Za normálnych okolností by bola Pellegrini-Kollár-Obický (PKO) Aréna regionálnou epizódou. Dnes však (pravdepodobne) patrí medzi najznámejšie haly na Slovensku. Tento príbeh však nie je o PKO Aréne. Pretože len dotvára jeden z pohľadov pri vnímaní slovenskej politiky na jej viacerých úrovniach. Prosím, čítajte tento text v kontexte širších súvislostí, bez predsudkov a krvavých očí, aby sme mohli v budúcnosti riešiť viac športových hál a menej kontroverzií.
Na úvod jedno ujasnenie. Na otvorenie PKO Arény nevpustili tri redakcie a štvrtej kolegyni sme v telefóne vysvetlili, nech ani nejde, lebo zákaz vstupu na pôdu školy nie je nedorozumenie, ale fakt. Do školy však nevpustili napr. ani prednostu Okresného úradu vo Vranove nad Topľou Alfonza Kobielskeho, preto nešlo o žiadnu vendetu voči novinárom, ale o obyčajný organizačný chaos. Stáva sa, svet sa nezrútil.
Priestor pre PR agentúru
Úsmevné je to po moment, kým si uvedomíme, že sme na pôde výchovno-vzdelávacej inštitúcie. Aký odkaz si z toho majú vziať žiaci? Zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať? Niekto predsa ochrankárom pokyn dať musel. Stačilo férovo priznať, že sa stala chyba a príbeh by skončil. Honorárny konzul Ukrajiny na Slovensku a poslanec PSK Stanislav Obický, aj so žoviálnou pointou o „teplom a studenom bufete“, síce vysvetlil aspoň dôvod, ale komunikačne mala byť latka nastavená vyššie. Školstvo je na morálny konflikt inšpirovaný vysokou politikou veľmi citlivým prostredím. Nabudúce môže byť jedna z možností najať si PR agentúru, ktorá vysvetlí, že politickým donorom sa neďakuje tak, že sa na nich baví „celé Slovensko“. A ktorá bude mať pri servise pre novinárov výhradné postavenie nadradené ochrankárom.
Hokejbalový príklad
Smutné na príbehu s PKO Arénou je, že sa nebavíme o jedinom zlyhaní vo vzťahu k odkazu pre mladých ľudí. Príkladom je hokejbal. O chvíľu budeme písať o novom hokejbalovom ihrisku v areáli ZŠ Kukučínova v Čemernom s formulkami o podpore športu. Dôvodom výstavby nového ihriska nie je len podpora športu. Dôvodom je i to, že mladí ľudia musia utiecť pred spontánnym direktívnym správaním Jozefa Mihalčina, ktorému jeho explozívna povaha nedovoľuje v konkrétnych momentoch vnímať realitu s očakávaným spoločenským taktom a najmä konštruktívne cez logickú reťaz faktov. Pre vedenie mesta a poslancov bolo jednoduchšie priklepnúť finančnú spoluúčasť na výstavbu nového ihriska, ako riešiť problém v areáli, ktorý je mestský a v prenájme. Na druhej strane dobrou správou je, že v samosprávach je peňazí dosť.
Hardcorová ďakovačka
Ale späť k PKO Aréne. Napriek kauze „Žemľa“ s 558 zdieľaniami zo súkromného profilu, si dovolím vylúčiť aj papalášstvo. Ak si pri ľudovej povesti politikov predstavíme, že pri každej akcii novinári napíšu „v Pellegrini-Kollár-Obický (PKO) Aréne sa predstavili futbalové talenty…“, skôr by som stavil na nedomyslenú „ďakovačku“ predpokladajúcu hard corový exhibicionizmus s promo fotografiou pri čítaní časopisu Slovenka. Lebo ak niekto cíti povinnosť pomenovať po politikovi novú halu, na ktorú išli finančné prostriedky z verejných, nie zo súkromných zdrojov, zrejme politik urobil málo pre to, aby niekto takúto povinnosť necítil. V mojich očiach je premiér, predseda parlamentu, poslanec NR SR, predseda samosprávneho kraja, primátor, starosta štandardné manažérske povolanie, ako každé iné s tým, že je platený za to, aby riadil štát, či samosprávu tak, aby na konci dňa sme mohli hovoriť o modernom Slovensku, kraji, meste, obci, napr. aj vďaka podobným halám rastúcim ako huby po daždi.
