Právni experti z Právnickej fakulty Trnavskej univerzity vo svojom odbornom stanovisku konštatujú, že obyvatelia Zemplína majú v súvislosti s kontaminovaním regiónu PCB látkami právo na náhradu škody. Zásadné z pohľadu odborného stanoviska nie je len ukotvenie spravodlivosti v slovenskej legislatíve. Strategickým faktom je, že analýza bola podložená vedeckými dôkazmi dokazujúcimi nespochybniteľné poškodenie životného prostredia a zdravia obyvateľov.
Strážske – Chemko – časť výrobného areálu. Strážske – Chemko – odpadový kanál. Poša – odkalisko Chemka Strážske. Voľa – Laborec pod Strážskym. Štyri potvrdené environmentálne záťaže v okresoch Michalovce a Vranov nad Topľou. Právna analýza expertnej skupiny z Právnickej fakulty Trnavskej univerzity dáva obyvateľom (celého) regiónu Zemplína nádej, že po viac ako štyridsiatich rokoch by sa mohli dočkať spravodlivosti a odškodnenia.
Právnu analýzu si objednal poslanec Európskeho parlamentu Martin Hojsík. FOTO: Imrich Makó.
Pre europoslanca Martina Hojsíka nie je téma znečistenia regiónu Zemplína pochlórovanými bifenylmi neznámou. Venovať sa jej začal pred dvadsiatimi rokmi ako kampaniar Greenpeace. Keď v januári 2020 oznámil víziu nechať právnou analýzou preskúmať možnosti odškodnenia ľudí za ujmy zo znečistenia ich prostredia PCB, vychádzal z toho, že štát, ako aj súkromní znečisťovatelia, ignorovali neakceptovateľnú degradáciu životného prostredia, ktorú svojou prítomnosťou spôsobili a navyše naďalej aktívne spôsobujú dlhodobo zakázané toxické látky.
Na čo majú poškodení občania nárok?
Právna analýza vo svojom závere konštatuje, že na základe informácií o environmentálnej záťaži PCB látkami v dotknutom regióne existuje niekoľko druhov nárokov finančného, ako aj nemajetkového charakteru, ktoré z pohľadu práva patria poškodeným obyvateľom. Poškodení obyvatelia majú právo na náhradu jednorazového odškodnenia ujmy v peniazoch na základe úpravy tzv. ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka voči súkromným spoločnostiam – právnickým osobám Chemko, a.s. Strážske v likvidácii, TP 2, s.r.o. a potenciálne tiež Ekologické služby, a.s. z dôvodu, že im trvalým znečisťovaním životného prostredia v oblasti, v ktorej poškodení žijú, spôsobujú ujmu na ich osobnostných právach. „Poškodení majú voči zmieneným právnickým osobám tiež právo na náhradu ujmy na zdraví v peniazoch, ak v dôsledku znečistenia utrpeli konkrétne poškodenie zdravia (napríklad poruchu štítnej žľazy, autoimunitné ochorenie, poruchu reprodukcie, rakovinu a pod.), a to na základe zodpovednosti za škodu spôsobenú zvlášť nebezpečnou prevádzkou, resp. prevádzkovou činnosťou týchto právnických osôb, tiež podľa Občianskeho zákonníka. Poškodení majú právo dožadovať sa tiež náhrady za zníženie hodnoty ich majetku v dôsledku znečistenia, konkrétne ich nehnuteľností a hospodárskych zvierat, ak sa im podarí preukázať, že hodnota ich majetku klesla práve kvôli existujúcemu znečisteniu v regióne,“ opísal nároky poškodených Martin Hojsík.
Spracované právne odborné stanovisko je svojou povahou, zameraním a mierou komplexnosti na Slovensku i v európskom priestore revolučnou a jedinou štúdiou svojho druhu v oblasti mapovania možností a mechanizmov poskytnutia kompenzácie vzniknutých ujm ľuďom žijúcim v oblastiach znečistených toxickými – PCB – látkami. Z pohľadu domáhania sa spravodlivosti je zásadné, že jej autori nevychádzali iba z teórie slovenského práva. Svoje závery totiž konzultovali s odborníkmi, ktorí sa vplyvu PCB na životné prostredie a verejné zdravie venujú dlhodobo. Zároveň sa opierali o odborné publikácie skúmajúce dôsledky kontaminácie v signifikantne vymedzenom regióne na území Košického a Prešovského kraja. „Inšpiráciou pre mňa bol profesor Tomáš Trnovec, ktorý je nestorom výskumu PCB látok na Slovensku. Práve jeho štúdie, ale aj štúdie ďalších odborníkov publikované vo vedeckých magazínoch a publikáciách, budú zásadným podkladom pri domáhaní sa spravodlivosti. Dnes vďaka tomu môžeme povedať, že v tomto regióne máme vedecky preukázanú súvislosť medzi kontamináciou PCB a poškodením zdravia obyvateľov. Dokonca prítomnosť PCB v ľudskom organizme je tak vysoká, že nikde inde vo svete v takomto rozsahu nie je. Zároveň za problém považujem i to, že ukončením výroby polychlórovaných bifenylov v Chemku sa tento príbeh neskončil, ale stále pokračuje ďalej,“ zdôraznil M. Hojsík.
