Sedem rokov sa „utopilo“ v odkalisku. Samospráva žiada iný prístup štátu

  • Obce
  • Dátum: 19.05.2020
imrich.mako@vranovske.sk
Autor

Zástupcovia regionálnej a miestnej samosprávy upozornili verejne na problematiku odkaliska Poša petičnou akciou a verejným protestom v auguste 2018. Poslanec Prešovského samosprávneho kraja Peter Kocák, starostka Nižného Hrabovca Marcela Pčolinská, starosta Poše Tadeáš Malý a starosta Nižného Hrušova Ján Fenčák na utorkovom stretnutí s ministrom životného prostredia Jánom Budajom a ministrom pôdohospodárstva Jánom Mičovským otvoria nielen tému určenia povinnej osoby za environmentálnu záťaž, ale aj aktivitu TP2 s.r.o. spojenú so zápisom vecného bremena na pozemkoch pod odkaliskom a jeho okolí, či chemický rozbor pôdy a vody, ktorý si objednali u autorizovaného laboratória. Pripomenieme, že odkalisko bolo vybudované za účelom uloženia škvary a popolčeka z teplárne v Strážskom, no v priebehu rokov v ňom preukázalteľne pribudli aj nebezpečné odpady. 

7 rokov sa „utopilo“ v odkalisku
 
Proces určenia povinnej osoby za environmentálnu záťaž odkalisko Poša začal Okresný úrad Prešov v roku 2013. V rozhodnutí, ktoré vydal v novembri 2019, určil ako povinnú osobu zo 68%, za časové obdobie od roku 1983 do roku 2008, štát a z 32%, za časové obdobie od roku 2008 po súčasnosť, spoločnosť TP2, s.r.o. Tá sa odvolala a Ministerstvo životného prostredia SR prvostupňové rozhodnutie zrušilo. 
 
MŽP SR vo svojom odôvodnení upozornilo, že z pohľadu zákona je nutné rozlišovať medzi pojmami odkalisko Poša – vodná stavba a Poša – odkalisko Chemka Strážske – environmentálna záťaž (EZ). Podľa envirorezortu je za environmentálnu záťaž možné v tomto prípade považovať znečistenie, ktoré vzniklo do 1. septembra 2007. Zároveň konštatuje, že všetky činnosti na odkalisku Poša od 1. septembra 2007 sa musia posudzovať ako environmentálna škoda. Ministerstvo tiež nesúhlasí s konštatovaním OÚ Prešov, že dochádza k neustálej kontaminácii horninového a hydrogeologického prostredia, pričom vodnú stavbu nepovažuje za kontinuálny zdroj znečistenia. Argumentuje tým, že toto tvrdenie je v rozpore s vydanými rozhodnutiami inšpekcie životného prostredia a orgánov štátnej vodnej správy, na základe ktorých boli vydané povolenia na prevádzku odkaliska a povolenia na vypúšťanie odpadových vôd do Kyjovského potoka. „Sedem rokov čakania a angažovania sa starostov sa vrátilo na začiatok. Asi ani nemusíme vysvetľovať, aké hlboké je naše sklamanie, navyše ak Okresný úrad Prešov podcenil niektoré kroky. Na druhej strane Ministerstvo životného prostredia SR vo svojom rozhodnutí priznalo, že môže poskytovať okresným úradom odborné rady, odborné stanoviská a usmernenia, preto veríme, že v priebehu nového procesu určovania povinnej osoby bude ministerstvo aktívnejšie a váhou svojho úradu zabraní ďalším zlyhaniam,“ uvádza sa v stanovisku zástupcov regionálnej a miestnej samosprávy, ktorí reagovali na fakt, že OÚ Prešov nepostupoval v súlade so zákonom, keď nezisťoval, či vo vzťahu k EZ boli splnené všetky záväzky na zlepšenie stavu zložiek životného prostredia podľa zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, čo v preklade znamená, že si nezaobstaral a nenaštudoval tak zásadný dokument, akým je privatizačný projekt.
 
Zápis vecného bremena na súkromných pozemkoch
 
V rámci nového konania o určení povinnej osoby MŽP SR odporúča na základe výsledkov geologického prieskumu určiť rozsah EZ vzhľadom na jej územný a vecný rozsah, ustáliť okruh účastníkov konania, či už ako potenciálnych právnych nástupcov alebo vlastníkov záujmových nehnuteľností. V tejto súvislosti treba dodať, že časť odkaliska sa nachádza na pozemkoch súkromných vlastníkov, s ktorými ešte donedávna nemala spoločnosť TP2, s.r.o. vysporiadané právne vzťahy. „Spoločnosť TP2, s.r.o. začala na pozemky v okolí odkaliska zapisovať vecné bremeno, na čo využila zákon o energetike. Upozornili nás na to občania, ktorí si to náhodne všimli v katastrálnej mape. Budeme sa v ich mene zaujímať, či boli splnené všetky legislatívne náležitosti,“ reagovali zástupcovia samosprávy dotknutých obcí.  
 
