málo, musí mať pri sebe ľudí

Od piatku predminulého týždňa sú známe výsledky súťaže Vidiecka žena roka - Líderka roka 2011. Výsledky vyhlásil v Revúcej Vidiecky parlament na Slovensku, ktorý presadzuje zvyšovanie kvality života na vidieku a podporuje vidiecke aktivity pri riadení jeho rozvoja. V piatich kategóriách bolo dokopy nominovaných 33 žien z celého Slovenska, ktoré svoj voľný čas venujú aktivitám v rôznych oblastiach verejného života vo svojej komunite. Medzi víťazkami sa ocitla aj bývala starostka obce Žalobín Mária Fečkovičová, ktorá získala ocenenie žena politička roka pôsobiaca v komunálnej politike. O tom, ako vníma samotné ocenenie a začo ho vlastne dostala sme sa porozprávala práve s Máriou Fečkovičovou.
Za čo ste vlastne toto ocenenie získali?
Komisia ocenila, že počas môjho pôsobenia došlo k integrácii početnej rómskej komunity v obci a trvalej zmene ich životného štýlu.
Kto Vás do tejto súťaže nominoval?
Do súťaže ma nominoval „Spolok pre obnovu dediny„ so sídlom v Polomke. Bolo to pre mňa veľké prekvapenie, ale aj potešenie. Nominovaných bolo 33 žien z celého Slovenska. Ocenených bolo 5 žien: Žena politička, Žena aktivistka, Žena podnikateľka, Žena remeselníčka. Keďže rok 2011 je Medzinárodný rok lesov, bola udelená mimoriadna cena: Lesníčka roka.
Ako vnímate toto ocenenie?
Ocenenie vnímam ako vysoké ohodnotenie mojej práce. No nie len mojej, ale všetkých, ktorí so mnou spolupracovali a moje zámery schvaľovali, podporovali. Žiaden starosta nedosiahne veľa, pokiaľ nemá podporu svojho okolia.
Čo sa Vám podarilo v tejto oblasti dosiahnuť?
V obci Žalobín máme 800 obyvateľov, z toho 300 rómskych. Pri nástupe do funkcie starostky obce nebola vybudovaná infraštruktúra. Zistila som, že v osade majú len jednu studňu s pitnou vodou a ešte jednu s nekvalitnou „červenou“ vodou. Keďže voda je alfa a omega žitia, pustili sme sa hneď do výstavby obecného vodovodu. Už o 2 roky mali vodu ako prví, keďže to bol akútny problém. Vybudovali sme vodojem, ktorý teraz slúži pre 4 obce. Obec mala vodu dobudovanú po etapách neskôr. Dnes je každá domácnosť v osade napojená na obecný vodovod. V ďalších rokoch bola osada spolu s obcou splynofikovaná. Čo sa týka osady, niektoré domácnosti sú pripojené na plyn za účelom vykurovania. Iné ho využívajú iba na varenie. Keďže v obci a v osade boli časté výpadky elektriny, bol posilnený transformátor a neskôr bola vybudovaná nová trafostanica. V posledných rokoch bola vybudovaná kanalizácia a čistička odpadových vôd, Všetky rómske domácnosti sú napojené na túto verejnú kanalizáciu. V roku 2002 sme vybudovali 7 nájomných bytov nižšieho štandardu: tri dvojdomky a jeden samostatne stojací domček pre sociálne znevýhodnené rodiny. Domy sú zaujímavé tým, že každý nájomník dostal pri dome obecný pozemok, aby sa o neho staral a zveľaďoval, čo naši rómovia aj robia.
Aké iné aktivity sa Vám podarilo v osade rozvíjať?
