Poslanci PSK rozhodli o budúcnosti stredných škôl vo vranovskom okrese

redakcia@vranovske.sk
Autor

 Otázka  fúzie škôl v okrese Vranov nad Topľou bola jedným z diskutovaných bodov ostatného rokovania Zastupiteľstva PSK. Ján Furman, vedúci Odboru školstva ÚPSK, predostrel v diskusii návrh optimalizácie siete stredných škôl a školských zariadení v pôsobnosti PSK v okrese Vranov nad Topľou, ktorá spočíva vo fúzii Spojenej školy v Čaklove so Strednou odbornou školou Alexandra Dubčeka vo Vranove. Takýto krok by mohol, podľa neho, znamenať lepšiu kapacitnú naplnenosť súčasných škôl a študijných odborov a efektívnejšie hospodárenie s budovami škôl.

Spojená škola v Čaklove je komplexom 4 budov, jej zastavaná plocha má rozlohu 3918 m². Napriek klesajúcej tendencii krivky návštevnosti školy, ktorá k 1.7.2020 zaznamenáva  počet 102 študentov (bližšie informácie a grafy nájdete tu), primátor mesta Vranov nad Topľou, Ján Ragan, nevidel tento faktor ako rozhodujúci pre debatu o jej ďalšom smerovaní. Počas zasadnutia zastupiteľstva apeloval skôr na fakt, že škola leží v blízkosti obcí ako sú Hlinné, Soľ, Zámutov a i., v ktorých možno nájsť stovky mladých občanov v školopovinnom veku z prostredia marginalizovaných rómskych komunít, ktorým by z hľadiska cestovania táto škola vyhovovala: Tá škola je určená na to, aby sa na nej pracovalo s rómskymi žiakmi. Školu v Čaklove v súčasnosti navštevujú zo 100% príslušníci rómskych komunít. Zlúčenie škôl by v praxi znamenalo zrušenie Spojenej školy v Čaklove a následný presun jej žiakov do SOŠ A. Dubčeka vo Vranove na Topľou, ktorú aktuálne navštevuje 368 žiakov. Funkčné využitie budovy v Čaklove by bolo možné zabezpečiť zriadením Elokovaného pracoviska.

Riaditeľ školy v Čaklove, Stanislav Kráľ, si vysvetľuje spomínaný pokles žiakov na svojej škole aj tým, že odkedy študenti využívajú cestovanie vlakmi zadarmo, mnohí jeho žiaci napríklad z Bystrého a iných lokalít cestujú vlakom do škôl vo Vranove, pretože v Čaklove možno využívať len autobusovú prepravu. Spojená škola však nie je výnimkou v návštevnosti, podobný pokles študentov za ostatných 10 rokov zaznamenávajú aj ostatné školy v okrese Vranov nad Topľou.

Ak PSK Čaklovu nepomôže, táto škola sa nikdy z toho nevyhrabe,“ dodáva k neútešnej situácii na škole poslanec PSK, Peter Kocák, a zatiaľ čo primátor mesta sa na tému díva skôr z geografického hľadiska, poslanec Kocák upozorňuje na dôležitosť zachovania učebných a študijných odborov, ktoré môžu byť pre súčasných, ale aj potenciálnych študentov školy v Čaklove atraktívne (vo svojej reakcii do diskusie uvádza, že táto škola má ako jediná v kraji odbor záhradník). Aj kvôli obavám o odbory sa mu rovnako, ako primátorovi, nápad spojiť obe školy nepáčil. Furman následne ubezpečil všetkých prítomných poslancov o tom, že navrhovanou fúziou škôl by na prípadnom Elokovanom pracovisku v Čaklove zostali všetky odbory zachované, dokonca by boli obohatené o odbory zo SOŠ A. Dubčeka.

Najpálčivejší problém čaklovskej školy je zanedbávanie povinnej školskej dochádzky – takto to vidí predseda PSK, Milan Majerský. Sám počas rokovania priznal, že vždy, keď sa tam bol pozrieť, učiteľov síce videl, ale žiaci v škole neboli. Preto bude apelovať na poslancov NR SR, aby tlačili na zmenu legislatívy v zmysle navýšenia povinnej školskej dochádzky o 1 rok. Podľa jeho slov by to mohlo prispieť nielen k zlepšeniu úrovne dochádzky, ale aj úrovne inteligencie žiakov. Študenti navyše po ukončení štúdia „nevedia nastúpiť do pracovného procesu, nemajú na to zručnosti a kvalifikácie,“ aj preto chcel spojením škôl, a tak aj znásobením odborov, dosiahnuť lepšiu kompatibilitu učebného procesu s trhom práce. Poslanec Kocák k tomu dodal, že pre uplatnenie sa na trhu práce nie je dĺžka dochádzky dôležitá až do takej miery, do akej je dôležitý výučný list alebo obdobná forma dokumentu, ktorý potvrdzuje úspešné ukončenie štúdia.

Súčasťou Spojenej školy v Čaklove sú aj skleníky v jej areáli. PSK tieto skleníky nedávno odkúpil od Slovenského pozemkového fondu. Nefunkčné skleníky by mali byť odstránené, a tak škola bude môcť v budúcnosti pozemky pod nimi využiť na potreby Regionálneho centra vzdelávania, ktoré funguje vďaka akčnému plánu, prostredníctvom ktorého škola získala od štátu 70 000 Eur. Jednou z možných variant budúcej podoby skleníkov je ich pretransformovanie na sociálny podnik. Konkrétnejšie by sa na týchto miestach mohli pravidelne realizovať napríklad kurzy pre uchádzačov o verejnoprospešné práce. Riaditeľ Spojenej školy, Stanislav Kráľ, podotkol, že tieto kurzy sa momentálne realizujú paralelne popri vyučovaní v tej istej budove, čím sa proces vyučovania sťažuje. Ján Furman hovorí o tom, že skleníky je potrebné sanovať, termín sanácie si však nateraz netrúfa odhadnúť. Riaditeľ školy v Čaklove upozorňuje na nebezpečenstvo pri sanačných prácach okolo skleníkov a rozbité sklenené tabule v nich prirovnáva ku gilotínam.

V otázke fúzie škôl sa rovnako, ako poslanci Ragan a Kocák, tiež prikláňal k ponechaniu stavu vecí tak, ako sú. Spojenie škôl vidí z dlhodobého hľadiska ako nereálne. Predpokladal, že zmeny by neboli účinné a škola v Čaklove by bola do 2 rokov od fúzie znovu obnovená a finančné nároky na jej sprevádzkovanie by sa zbytočne navýšili. Ľubomír Tóth, riaditeľ SOŠ A. Dubčeka takisto vyjadril svoj nesúhlas s plánovanou fúziou. Nie všetci žiaci, ktorí by z Čaklova prichádzali na jeho školu, by mali predtým riadne ukončenú základnú školu, a preto by sa im malo dostávať pozornosti na samostatnej škole. Na to bude aj naďalej slúžiť Čaklov. Zastupiteľstvo PSK totiž spojenie obidvoch škôl neodsúhlasilo.

TEXT a FOTO: Ľubomíra Jenčová


Fotogaléria

Akékoľvek kopírovanie obsahu bez vedomia redakcie je zakázané!