Auto zaparkované v garáži
Vo Vranove nad Topľou sme v tomto volebnom období prišli kvôli korekcii, tepelnému hospodárstvu a odpadovému hospodárstve o sumu na úrovni 800 000 eur. Nad rozliatym mliekom je zbytočné plakať, ale bez krvavých očí na to upozorniť treba, aby si evolúcia nemyslela, že nie je priestor dvíhať úroveň. Ak bude samospráva odborná, hrdá a odvážna, „húb po daždi“ bude určite viac, čo bezpochyby vystrelí rating miest a obcí tak vysoko, že na neho nedosiahne ani Igor Matovič. Rovnako evolúciu treba upozorniť, že… Ak sa kúpi nové auto, nezavrie sa do garáže. Potom sa síce na ňom začneme voziť, ale nezapíname motor, aby sa nepoškodil. Auto potlačíme a povezieme sa len vtedy, keď pôjdeme dole z kopca. A nakoniec predsa len dupneme na plyn, čo sme vlastne mohli urobiť už na začiatku… Áno, píšem o sieťach a bezpečnostných prvkoch na nosných pilieroch, ktoré ešte vo štvrtok – 26. mája inštalované neboli.
Pozor na občianskej náuke
Financovanie projektov z verejných zdrojov je absolútne štandardný postup. A úlohou novinárov je sa na to pýtať. Najmä ak sa hala pomenuje po trojici politikov a zaznejú protichodné odpovede na otázku, akou sumou a či vôbec prispel Boris Kollár. Pretože. Je Boris Kollár v koalícii drahou nevestou pre to, aby mohol nezištne podporovať takéto projekty? Naozaj som nezachytil článok, ktorý by spochybňoval opodstatnenosť výstavby PKO Arény alebo samotnú prácu s futbalovou mládežou vo Vranove nad Topľou. Ak nám stačí povedať, hala stojí a financovanie nerieš, Slovensko (lebo to nie je iba o Vranove nad Topľou) nekráča dobrou cestou, ale možno som len, ako píše ústredný riaditeľ kancelárie ZMOS-u Michal Kaliňák, nedával pozor na občianskej náuke.
Dnes však vieme, že Boris Kollár 200 000 eur nedal, ale, ako to on sám potvrdil pre denník SME, firme, ktorá stavala PKO Arénu, dá, ako súkromná osoba, zákazku na Donovaloch. Spomínam to kvôli tomu, aby sa zastavili dohady o 200 000 eurách pod pultom.
Google a Marcus Rashford
Pri prezentácii otvárania PKO Arény mi chýbal obsah. Idea prekryť pôvodnú hraciu plochu s umelou trávou bola o sne zlepšiť podmienky pre futbalové talenty. Kľúčová v tomto príbehu nie je hala, ale ľudské zdroje. Vranovskí mládežnícki tréneri sú trénerskými vizionármi a inovátormi – projekt v materských školách, ktorým napr. predbehli Slovenský futbalový zväz, Coerver Coaching, UEFA Disney Playmakers, Herná inteligencia, samotný model CFT Academy… A práve toto malo zaznievať z každej strany, pretože tento prestížny imidž získali ešte v podmienkach pred PKO Arénou. PKO Aréna by bez nich bola plechovkou vhodnou maximálne na konanie blších trhov.
Keďže presah celého príbehu sa dotýka aj neoddeliteľných partnerov ZŠ Lúčna – CFT Academy a MFK Vranov – bude teraz záležať na tom, aby spomínané značky presvedčili, že majú kompas nastavený správnym spôsobom. Aby som, ako rodič, mal jasno v tom, či budú deti iba učiť hrať futbal alebo ich budú viesť aj k hodnotám, ktoré najdokonalejšie vystihol Walden v seriáli Dva a pol chlapa. „Oni Ti ponúkajú pracovať pre Google. Ja Ti ponúkam byť Google.“ Ak chceme reálny príklad, kľúčová fráza pre Google je: hráč Manchestru United Marcus Rashford obedy pre deti.
Ľuboš Micheľ ako hviezda Zomri?
O tom, že pri otvorení prevalcovala politika obsah, ilustrujú príklady poslanca PSK za okres Svidník Jána Vooka a bývalého špičkového rozhodcu Ľuboša Micheľa, spájaného dnes s Hlasom-SD. Pri obidvoch nevieme vylúčiť, že nebudú kandidovať na primátorov Svidníka, resp. Prešova. V skratke. Obidvaja sa prihlásili k spôsobu financovania, ktorý vyvolal otázky. Lebo pritiahnuť za vlasy sa to dá.
