Nedeľa sa niesla na Domaši v znamení behu. A rekordu! Na Domašskú 10-tku a 5-tku sa postavilo rekordných 320 bežkýň a bežcov, ktorí bojovali nielen s časom, ale tiež s poriadnou horúčavou. Energiu, ktorú nechali na trati im však vynahradila jedinečná atmosféra.
Domašská desiatka je spojená s Michalom Barnom, ktorý mal a má rád výzvy, a to nielen bežecké. Pred deviatimi rokmi sa podujal zorganizovať prvé preteky v rekreačnej oblasti Domaša – Eva, pretože ako vysvetlil, chcel ju spropagovať aj v bežeckej komunite. Nakoniec sa mu podarilo vybudovať značku, ktorá sa dnes hrdí honorom najmasovejšieho bežeckého podujatia vo vranovskom okrese. Kým prvého ročníka sa zúčastnilo 38 pretekárov, tento rok sa ich pod rozhodcovskou taktovkou Petra Buca postavilo na štart 320! A nie je za tým iba uvoľnenie opatrení po prvej vlne koronakrízy. „Myslím si, že pod tohtoročnú účasť sa podpísala kombinácia dvoch faktorov. Ľudia sú určite po koronakríze nabudení na pretekanie a o to odhodlanejšie sa vracajú na bežecké trate. Som však presvedčený, že Domašská desiatka sa medzi bežcami zapísala aj prostredím, v ktorom sa koná. Napriek tomu, že dnes to bolo o neskutočnej horúčave, po dobehnutí do cieľa si všetci doprajú občerstvenie a rovno môžu skočiť do vôd Domaše, čo je pridanou hodnotou, akou sa všade pochváliť nemôžu,“ pripomenul s úsmevom Michal Barna.
Víťazom „desiatky“ sa stal s časom 0:37:56 Dominik Sopko (TJ Obal Servis Košice), ktorý sa napr. minulý týždeň zúčastnil charitatívneho podujatia Podeľme sa. O jeho víťazstve v úmornej horúčave rozhodlo druhé kolo a stúpanie, ktoré je pre trať na Domaši charakteristické. Po prvých piatich kilometroch síce D. Sopko viedol, ale na otočke bola za ním v tesnom závese skupina vedená Vranovčanom Michalom Jenčom. Do cieľa však už pribehol pred druhým v poradí Jurajom Hvizdošom s komfortným 19-sekundovým náskokom. „Celý týždeň som podriadil týmto pretekom, ktoré som si chcel užiť. Niekedy sa dostávam sám pod tlak, preto som dnes nastupoval na štart s tým, že nemám čo stratiť a vyšlo to. Som rád, že som to rozbehol pomaly a nie naplno, ako je to u mňa zvykom (úsmev). Druhú päťku som však zrýchlil a hoci netvrdím, že na rovinke by ma súperi nepredbehli, v stúpaní som sa zaťal, čím som získal rozhodujúci náskok. Práve druhé stúpanie som v nohách cítil o čosi viac, čo je pre mňa signálom, že potrebujem ešte popracovať na sile,“ hodnotil pár desiatok sekúnd po dobehnutí Dominik Sopko.
Mimochodom, pri organizátorovi Domašskej desiatky Michalovi Barnovi nemôžeme obísť ani jeho umelecké cítenie, pretože každý rok prekvapí novou originálnou grafikou. V minulosti zaujal napr. metalovými motívmi, no tento rok zvolil decentnú cestu so symbolmi, ktoré bezprostredne charakterizujú Domašu. „Najskôr som si myslel, že dám niečo s rúškom, ale COVID-19 je choroba a choroba je vždy nepríjemná, preto ju nechcem ani pripomínať, ani propagovať. Pri logu pre „desiatku“ som sa inšpiroval rybou a lotosovým kvetom, ktoré symbolizujú nielen vodu, Domašu, ale i pohodovú atmosféru, o ktorú sa snažíme. Na medailách pre päťku sú vyobrazené dva trojuholníky, v ktorých sú vlny, čo má tiež priamy súvis s Domašou. Priznám sa, chcel som niečo iné a ak to zaujalo, som len rád,“ dodal M. Barna.
