Brankár Marko Maroši píše v Anglicku parádny futbalový príbeh. Rodák zo Strážskeho je nielen oporou druholigového Coventry City, ale vďaka vlastnej pracovitosti, správne nastavenej osobnosti a pokore si buduje výborne meno. Bývalý člen slovenskej reprezentačnej dvadsaťjednotky je otvorený a priamy chlapík, čo potvrdil aj v našom rozhovore. Pomedzi to, ako sme sa bavili o futbale, stihol podať ruku viacerým priateľom a pokiaľ ho malí chlapci požiadali o fotografiu, poprosil, či môžeme zastaviť nahrávanie, aby im vyhovel. Rešpekt k fanúšikom ho totiž sprevádzal na každom kroku!
Marko Maroši nedostal vo svojej futbalovej kariére nič zadarmo. Do Anglicka prišiel s rodičmi v trinástich. Všetko bolo pre neho nové, doma nechal kamarátov a nebolo ani isté, či, kedy a na akej úrovni sa dostane k futbalu. Postupne si však zvykol, zdokonalil sa rýchlo v angličtine, zoznámil sa s novými priateľmi a hlavne… Našiel si cestu k futbalu. Na strednej škole chytal za jej akadémiu, aby sa v šestnástich postavil medzi mužmi do brány Barndolswicku Town. Jeho kariéru zmenila pozvánka na skúšku do vtedy druholigového Wiganu Athletics. „Môj tréner v akadémii na strednej škole mal kontakt vo Wigane, kde mi vybavil dvojtýždňovú skúšku. Tvrdo som pracoval, dal som do toho všetko a odmenou pre mňa bolo, že som v devätnástich podpísal prvú profesionálnu zmluvu,“ uviedol Marko Maroši.
Významný podiel na štarte profesionálnej kariéry rodáka zo Strážskeho má tréner Roberto Martinez, súčasný kouč belgickej reprezentácie. Pre Španiela to bola vtedy druhá trénerská zastávka. Po tom, čo s Wiganom vyhral FA CUP, odišiel do Evertonu a od roku 2016 vedie národný tím Červených diablov. „Roberto Martinez je tichý chlapík, ktorého som nikdy nepočul kričať. S hráčmi totiž vedel veľmi dobre komunikovať. Vždy nám všetko radšej detailne vysvetlil, než by mal za každú cenu zvyšovať hlas. Hráči ho rešpektovali aj kvôli tomu, že chcel hrať moderný futbal a to nás bavilo. Ako tréner si zároveň zakladal na tom, aby bol hráč osobnosťou s charakterom. To, že ste výborný na tréningu, nie je nič platné, pokiaľ nepotiahnete mužstvo v zápase, čo platí nielen vo futbale. Nech robíte čokoľvek, ak sa chce presadiť, musíte byť mentálne silný,“ reagoval M. Maroši.
M. Marošimu pomohol do repre Filip Oršula
Keď vo futbalových fanúšikovských kruhoch zaznie, že Slovák Marko Maroši chytá v Championship za Coventry City, stále ostanú niektorí prekvapení. Rodák zo Strážskeho si na to zvykol a s úsmevom hovorí historku, ako sa dostal do pozornosti bývalého trénera slovenskej reprezentácie do 21 rokov Ivana Galáda. „Vo Wigane so mnou pôsobil Filip Oršula, na ktorého sa tréner Ivan Galád prišiel pozrieť. Filip ma predstavil, že som Slovák a brankár. Tréner sa usmial, že bude sledovať aj mňa. Nakoniec z toho bola pozvánka do reprezentácie,“ dodáva M. Maroši.
Pripomenieme, že Marko Maroši bol súčasťou kádra nášho národného výberu vo 21 rokov napr. s Dobrivojom Rusovom, Milanom Škriniarom, Stanislavom Lobotkom, Albertom Rusnákom, Ondrejom Dudom, Ivanom Schranzom, či Adamom Zreľákom. Táto partia to vtedy dotiahla do baráže o postup na záverečný turnaj ME do Česka. Ako je známe, doma sme remizovali 1:1 a vonku po kontroverznom výkone hlavného rozhodcu Stevena McLeana prehrali 1:3.
