Primátori a starostovia z okresov Vranov nad Topľou, Humenné, Michalovce, Trebišov, Medzilaborce, Snina, Sobrance a Stropkov upozornili na kritický stav v akom sa nachádza nielen samospráva, ale v dôsledku dlhodobého neriešenia regionálnych rozdielov celý Zemplín a časť Šariša. Podporiť ich prišli aj členovia OZ Diaľnica na Zemplín, OZ Náš Prešov, Jednoty dôchodcov Slovenska, dobrovoľných hasičov, či Asociácie kultúrnych inštitúcii Slovenska.
Na protestnom zhromaždení vo vranovskom priemyselnom parku Ferovo primátor Vranova nad Topľou Ján Ragan hneď v úvode vysvetlil, že s kolegami z ostatných okresov neprišli politizovať, ani nadbiehať niektorým politickým stranám, ale ich snahou je verejne adresovať legitímne požiadavky vláde SR.
Pripomenul, že samospráva bola pre štát stále spoľahlivým partnerom, preto považuje za nekorektné, ak tomu tak nie je aj naopak. Ako príklad uviedol mechanizmus schvaľovania legislatívy s priamym finančným dopadom na mestá a obce s tým, že vykrytie nákladov, ktoré sú s tým spojené, ostáva na ich „rozpočtových“ pleciach. „Keď prišiel kovid, bolo to niečo nové, s čím sa naša spoločnosť nestretla. Kto to zvládol? My v samospráve. Keď začala vojna na Ukrajine, kto bol v prvej línii, kým štát prišiel s opatreniami? Opäť sme to museli zvládnuť my. Keďže sme v dennodennom kontakte s občanmi, nechceme, aby ľudia trpeli,“ uviedol primátor Vranova nad Topľou Ján Ragan.
Primátor Vranova nad Topľou Ján Ragan. FOTO: Imrich Makó.
Momentálne je mimoriadne aktuálnou témou pre mestské a obecné úrady zvyšovanie cien elektrickej energie a zemného plynu, pričom výnimkou nie je ani nárast prekračujúci 300%. Pripočítať k tomu treba rovnako nárast cien pohonných hmôt, čo komplikuje verejnoprospešné služby. V kontexte rovnakého scenára pri stavebných materiáloch v kombinácii s eurofondovou byrokraciou, kde starosta Stakčína Miroslav Bober poukázal napr. na nadbytočné „kontrolované kontroly“, hrozia samospráve existenčné problémy a stopnutie akéhokoľvek rozvoja. „Kompenzácia za zvýšenie cien energií je legitímna. Ak nám v tejto oblasti nepomôžu vláda a Národná rada SR, potom je namieste otázka, na čo nám je taká vláda,“ reagoval starosta Čertižného Peter Tričák.
Starosta Nižného Hrušova Ján Fenčák upozornil, že do konca roka prídu samosprávy na celom Slovensku len na podielových daniach o viac ako 200 mil. eur. V dôsledku toho vyslovil nelichotivú prognózu, podľa ktorej je samospráva na pokraji likvidácie. Zopakoval, že zmyslom protestu je upozorniť na problémy, ktoré sú na Zemplíne špecifické o environmentálne záťaže, s cieľom sadnúť si s predstaviteľmi vlády za jeden rokovací stôl a hľadať riešenia tejto krízy. „Ak nám príde vysoký účet za elektrinu a my vypneme verejné osvetlenie, čo nám povedia ľudia, ktorí sa budú neskoro večer vracať z práce alebo skoro ráno sa budú musieť dostať na svoj prvý autobus po tme? Aká bude kriminalita? Uvedomuje si to niekto?“ pýtal sa Ján Fenčák.
Rovnaké problémy spojili protestujúcich z 8 okresov. FOTO: Imrich Makó.
Nad logikou, kedy chce štát pomôcť rodinám protiinflačným balíčkom a zároveň nastaví ekonomiku v mestách a obciach tak, že na to doplatia práve peňaženky občanov, sa pozastavil primátor Kráľovského Chlmca Karol Pataky. Ako príklad uviedol obedy v školských zariadeniach, kde sa v dôsledku zvyšovania nákladov, vrátane cien potravín, navyšovaniu poplatkov nevyhnú. „Čo budeme robiť s krúžkovným a kde ho budeme mať, keď nebudeme v našich školách svietiť a kúriť? Ako pomôžeme rodine na pokraji chudoby tým, že budeme mať krúžky, ktoré si myslím, že aj tak dáva väčšina z nás deťom zadarmo, lebo sme radi, že zmysluplne trávia svoje voľnočasové aktivity?“ pýtal sa primátor Kráľovského Chlmca Karol Pataky.