Korektne dodávam, že skôr mi príde realistickejšia verzia, keď v šprinte za vlastným politickým snom len nedomysleli svoje príspevky do interpretačných detailov. Z ofsajdu, z ktorého ich usvedčil mediálny VAR, síce góly neplatia, ale vo futbale a voľbách sme toho videli dosť, aby sme boli pri tipovaní výsledku opatrní. PKO Aréna sa však s nimi môže ešte niesť ďalej. Prednosť dáme z úcty staršiemu Ľubošovi Micheľovi. Obsadíme ho do príbehu, ktorý môže a nemusí byť fikciou.
Novinár: Pán Micheľ, v súvislosti s PKO arénou vo Vranove nad Topľou ste napísali – všade inde sa to dá, len v Prešove nie. Máme tomu rozumieť tak, že schvaľujete takéto otázky vyvolávajúce financovanie verejných projektov?
Ľuboš Micheľ: Zle ste ma pochopili. V prípade Vranova nad Topľou som chcel oceniť tímovosť a odhodlanie, aké preukázali. Práve vo futbale som sa naučil, že úspechy nedosahujú solitéri, ale iba tím. Tím, ktorý tvrdo pracuje. Preto chcem v Prešove spájať. Preto chcem pre Prešov tvrdo pracovať.
V tej chvíli si Erik Tomáš spokojne vydýchne.
Len. Prvý komentár pod článkom: Ľuboš, keď Ti bude niesť Boris Kollár 200 000 eur na futbalový štadión, daj si záležať, aby to bolo v krabici od luxusného šampanského. Pelle Ti poradí.
Reakcia na prvý komentár pod článkom: Ľuboš, nie v krabici od šampanského. Pýtaj si ich zabalené v alobale, je to praktickejšie, môžete hneď grilovať.
Z tejto konverzácie niekto urobí print screen, zavesí to na Zomri a Erik Tomáš si na klávesnici zošúcha prsty do krvi, aby toto vyžehlil.
Horlivo angažovaným straníkom (lebo takí sa nájdu všade) len dovysvetlím, že Petra Pellegriniho z ničoho neusvedčujem. Iba ilustrujem príklad. Ako osobnosti, od ktorých sa v regiónoch očakáva, že budú lídri, môžu dať zámienku pre naplnenie napr. aj takéhoto scenára. Lebo spravodlivosť (a nielen satirická) má na sociálnych sieťach vlastné pravidlá.
Na záver…
Na záver. Keď umiestnili na halu „PKO Aréna“, ako prvé mi napadlo Pán Konzul Obický, a toho som sa aj držal. Stanislav Obický si PKO Arénu odmakal. Férovo treba napísať, že na začiatku bol plán financovať jej výstavbu z externých a transparentných finančných zdrojov, ale s príchodom pandémie COVID-19 tieto plány dezertovali. Možno tam, kde by to mnohí vzdali, išiel ďalej za snom pre stovky detí, akurát sa mu podarilo vyzliecť donaha chúlostivé miesta slovenskej politiky (pri jeho bezprostrednej rétorike by skôr prekvapilo, keby tomu tak nebolo). Verzii o Pellegrini-Kollár-Obický som neveril aj kvôli tomu, lebo v názve mi chýba „M“ Milana Majerského za Prešovský samosprávny kraj a „R“ Jána Ragana za mesto Vranov nad Topľou. Ako som napísal v statuse, ktorý všetko odštartoval. Všetko je prvýkrát… Preto sa učíme celý život. A skúsme teda manažovať verejné financie dôslednejšie, aby sme mali pripravenú rezervu a nemuseli byť svedkami takýchto krkolomných scenárov.
* Mnohé firmy a inštitúcie si najímajú hackerov, aby napadli ich weby, našli slabé miesta a opravili ich. Tento text je tiež „hackerským útokom“, ktorý, a pripomínam to do tretice, bez krvavých očí definuje, že rozmer, aký príbeh okolo PKO Arény nabral, bol zbytočný. Najbližšie k ľuďom v regiónoch majú predstavitelia politických strán a hnutí v okresných štruktúrach. V prvom rade sa bude od nich, aj v kontexte blížiacich sa komunálnych volieb, očakávať prednáškové turné na tému reciprocita.