R. Martinez nie je jediným členom realizačného tímu Belgicka, s ktorým M. Maroši vo Wigane spolupracoval. Trénerom brankárov u „Latics“ bol v tom čase Inaki Bergara, ktorý má dnes v reprezentácii pod palcom Thibauta Courtoisa so Simonom Mignoletom. „Vo Wigane si ma vzal pod svoje krídla a často so mnou ostával trénovať aj po tréningu. Futbal pod ich vedením som si užíval, no potom odišli do Evertonu a nový tréner mi dal pocítiť, že so mnou nepočíta. Naučilo ma to však, že jednému trénerovi sa páčite a dá vám šancu, u druhého je to naopak, hoci stále pracujete rovnako tvrdo. Ďalej som na sebe pracoval a čakal na šancu, ktorá nakoniec prišla,“ pripomenul M. Maroši.
Marko Maroši si v Anglicku buduje výborné meno. Foto: FB Coventry City.
Z Wiganu mierili jeho kroky do Doncastru Rovers, kde strávil štyri roky. Hoci zo začiatku nedostával pravidelne šancu, ostal trpezlivý. Ako priznal, už na strednej škole si ako cieľ určil, že sa chce stať profesionálnym futbalistom a tejto ambícii podriadil všetko, čo bolo v jeho silách. Napr. pred pozvánkou do Wiganu bol na skúške v FC Burnley. Dôvod, pre ktorý sa nepresadil, bol možno na prvé „počutie“ banálny. Nedokopol päťku do vzdialenosti podľa predstáv trénerov. V rozhovore pre denník Šport úprimne priznal, že na Slovensku odkopávali loptu od brány obrancovia a jemu chýbala správna technika. V prípade M. Marošiho môžeme napísať, že futbal povýšil na životný štýl. Vždy keď zažil sklamanie, urobilo ho to silnejším a budúcnosť ukázala, že kráčal po správnej ceste. „Musíte si uvedomiť, že netrénujete pre trénera, ale pre seba. Ostať po tréningu a pracovať na technike, na to trénera nepotrebujete. Hráč to musí mať v sebe, musí chcieť on sám. V mojom prípade to nebolo len o tom, že som si odmakal tréning. Kamaráti si išli večer vonku užívať, ale ja som ostal doma. Okrem toho som si dával záležať na regenerácii, jednoducho, chcel som byť pripravený na sto percent. Aj keď sa mi smiali a presviedčali ma, že profesionálne hrať nikdy nebudem, z mojej cesty som nikdy neuhol,“ vysvetľoval M. Maroši.
Teší sa na návrat fanúšikov na tribúny…
Sezóna 2020/2021 bola špecifická v tom, že sa, a to nielen na Britských ostrovoch, odohrala bez prítomnosti divákov na štadióne. Niektoré kluby sa pokúšali púšťať z reproduktorov fanúšikovské ruchy, resp. pracovali s prázdnymi tribúnami s rôznou kreativitou, ale pravú atmosféru sa vytvoriť nepodarilo. „Pamätám si atmosféru, keď sme hrali aj pred 25-tisíc a viac fanúšikmi. Teraz to bolo čudné stáť v bráne a mať okolo seba prázdne tribúny. V plnej aréne sa dokážem skoncentrovať oveľa ľahšie, má to náboj. Po dobrom zákroku prichádza od divákov okamžite spätná väzba, a to ma motivuje. V Coventry máme skvelých fans, v postupovej sezóne nás chodili podporovať aj na ihriská súperov. Už sa teším na moment, kedy budú môcť opäť prísť na štadióny,“ zaprial si M. Maroši.
Fanúšikovia na Britských ostrovoch patria medzi najlepších na svete. Inšpiráciou sú aj pre M. Marošiho. Foto: FB Coventry City.
Po Wigane bola ďalším dôležitým medzníkom v jeho kariére štvrtá sezóna v Doncastri, ktorý pôsobil v tretej najvyššej súťaži – League One. Mužstvo hralo atraktívny futbal a darilo sa aj jemu v bráne. Výsledkom bola účasť v play off do Championship. Napriek tomu, že to na postup nevyšlo, prišla pre neho ponuka z Coventry City z rovnakej ligy. „Po štyroch sezónach v Doncastri som cítil, že potrebujem zmenu. Sadli sme si s snúbenicou a porozprávali sa. Predsa len sme mali bábätko, preto som chcel počuť aj jej názor. Keďže súhlasila, kývol som na ponuku od Coventry aj ja,“ vrátil sa k spečateniu prestupu M. Maroši.
