Na Červený kríž sa neútočí ani vo vojne! O to viac diletantsky vyznieva úmyselné podpálenie mobilného odberového miesta Územného spolku Slovenského Červeného kríža vo Svidníku. Navyše ak za jeho riaditeľom Slavomírom Sakalíkom je životný príbeh presahujúci éru COVID-19.
Nový koronavírus rozdeľuje našu spoločnosť. Nech sú akokoľvek pohnuté časy, ktoré momentálne žijeme, jeden fakt bol istotou. Počas prvej, aj druhej pandemickej vlny stál riaditeľ SČK ÚzS vo Svidníku Slavomír Sakalík s jeho ľuďmi v prvej línií. Preto podpálenie mobilného odberového miesta spôsobilo šok. „Už som zaspával, keď za mnou prišiel syn a hovorí, že nám horí MOM-ka. Priznám sa, nechcel som tomu veriť, ale ukázal mi fotografiu na Facebooku… V prvej chvíli mi ani nenapadlo, že by v tom mohol byť úmysel. Myslel som si, že požiar spôsobilo kúrenie alebo skrat z germicídneho žiariča,“ opísal svoje prvé pocity Slavomír Sakalík.
Oheň nakoniec poškodil, okrem iného, 1 350 kusov antigénových testov, 30 ochranných overalov, 400 kusov jednorazových ochranných rukavíc, ako aj ďalšie ochranné pomôcky. Celková škoda? 22 000 eur… „Keď hasiči uhasili oheň, všimol som si na podlahe kladivo. Pýtal som sa našich zamestnancov, ktorí tam prišli tiež, či ho priniesli a používali oni. Nikto o ňom nič nevedel. Vtedy som začal tušiť, že to s „kostolným poriadkom“ nebude mať nič spoločného,“ pokračoval S. Sakalík.
Požiar MOM-ky bol založený úmyselne.
Jeho podozrenie potvrdil privolaný zisťovateľ požiarov, ktorý pri dverách našiel zápalnú fľašu. Zabezpečené dôkazy teda vylúčili náhodu alebo nepozornosť. Kombinácia kladiva a napalmu potvrdzuje, že založený požiar bol dielom premysleného a chladného kalkulu. „Možno to bol prejav anarchie a frustrácie z momentálneho diania, ktorým si prechádza naša spoločnosť. My to však robíme kvôli tomu, že chceme ľuďom pomôcť, preto chcem odkázať, že pomáhať budeme aj napriek tejto nepríjemnej skúsenosti,“ zdôraznil riaditeľ SČK ÚzS vo Svidníku.
Profesionálny príbeh Slavomíra Sakalíka so silným dobrovoľníckym posolstvom však siaha oveľa ďalej, ako je táto epizódna kapitola našich dejín spojených s novým koronavírusom. V minulosti sa totiž zúčastnil viacerých záchranných misií počas povodní v Jarovniciach, Starej Ľubovni, Kežmarku, po víchrici vo Vysokých Tatrách a po výbuchu v bytovom dome na Mukačevskej ul. v Prešove. Ako prvý náhradník bol pripravený pomôcť na Haiti, Filipínach, či v Ekvádore. Okrem toho dvakrát reprezentoval Slovensko na First Aid Convention in Europe, čo je najvyšší medzinárodný súťažný level v poskytovaní prvej pomoci laikov na starom kontinente. Do histórie sa najviac zapísal rok 2005, kedy nás na šampionáte v Rakúsku reprezentoval práve SČK ÚzS Svidník a 5. miestom získal pre Slovensko doteraz historicky najlepšie umiestnenie.
Pri takejto vizitke S. Sakalíka neprekvapuje, že sa spolu s partiou dobrovoľníkov postavili s im vlastnou dávkou nasadenia a empatie do prvej línie v momente, kedy COVID-19 začal ukazovať svoju silu na Slovensku už v jari minulého roka. Keď bol počas prvej vlny svidnícky SČK ÚzS oslovený, či by pomohol so zabezpečením karanténneho centra pre repatriantov vo Svidníku a regulačného stanovišťa na slovensko-poľskej hranici, jeho riaditeľ neváhal. „Obrovský kus nezištnej práce tu odviedli dobrovoľníci, pričom celú prvú vlnu pracovali zadarmo. Dokonca som nemal financie ani na to, aby som im zaplatil aspoň obed alebo pitnú jednotku. Nebolo mi všetko jedno, ale o to viac si vážim, že prišli pomôcť vždy, keď som ich o to požiadal,“ pripomenul S. Sakalík.