Zástupcovia samospráv Zemplína a časti Šariša komunikovali svoje postrehy komplexne. Preto jednou z tém bola aj zamestnanosť a spolupráca s úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny. Aktívne opatrenia majú totiž priamy dopad aj na výkon verejnoprospešných služieb. Starostka Jasenova Lucia Sukeľová v tejto súvislosti vysvetlila, že štatistiky nemusia byť objektívnym zrkadlom (ne)zamestnanosti, pretože ich skresľuje novodobé vysťahovalectvo. „Väčšina rodín, ktorá tu žije, má skúsenosť s tým, že niektorý z jej členov bol nútený odísť a odsťahovať sa. Myslím si, že aj zo strany samosprávy je dôležité vytvárať pracovné miesta, no to dokážeme len vďaka výhodným projektom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak živitelia rodín dostanú stabilnú mzdu, nemusia od rodiny odchádzať a rodiny ostávajú spolu,“ pripomenula starostka Jasenova Lucia Sukeľová.
Starostka Jasenova Lucia Sukeľová. FOTO: Imrich Makó.
Víziou primátorov je moderný Zemplín a Šariš, čo predpokladá koncepčný prístup aj vo vzťahu k cestnej infraštruktúre, ktorá by pomohla priemyslu, cestovnému ruchu, komfortnejšej mobilite. V tomto kontexte odzneli kritické slová od starostu Baškoviec a predsedu OZ Diaľnica na Zemplín Petra Báthoryho, či starostu Tisinca Jozefa Kačmára, ktorý pripomenul, že v okresoch Stropkov a Svidník nie je ani jeden kilometer železníc. Aj z tohto uhla pohľadu nadobúda rýchlostná cesta R4 na ešte väčšom význame. Dodal, že v Maďarsku a Poľsku sú s rovnakým projektom pred dokončením, preto na Slovensku vznikne nielen dopravný lievik, ale tiež medzinárodná blamáž pre krajinu. „Sme občanmi druhej kategórie? Za čo sme trestaní? Veď poctivo platíme dane. Ak nás vláda potrebovala, nikdy sme nepovedali nie. V komunikácii s občanmi sme v prvej línii. Čo im máme povedať?“ reagoval starosta Tisinca Jozef Kačmár.
Mesto Vranov nad Topľou príde o 760 000 eur
Mesto Vranov nad Topľou odhaduje, že ešte v tomto roku ho dopady legislatívnych opatrení, vrátane výpadku podielových daní, pripravia o 760 000 eur. Reč však nie je iba o rozpočtoch samospráv, ale aj o peňaženkách občanov.
V súvislosti so situáciou na trhu s energiami a s vysokým nárastom cien komodít dodávateľ tepla firma CEMED s.r.o. požiadal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) o schválenie novej ceny za výrobu, distribúciu a dodávku tepla, ktorá bude vyššia o 87 % oproti súčasnej cene. „Občania vo Vranove mali doteraz veľmi dobrú cenu tepla, pretože bola zazmluvnená do polovice tohto roka. Robíme však všetko pre to, aby nárast nebol dramatický, preto sme sa s dodávateľom dohodli, že zvýšenie bude mierne. V mestskom zastupiteľstve chceme zároveň prijať uznesenie, ktoré by znamenalo určitú stabilitu pre ďalšie tri roky, hoci zvýšeniu ceny tepla, ku ktorému bude dochádzať po celom Slovensku, zabrániť nedokážeme,“ reagoval primátor Vranova nad Topľou Ján Ragan.
Primátor Ján Ragan ukazuje nárast nákladov. FOTO: Imrich Makó.Viaceré samosprávy však avizovali zvyšovanie miestnych daní a poplatkov. J. Ragan si uvedomuje, že domácnosti sa už aj tak musia vyrovnať s nárastom cien na trhu, preto by rodinné rozpočty nechcel ešte viac zaťažovať. „Urobíme všetko pre to, aby sme občanom nateraz nemuseli zvyšovať dane a poplatky. Budeme hľadať rezervy v rozpočte, možno obmedzíme niektoré investičné akcie, možno výdavky na kultúru, šport, či iné veci, aby sme občanov zaťažovali čo najmenej,“ uviedol J. Ragan.
Fotogaléria