Coventry skončilo v rovnakom súťažnom ročníku, ako hral Doncaster play off, ôsme. Od novej sezóny však mala kabína jasný cieľ – postup. To predpokladalo skončiť na prvých dvoch priečkach, prípadne sa o to pokúsiť cez baráž. Po 35 zo 44 kôl boli „Nebeskí modrí“ na čele s komfortným náskokom dvanástich bodov na tretí Wycombe, k čomu dopomohol šestnástimi čistými kontami. Výborne rozohranú sezónu mohla stopnúť covidová pandémia. Súťaž sa prerušila a jednou z alternatív bolo anulovanie výsledkov. Vedenie League One nakoniec určilo konečné poradie na základe percentuálneho zisku bodov. „Priznám sa, do médií sme veľké vyhlásenia nedávali. Hovorili sme skromne o tom, že uvidíme, čo prinesie ďalší zápas, no v kabíne sme mali jasno. Od prvého kola sme išli so spoluhráčmi za postupom. To, ako sme boli nastavení v hlavách, sme potom prenášali na trávnik. Konečná tabuľka síce vzišla po administratívnom rozhodnutí, ale som si istý, že keby súťaž pokračovala, uhrali by sme si to aj na ihrisku,“ dodal M. Maroši, ktorý sa dočkal tiež individuálneho ocenenia, pretože v hlasovaní hráčov bol vyhlásený za najlepšieho brankára celej sezóny!
Aj vďaka spoľahlivým výkonom M. Marošiho ovládli Coventry City League One suverénnym spôsobom. Foto: FB Coventry City.
Niet pre to divu, že do novej, druholigovej, sezóny vstúpil ako jednotka Coventry. Opäť nastupoval pravidelne, bol oporou tímu a všetko nasvedčovalo tomu, že má pred sebou ďalší vydarený súťažný ročník. Prišlo však 13. kolo a v ňom domáci duel s Cardiffom. Za stavu 1:0 M. Maroši vyboxoval v nadstavenom čase centrovanú loptu, no vzápätí sa hlavou zrazil s kapitánom hostí Seanom Morrisonom. Keďže obranca súpera skákal do súboja zo „slepého“ uhla, nevedel sa zrážke vyhnúť, ani sa vo vzduchu brániť. Výsledkom bola zlomená lícna kosť. Pokiaľ mu tvár odpuchla a mohol ísť na operáciu, prešli dva týždne. Mimo hry ostal dva mesiace. „Zranenia patria k futbalu, vylúčiť sa nedajú. Hráč v súboji ide naplno a nekalkuluje s tým, čo všetko sa môže stať. Hoci som mal dobre rozbehnutú sezónu, neľutoval som sa, nevracal som sa k tomu. Sústredil som sa iba na to, aby som sa čo najskôr vrátil. Na druhej strane som sa naučil a poučil, že rekonvalescencia má vlastné tempo, ktoré sa nedá urýchliť. Trénerovi som napr. povedal, že som ok, no necítil som sa dobre. Naučilo ma to viac načúvať vlastnému telu a potom to už bolo v poriadku,“ vrátil sa k obdobiu po zranení M. Maroši.
Vo všetkom hľadá pozitíva…
Nech sme sa s Markom Marošim bavili o akejkoľvek časti jeho bezpochyby zaujímavej kariéry, o každej situácii, či už bola pozitívna alebo negatívna, hovoril s pokorou. Každý moment bral ako skúsenosť, ktorá ho potlačila ďalej. Víťazstvá si vážil a prehry ho posúvali, robili osobnostne silnejším. „Keď som bol mladší a niečo ma sklamalo, bol som doma smutný a nervózny. Teraz už to tak nie je. Naučil som sa hľadať vo všetkom to pozitívne, minimálne z pohľadu motivácie a inšpirácie. Ak si poviem, že chcem niečo dosiahnuť, nikto mi nemôže povedať, že sa to nedá,“ zdôraznil M. Maroši.
Po nepríjemnom zranení nosil M. Maroši tvárovú masku. Foto: FB Coventry City.
Počas toho, ako bol zranený, sa do brány dostal Ben Wilson a šance sa chytil. Slovenský brankár, ako už nie raz vo svojej kariére, ostal trpezlivý a v závere sa opäť vrátil do brány. Pre fanúšikov štatistík dodáme, že obidvaja si na konto pripísali honor Mr. Zero spolu šestnásťkrát. „Ani jeden z nás nemal s Championship skúsenosť, preto si myslím, že táto naša bilancia nie je zlá. Počas toho, ako som bol zranený, chytal Ben výborne a tréner nemal dôvod meniť nás. Samozrejme, chytať chceme obidvaja, ale medzi nami nie je žiadna rivalita. Sme veľmi dobrí kamaráti a navzájom si fandíme. Chytáme za rovnaký tím a záleží nám na tom, aby sme boli úspešní. Zodpovednosť máme voči klubu, voči spoluhráčom, voči fanúšikom a či už v bráne alebo podporou toho druhého sa snažíme ich dôveru nesklamať,“ zdôraznil M. Maroši.