Zaujímavý bol projekt ZÁHRADKY. Pri svojich domoch si vytvárali, a aj teraz ešte vytvárajú rómski občania pekné záhradky, zaujímavú záhradnú architektúru. Každoročne sme vyhlasovali v obci súťaž o najkrajšiu záhradku, životné prostredie a balkóny. Prekvapili nás rómske rodiny, čo všetko dokázali vytvoriť. Prvé miesta v tejto súťaži získali rómske rodiny a to rodina Viktora Holuba, Emila Piskora, Jozefa Piskora, Bartolomeja Ignáca, Imricha Kováča a iní. Zaujímavá bola tiež každoročná súťaž „Zlaté ruky vidieka“. V tejto súťaži získali ocenenia aj rómski občania. Vybudovali si na svojich dvoroch drevené altánky a ploty. Záhradky v osade sú teraz pýchou obce. Pri súťaži nás každoročne prekvapili výsledky a ich nápady. Pri obecnom úrade sme zaviedli projekt: „Tkanie kobercov“ pre rómske ženy. Tým sme chceli zachovať staré ľudové tradície, ale aj viesť rómske ženy k práci, k systematickej činnosti. V našej tkáčskej dielni sa vystriedalo a naučilo tkať veľa žien, ba dokonca jedna z nich začala v tejto oblasti podnikať a tká koberce doma. Zato bola táto rómska žena ocenená titulom „Žena roka“ v našej obci. Vyššie spomenuté aktivity, starostlivosť o životné prostredie Rómov ocenila aj komisia v celoslovenskej súťaži: Dedina roka 2005, keď naša obec získala ako jediná na Slovensku mimoriadnu cenu “Ocenenie za jedinečný a príkladný prístup a výsledky riešenia problematiky spolunažívania s rómskou komunitou“.
Realizovali ste nejaké projekty v osade aj z európskych fondov?
V roku 2008 sme plnili projekt „Kurzy tradičných remesiel pre nezamestnaných“. Išlo o kurzy: tkanie kobercov, háčkovanie, šitie krojovaných bábik a pletenie košíkov z prútia. Projekt prispel k oživeniu remeselných schopnosti a zručnosti rómskych občanov. Tiež prinavrátil nezamestnaným rómskym ženám a mužom dôveru vo vlastné sily a schopnosti. Tento projekt bol realizovaný s finančnou podporou Európskeho sociálneho fondu.
Čo si myslite o problematike Rómov a ako by sa dali dosiahnuť aspoň čiastočne dobré výsledky v rómskych komunitách?
Je potrebná infraštruktúra, vyriešené bývanie. Pracovať a vzdelávať sa. Aj aktivačné práce sú veľkou motiváciou a pomocou. Lenže starostovia majú množstvo iných povinnosti, nie len riešiť problematiku rómskych osád. Keď chcú dosiahnuť výsledky, je to dennodenná tvrdá a nekompromisná práca. Niekedy je náročná aj motivácia. Vyžaduje to veľa energie a výsledky sa nedostavia hneď. Ale aj keď sa niečo na prvý krát nepodarí, treba vedieť pozbierať odvahu a znova začať, nepozerať sa na všetko hneď mrzuto. Je to dlhá a zložitá cesta ale aj tá najdlhšia sa začína prvým krokom. Postupovať je treba spoločne. Sám starosta zmôže malo, musí mať okolo seba tím ľudí, krúžiace satelity, ktoré mu pomáhajú. Dobre je opierať sa o spoločenské organizácie, dôležité je, aby boli zapojení vo výboroch. Veľmi pomáhajú ocenenia dobrých výsledkov na verejných oslavách, aby sa tešili, boli „namyslení“ nato, čo dokázali. Účinné to bude vtedy, keď je plná sála rómskych i nerómskych občanov. Takto vytvoríme vzory. Budú to chcieť dokázať aj iní. Uverejňovať dobré výsledky, príklady v novinách, publikáciach. Žiadať je treba viac od poslancov obecného zastupiteľstva, upozorňovať, kontrolovať, spolupracovať s rómskymi občanmi. Mnohí rómski občania sú aj poslanci, ktorí väčšinou zvyknú pomáhať. Dôležitý je komunitný sociálny pracovník, ktorý prácu skĺbuje, napomína a usmerňuje rómskych spoluobčanov, ale im aj výrazne pomáha.
Čo plánujete robiť ďalej?
Keďže chcem aktívne oddychovať, plánujem napísať knihu. V nej chcem odovzdať skúsenosti z práce s rómskou komunitou a naznačiť metódy a formy, ktorými sa dajú dosiahnuť dobré výsledky. V závere želám všetkým starostom veľa trpezlivosti a síl pri riešení rómskej problematiky, lebo hlavná ťarcha spočíva na nich. Ale musí sa hľadať cesta, ako byť spolu a nedovoliť, aby sa priepasť medzi nami a nimi prehlbovala.