Kde sa to všetci rútime? Pýta sa primátorka M. Ivančová
Úmyselné založenie požiaru v mobilnom odberovom mieste odsúdila aj primátorka mesta Svidník Marcela Ivančová. Vo svojom statuse zároveň zaželala „červenokrižiakom“ veľa síl, aby sa aj napriek tejto udalosti nevzdali. „Ešte pred pár týždňami „celý internet“ blahoželal a ďakoval – dobrovoľníkom za testovanie. Boli ste v karanténnom centre pred rokom, kedy mnohých ľudí doslova ovládal strach, ale SČK si plnilo svoje poslanie. „Rozprávková prvá pomoc“ v lesoparku – nádhera … po výbuchu bytovky v Prešove, pri poskytovaní humanitárnej činnosti… pri výchove mladých… darovaní krvi… kurzoch prvej pomoci… Kde sa to všetci rútime? Namiesto pomoci, ohľaduplnosti a obety takýto hlúpy a škodlivý čin…“ napísala svidnícka primátorka Marcela Ivančová.
Rovnaký scenár sa zopakoval v septembri, kedy sa testovalo len PCR testami a jediné mobilné odberové miesto pre svidnícky a stropkovský okres bolo zriadené v areáli Nemocnice Svet zdravia vo Svidníku. V tom čase začali narastať v Stropkove prípady pozitívne testovaných osôb. Štatistiky vtedy „horeli“ najmä po svadobných oslavách. Na základe nepriaznivého vývoja pandemickej situácie vzišla spoločenská požiadavka zriadiť ďalšie MOM aj v Stropkove, pretože verejnosť musela za PCR testami cestovať do okolitých miest – Bardejova, Humenného a Vranova nad Topľou, kde však mali tiež kapacity vyťažené na maximum. „Poslaním Červeného kríža je pomáhať. Hoci to boli pre mňa absolútne neznáme vody, dal som slovo, že MOM v Stropkove zriadime a v spolupráci s Okresným úradom v Stropkove sme to aj splnili. Nakoniec k nám chodili nielen ľudia z okresu Stropkov, ale tiež z okresov Svidník, Bardejov, Humenné, Vranov nad Topľou, Medzilaborce… Opäť to však všetko bolo postavené na dobrovoľníkoch, ktorí bez nároku na odmenu chodili vypomáhať vo svojom voľnom čase alebo si brali dovolenky,“ ocenil ich prístup S. Sakalík.
V novembri, keď sa pandemická situácia naďalej zhoršovala, oslovilo Ministerstvo zdravotníctva SR generálny sekretariát Slovenského Červeného kríža so žiadosťou, či by územné spolky vypomohli pri testovaní antigénovými testami. Z 35 ÚzS sa do tejto iniciatívy zapojilo 13 a len dva z nich otvorili dve MOM-ky – v Liptovskom Mikuláši a Svidníku. „Na základe zmluvy s ministerstvom zdravotníctva sme mohli pokryť len náklady spojené s fungovaním MOM, vďaka čomu sme kúpili potrebné vybavenie a konečne sme začali vyplácať aspoň zdravotníkov a administratívnych pracovníkov. Pamätáme si, ako bol pred prvým celoplošným testovaním problém zabezpečiť zdravotníkov, ktorí by testovali, ale my sme tento problém nikdy nemali. Bolo naozaj úžasné sledovať, ako ľudia chceli pomôcť a pomáhali,“ reagoval S. Sakalík.
V marci odpracovali zdravotníci a administratívni pracovníci v permanentných MOM vo Svidníku a Stropkove spolu 3 000 hodín! Dokonca začali prevádzkovať pojazdnú MOM-ku. V sanitnom vozidle navštívili takmer každú obec v stropkovskom a svidníckom okrese bez ohľadu na rentabilitu. Keď potrebovalo otestovať 12 občanov v obci Príkra, vycestovali za nimi… Úderom pod pás pre nich bol nielen založený požiar, ale aj niektoré negatívne reakcie, v ktorých ich autori narážali na biznis plán s odberovými mobilnými miestami na základe podmienok nastavených Ministerstvom zdravotníctva SR od februára tohto roku. „Najviac ma mrzeli komentáre, ktoré nás upodozrievali z biznisu. Slovenský Červený kríž nie je súkromná firma. So ziskom nemôžeme hospodáriť ľubovoľne, ale musíme ho použiť na činnosť územného spolku. Stále budeme pomáhať ďalej, preto máme v pláne zakúpiť napr. novú resuscitačnú figurínu a nový resuscitačný model na nácvik Haimlichovho manévru. To, čo sa stalo ma zamrzelo, no boli sme tu pre ľudí doteraz a budeme tu pre nich aj po tomto incidente. V priebehu dňa som dostal množstvo povzbudivých správ a zároveň viem, že sa môžem oprieť o tridsiatku dobrovoľníkov, preto nás táto epizóda zastaviť nemôže,“ zdôraznil na záver Slavomír Sakalík.