Čo spája M. Marošiho a J. Vardyho?
Ak by sme mali vybrať za posledné roky hráča, ktorého príbeh na Britských ostrovoch zarezonoval najviac, tak je to bezpochyby ikona Leicesteru City Jamie Vardy. V krátkosti, z VIII. ligy to dotiahol cez medzizastávky v nižších súťažiach k titulu v Premier League a do anglickej reprezentácie. Podobný príbeh sprevádza aj doterajšiu kariéru Marka Marošiho. Z Barndolswicku Town sa (zatiaľ) vypracoval do druholigového Coventry City. „Veľké kluby majú prepracovaný skauting. Ľudia, ktorí sú za to zodpovední, sa chodia pozerať aj do nižších súťaží, odkiaľ vyšiel napr. Vardy. Niečo podobné sa podarilo mne, rovnako aj niekoľkým mojim spoluhráčom… Dnes sú však veľkou pomocou média a sociálne siete. Natočí sa zaujímavé video, uverejní sa a hráč sa hneď dostane do pozornosti. Myslím si, že odprezentovať sa dnes je ľahšie, čo je na druhej strane zaujímavé i pre kluby, ktoré môžu takto angažovať dobrého, a zároveň lacnejšieho hráča,“ vysvetľoval M. Maroši.
Coventry City alebo „Nebeskí modrí“. Foto: FB Coventry City.
Do nováčikovskej sezóny v Championship vstupovalo Coventry s cieľom vyhnúť sa boju o záchranu. Zverenci trénera Marka Robinsa získali 55 bodov a 16. miestom splnili túto misiu komfortným spôsobom. „Medzi druhou a treťou ligou je obrovský rozdiel. Súperi boli takticky vyspelejší a hrá sa tam aj viac fyzickejší futbal. Z pohľadu brankára môžem povedať, že útočníci sú vďaka vyššej kvalite v koncovke efektívnejší. O to väčšia výzva to pre nás s Benom bola, aby sme mužstvo dokázali podržať. Pri nakopávaných loptách sme museli ísť do súbojov s 2-metrovými chlapmi. Potrebovali sme si na to zvyknúť a zvykli sme si. Čo sa mužstva týka, chceli sme hrať kombinačnejší futbal. To sa nám darilo, nehrali sme zle, dokázali sme si vypracovávať šance, no nepremieňali sme ich a na to sme potom výsledkovo trpeli. V priebehu sezóny sme neskôr našu hru zjednodušili, začali sme hrať priamočiarejšie a nakoniec sme sa bez väčších ťažkostí zachránili,“ hodnotil M. Maroši.
Budú mať v Anglicku zimnú prestávku?
V Championship pôsobí 24 tímov. To znamená, že mužstvá odohrajú v jednej sezóne v základnej časti 46 stretnutí. Kluby na 3. až 6. mieste čaká ešte baráž o postup do Premier League. K tomu musíme prirátať vystúpenia v domácich pohárových súťažiach. Aby toho nebolo málo, viacerí hráči ešte reprezentujú svoje krajiny. Ak to všetko spočítame, vychádza šialené číslo zápasov. Hustý program je témou aj o súťaž vyššie. Napr. Jürgen Klopp, Pep Guardiola, aj Ole Gunnar Solskjær by o tom vedeli povedať svoje… „Keď sa hrá sobota – utorok – sobota – utorok, niekedy ani nestíhame trénovať. Venujeme sa len regenerácii a veľký dôraz sa tu kladie na videoanalýzy, preto dosť času venujeme videám súperov. Bez tréningu sa však hrať nedá a vtedy pre zmenu neostáva dosť času na regeneráciu. Potom sú hráči zranení, nehovorím, že ťažko, no stačí, že v tak nahustenom programe nemôžu nastúpiť na jeden, dva zápasy a už to trénerom robí vrásky na čele. Podľa mňa v Anglicku chýba zimná prestávka, ale zaregistroval som, že už sa o nej bavia. Keby sa súťaž na pár týždňov prerušila, nebolo by to až také zlé. Teraz v lete máme dosť voľna a pokiaľ by sa z neho ukrojilo, v zime by sme si mohli oddýchnuť,“ reagoval Marko Maroši.