Petícia za ukončenie prevádzky Odkaliska Poša a jej následnú sanáciu Lenka Stieber Zelená Lagúna

M. Fečkovičová: Sám starosta zmôže málo, musí mať pri sebe ľudí

Správy / Rozhovory / M. Fečkovičová: Sám starosta zmôže málo, musí mať pri sebe ľudí

Od piatku predminulého týždňa sú známe výsledky súťaže Vidiecka žena roka - Líderka roka 2011. Výsledky vyhlásil v Revúcej Vidiecky parlament na Slovensku, ktorý presadzuje zvyšovanie kvality života na vidieku a podporuje vidiecke aktivity pri riadení jeho rozvoja. V piatich kategóriách bolo dokopy nominovaných 33 žien z celého Slovenska, ktoré svoj voľný čas venujú aktivitám v rôznych oblastiach verejného života vo svojej komunite. Medzi víťazkami sa ocitla aj bývala starostka obce Žalobín Mária Fečkovičová, ktorá získala ocenenie žena politička roka pôsobiaca v komunálnej politike. O tom, ako vníma samotné ocenenie a začo ho vlastne dostala sme sa porozprávala práve s Máriou Fečkovičovou.
Za čo ste vlastne toto ocenenie získali?
Komisia ocenila, že počas môjho pôsobenia došlo k integrácii početnej rómskej komunity v obci a trvalej zmene ich životného štýlu.
Kto Vás do tejto súťaže nominoval?
Do súťaže ma nominoval „Spolok pre obnovu dediny„ so sídlom v Polomke. Bolo to pre mňa veľké prekvapenie, ale aj potešenie. Nominovaných bolo 33 žien z celého Slovenska. Ocenených bolo 5 žien: Žena politička, Žena aktivistka, Žena podnikateľka, Žena remeselníčka. Keďže rok 2011 je Medzinárodný rok lesov, bola udelená mimoriadna cena: Lesníčka roka.
Ako vnímate toto ocenenie?
Ocenenie vnímam ako vysoké ohodnotenie mojej práce. No nie len mojej, ale všetkých, ktorí so mnou spolupracovali a moje zámery schvaľovali, podporovali. Žiaden starosta nedosiahne veľa, pokiaľ nemá podporu svojho okolia.
Čo sa Vám podarilo v tejto oblasti dosiahnuť?
V obci Žalobín máme 800 obyvateľov, z toho 300 rómskych. Pri nástupe do funkcie starostky obce nebola vybudovaná infraštruktúra. Zistila som, že v osade majú len jednu studňu s pitnou vodou a ešte jednu s nekvalitnou „červenou“ vodou. Keďže voda je alfa a omega žitia, pustili sme sa hneď do výstavby obecného vodovodu. Už o 2 roky mali vodu ako prví, keďže to bol akútny problém. Vybudovali sme vodojem, ktorý teraz slúži pre 4 obce. Obec mala vodu dobudovanú po etapách neskôr. Dnes je každá domácnosť v osade napojená na obecný vodovod. V ďalších rokoch bola osada spolu s obcou splynofikovaná. Čo sa týka osady, niektoré domácnosti sú pripojené na plyn za účelom vykurovania. Iné ho využívajú iba na varenie. Keďže v obci a v osade boli časté výpadky elektriny, bol posilnený transformátor a neskôr bola vybudovaná nová trafostanica. V posledných rokoch bola vybudovaná kanalizácia a čistička odpadových vôd, Všetky rómske domácnosti sú napojené na túto verejnú kanalizáciu. V roku 2002 sme vybudovali 7 nájomných bytov nižšieho štandardu: tri dvojdomky a jeden samostatne stojací domček pre sociálne znevýhodnené rodiny. Domy sú zaujímavé tým, že každý nájomník dostal pri dome obecný pozemok, aby sa o neho staral a zveľaďoval, čo naši rómovia aj robia.
Aké iné aktivity sa Vám podarilo v osade rozvíjať?