Starosta Nižného Hrušova Ján Fenčák, na fotografii so starostkou Nižného Hrabovca Marcelou Pčolinskou, vysvetľuje, že samospráva má ďalšie závažné dôkazy o prístupe štátu k Odkalisku Poša. FOTO: Imrich Makó.
Ďalším krokom M. Hojsíka bude, okrem iného, crowdfundingová kampaň s cieľom získať finančné prostriedky na pokrytie nákladov na angažovanie právnickej kancelárie, ktorá by vypracovala (pravdepodobne hromadnú) žalobu a zastupovala obyvateľov Zemplína na súde. „Toto nie je o politike, ale o elementárnej ľudskej spravodlivosti a ústavnom práve na priaznivé životné prostredie. Pri oslovení obyvateľov chcem spolupracovať aj so samosprávou tak, aby sme prepojili verejnosť s advokátmi, ktorí do toho pôjdu. Verím, že sa nielen podarí finančne odškodniť občanov, ale že svoj prístup zmení aj štát, ktorý nekonal v minulosti a nekoná ani dnes,“ dodal M. Hojsík, ktorý vyčítal napr. nezrealizovaný prieskum v areáli Chemka, či doteraz nevykonanú sanáciu v lokalite Prameň.
Starostovia z Odkaliska Poša majú nové dôkazy o zlyhaní štátu
Predstavitelia regionálnej a miestnej samosprávy upozornili verejným spôsobom najrazantnejšie na neriešenie potvrdenej environmentálnej záťaže Odkalisko Poša protestom a petičnou akciou v auguste 2018. Po sérii rokovaní predovšetkým s bývalým ministrom životného prostredia Lászlóm Sólymosom oslovil poslanec Zastupiteľstva PSK Peter Kocák cez messengerovú komunikáciu europoslanca Martina Hojsíka. Keďže sa v minulosti, ako kampaniar Greenpeace, venoval téme kontaminácie Zemplína PCB látkami, cieľom bolo dostať túto tému do európskeho priestoru a vytvoriť tak tlak na národnú vládu, aby začala konať dynamicky a nekompromisne. „Za sanáciu odkaliska bojujeme intenzívne už piaty rok. Štát príde vždy s novými ľuďmi, mnohí priznajú zamorenie PCB látkami, ale odstrániť 150 ton sudov nám z celkového predpokladaného objemu 3000-3500 ton stačiť nemôže a ani nestačí. Už toho naozaj máme dosť, aby sme stále museli prosiť, dokazovať a vysvetľovať niečo, čo je úplne jasné. Jedinou cestou, ako donútiť štát, aby vyriešil nielen problém odkaliska, ale komplexne celého územia, je dotlačiť ho k tomu žalobou,“ zdôraznil poslanec PSK Peter Kocák.
Poslanec PSK Peter Kocák, na fotografii so starostom obce Poša Tadeášom Malým, upozornil, že samospráva očakáva od štátu dynamickejší prístup. FOTO: Imrich Makó.Za úspech samosprávy môžeme dnes považovať, že sa po verejnom tlaku a zmene prístupu Slovenskej inšpekcie životného prostredia pod vedením generálneho riaditeľa Jána Jenča podarilo zastaviť pritekanie odpadových vôd do odkaliska. Z pohľadu procesu sanácie vnímame za dôležité i to, že sa, opäť po iniciatíve „zdola“, vykoná séria vrtov priamo v jeho telese, na čo Prešovský samosprávny kraj prispeje sumou 50 000 eur. „Z nášho pohľadu je pochybenie štátu jasne preukázateľné. Toto tvrdenie dnes opieram o ďalšie dôkazy, ktoré sa nám podarilo získať zo štátneho archívu a ktoré sme doložili aj do konania o určení povinnej osoby. Práve na základe týchto dôkazov budeme vysvetľovať mieru zodpovednosti štátu nielen za odkalisko v Poši, ale za celý región. Našim cieľom je cez vecné dôkazy motivovať ľudí, aby sa nebáli ísť do žaloby a postavili sa za svoje práva,“ reagoval starosta obce Nižný Hrušov Ján Fenčák.
Starostka Nižného Hrabovca Marcela Pčolinská považuje fatálny dopad PCB látok na zdravie ľudí za nespochybniteľný. FOTO: Imrich Makó.Starostka Nižného Hrabovca Marcela Pčolinská dodala, že po naštudovaní právnej analýzy plánujú zorganizovať stretnutia s občanmi, na ktorých ich oboznámia s detailmi a možnosťami, ako sa môžu domôcť spravodlivosti. „Verím, že občanom vysvetlíme, že stav, na aký sa roky sťažovali, môže byť precedensom, aby si štát viac nedovolil to, čo si v tomto území dovolil 40 rokov. Výsledkom je, že dnes hovoríme o onkologických ochoreniach, poškodení imunitného systému, či ochorení štítnej žľazy. Mnohí, ktorí pracovali práve v Chemku, zomreli v mladom produktívnom veku, a na to sa zabudnúť nedá,“ doplnila starostka Nižného Hrabovca Marcela Pčolinská.
Fotogaléria
-
-
-
-
-
+9fotografií -
+9fotografií -
-
-