Nekupovali "mačku vo vreci"
 
Z pohľadu určenia povinnej osoby je dôležité, že ňou môže byť určený aj vlastník nehnuteľnosti, na ktorej sa EZ nachádza v prípade, ak pôvodca zanikol, zomrel, nie je známy alebo ak nemožno určiť za povinnú osobu právneho nástupcu pôvodcu. V tejto súvislosti ministerstvo konštatuje, že nesúhlasí s názorom spoločnosti TP2, s.r.o., že právny nástupca pôvodcu EZ existuje a je ním spoločnosť Chemko, a. s. Strážske v likvidácii, lebo s poukázaním na Obchodný zákonník sú od spoločnosti v likvidácii záväzky týkajúce sa environmentálnej záťaže nevymožiteľné. „Odvolateľ kupoval nehnuteľnosť dobrovoľne a vedel, že na odkalisko Poša boli ukladané nebezpečné odpady, nakoľko išlo o všeobecne známu vec. V kúpnej zmluve sa uvádza, že „Kupujúci sa oboznámil so stavom nehnuteľností uvedených v prílohe 1 obhliadkou na mieste samom. Stav týchto nehnuteľností mu je známy a v takomto stave ich aj preberá“, čím na seba dobrovoľne preberá zodpovednosť za danú nehnuteľnosť,“ konštatuje Ministerstvo životného prostredia SR v odôvodnení svojho rozhodnutia.  
 
Čo jedia ľudia v okolí odkaliska?
 
Faktov a indícií o negatívnom vplyve odpadov ukladaných na odkalisko je hneď niekoľko. Napr. v roku 2008 nariadil Okresný úrad Vranov nad Topľou odstrel kačíc na odkalisku a rozbor Veterinárneho ústavu v Košiciach potvrdil v ich tkanive prítomnosť PCB látok. Rovnako OÚ konštatuje, že riečne sedimenty pod odkaliskom, aj v Ondave sú kontaminované zvýšenými hodnotami prvkov Arzén, Zinok, Chróm, Kadmium, Meď a Ortuť. Miestne samosprávy si nechali v tomto roku urobiť v akreditovanom laboratóriu vlastnú analýzu vzoriek z pôdy a vody. Okrem potvrdenia PCB látok a najmä arzénu ich v rozbore prekvapila vysoká koncentrácia vypúšťaného formaldehydu. Pripomíname, že v súvislosti s prítomnosťou nebezpečných látok súvisiacich s priemyselnou výrobou v regióne neodporúča Úrad verejného zdravotníctva SR v okolí odkaliska žiadny domáci chov, vrátane konzumácie produktov z neho, lov rýb a poľovnej zvery určenej na konzumáciu. Táto informácia však vo verejnosti spôsobila obavy, pretože ak hrozia fatálne následky, ľudia sa legitímne pýtajú, prečo potom nebol nariadený priamo zákaz. Starostovia okolitých obcí sú toho názoru, že odpoveď na tieto otázky môže dať iba rozsiahla analýza vzoriek u voľne žijúcich, i domácich zvierat. Taktiež navrhujú, v spolupráci s Ministerstvom zdravotníctva a Úradom verejného zdravotníctva, zrealizovať výskum na obyvateľoch regiónu, ktorého cieľom bude posúdenie prítomnosti nebezpečných látok v ich tele a s následným dopadom na ich zdravie v nadväznosti na činnosť odkaliska a ČOV v Strážskom. „Najhoršie na tom je, že dnes nevieme, aký odpad sa v odkalisku nachádza, a teda, čo všetko môže kontaminovať spodné, aj povrchové vody. Myslíme si, že nestačí urobiť geologický prieskum iba v jeho okolí. Geologický prieskum musí byť vykonaný hĺbkovými vrtmi priamo v ňom. Sme presvedčení, že je v celospoločenskom záujme, aby sa identifikoval úplný zoznam odpadu, ktorý pribudol v ostatných rokoch, lebo ešte minulý rok sa v Strážskom likvidovali aj nebezpečné odpady z územia SR. Pripomenieme, že odkalisko je stále prevádzkované bez integrovaného povolenia, preto nás tiež zaujímajú kroky ministerstva, ako chce tento stav odstrániť,“ konštatujú zástupcovia miestnej a regionálnej samosprávy, ktorí budú žiadať informácie, do akej kategórie odkalisko ako skládka odpadu patrí. 
 
Akékoľvek kopírovanie obsahu bez vedomia redakcie je zakázané!