Zaujímavý bol projekt ZÁHRADKY. Pri svojich domoch si vytvárali, a aj teraz ešte vytvárajú rómski občania pekné záhradky, zaujímavú záhradnú architektúru. Každoročne sme vyhlasovali v obci súťaž o najkrajšiu záhradku, životné prostredie a balkóny. Prekvapili nás rómske rodiny, čo všetko dokázali vytvoriť. Prvé miesta v tejto súťaži získali rómske rodiny a to rodina Viktora Holuba, Emila Piskora, Jozefa Piskora, Bartolomeja Ignáca, Imricha Kováča a iní. Zaujímavá bola tiež každoročná súťaž „Zlaté ruky vidieka“. V tejto súťaži získali ocenenia aj rómski občania. Vybudovali si na svojich dvoroch drevené altánky a ploty. Záhradky v osade sú teraz pýchou obce. Pri súťaži nás každoročne prekvapili výsledky a ich nápady. Pri obecnom úrade sme zaviedli projekt: „Tkanie kobercov“ pre rómske ženy. Tým sme chceli zachovať staré ľudové tradície, ale aj viesť rómske ženy k práci, k systematickej činnosti. V našej tkáčskej dielni sa vystriedalo a naučilo tkať veľa žien, ba dokonca jedna z nich začala v tejto oblasti podnikať a tká koberce doma. Zato bola táto rómska žena ocenená titulom „Žena roka“ v našej obci. Vyššie spomenuté aktivity, starostlivosť o životné prostredie Rómov ocenila aj komisia v celoslovenskej súťaži: Dedina roka 2005, keď naša obec získala ako jediná na Slovensku mimoriadnu cenu “Ocenenie za jedinečný a príkladný prístup a výsledky riešenia problematiky spolunažívania s rómskou komunitou“.
Realizovali ste nejaké projekty v osade aj z európskych fondov?
V roku 2008 sme plnili projekt „Kurzy tradičných remesiel pre nezamestnaných“. Išlo o kurzy: tkanie kobercov, háčkovanie, šitie krojovaných bábik a pletenie košíkov z prútia. Projekt prispel k oživeniu remeselných schopnosti a zručnosti rómskych občanov. Tiež prinavrátil nezamestnaným rómskym ženám a mužom dôveru vo vlastné sily a schopnosti. Tento projekt bol realizovaný s finančnou podporou Európskeho sociálneho fondu.
Čo si myslite o problematike Rómov a ako by sa dali dosiahnuť aspoň čiastočne dobré výsledky v rómskych komunitách?
Je potrebná infraštruktúra, vyriešené bývanie. Pracovať a vzdelávať sa. Aj aktivačné práce sú veľkou motiváciou a pomocou. Lenže starostovia majú množstvo iných povinnosti, nie len riešiť problematiku rómskych osád. Keď chcú dosiahnuť výsledky, je to dennodenná tvrdá a nekompromisná práca. Niekedy je náročná aj motivácia. Vyžaduje to veľa energie a výsledky sa nedostavia hneď. Ale aj keď sa niečo na prvý krát nepodarí, treba vedieť pozbierať odvahu a znova začať, nepozerať sa na všetko hneď mrzuto. Je to dlhá a zložitá cesta ale aj tá najdlhšia sa začína prvým krokom. Postupovať je treba spoločne. Sám starosta zmôže malo, musí mať okolo seba tím ľudí, krúžiace satelity, ktoré mu pomáhajú. Dobre je opierať sa o spoločenské organizácie, dôležité je, aby boli zapojení vo výboroch. Veľmi pomáhajú ocenenia dobrých výsledkov na verejných oslavách, aby sa tešili, boli „namyslení“ nato, čo dokázali. Účinné to bude vtedy, keď je plná sála rómskych i nerómskych občanov. Takto vytvoríme vzory. Budú to chcieť dokázať aj iní. Uverejňovať dobré výsledky, príklady v novinách, publikáciach. Žiadať je treba viac od poslancov obecného zastupiteľstva, upozorňovať, kontrolovať, spolupracovať s rómskymi občanmi. Mnohí rómski občania sú aj poslanci, ktorí väčšinou zvyknú pomáhať. Dôležitý je komunitný sociálny pracovník, ktorý prácu skĺbuje, napomína a usmerňuje rómskych spoluobčanov, ale im aj výrazne pomáha.
Čo plánujete robiť ďalej?
Keďže chcem aktívne oddychovať, plánujem napísať knihu. V nej chcem odovzdať skúsenosti z práce s rómskou komunitou a naznačiť metódy a formy, ktorými sa dajú dosiahnuť dobré výsledky. V závere želám všetkým starostom veľa trpezlivosti a síl pri riešení rómskej problematiky, lebo hlavná ťarcha spočíva na nich. Ale musí sa hľadať cesta, ako byť spolu a nedovoliť, aby sa priepasť medzi nami a nimi prehlbovala.

×

ZNAČKY: Vranovské NOVINKY SPEKTRUM Stropkov Vranov Týždenník Noviny Zaujímavosti Občan Šport Kultúra Pohotovosť

Realizácia © 2019 GRAND STUDIO, s.r.o. - tvorba propagačnej grafiky a webových stránok