Otvorením múzea v Zámutove splnila rodina Višňovská sen nielen sebe

  • Obce
  • Dátum: 17.07.2020
imrich.mako@vranovske.sk
Autor

Kudzeľe, špuľare, cerhlica… Neviete, čo tieto slová znamenajú? V Dome ľudových tradícií u „cetky“ v Zámutove vám to nielenže s noblesou v dobrosrdečnej atmosfére vysvetlia, ale každého, kto „zaklope“ na bránu, prevedú historickým dedičstvom našich predkov ako na dlani.

Zámutov patrí medzi obce, kde na ľudové tradície nezabúdajú, práve naopak. Majú k ním rešpekt a uchovávajú ich v úcte. No a niekde tu sa začína začiatok cesty od sna k slávnostnému otvoreniu Domu ľudových tradícií u „cetky“. Jeho prevádzkovateľom je Občianske združenie Nositelia tradícií obce Zámutov, ale príbeh je o rodine Višňovských, o ich entuziazme, zanietení a v neposlednom rade i o ľudskosti, ktorá je hlavnou charakteristickou črtou tradičnej ľudovej kultúry. Život našich predkov totiž nebol o štatistikách, lajkoch, neosobnom zdieľaní, či počtoch videní na Youtube… Keďže ich odkaz nás vracia k úprimnej podstate tvorivosti, poklady, ktoré nám zanechali, sú nadčasové. „Keď niekto príde do Zámutova, o ktorom sa hovorí ako o dedine, ktorá je zdrojom inšpirácie mnohých folklórnych zanietencov, rád by sa o tom určite presvedčil aj osobne,“ poznamenal na úvod predseda OZ Nositelia ľudových tradícií obce Zámutov Slavomír Višňovský.

 Sociálne siete sme vo vete vyššie nespomenuli náhodou. Len sme si pripravili pôdu k tomu, čo povedal S. Višňovský, ktorého minulý rok zaujala iniciatíva partie mladých ľudí na Facebooku, ktorí obchádzali významné folklórne obce Slovenska. „Ako dôkaz, že tieto obce navštívili, uverejňovali fotografie na tabuliach označujúcich začiatok obce. Unúvali sa obísť celé Slovensko a jediné z čoho si priniesli fotku, bola dopravná značka… Po dnešku budem dúfať, že keď opäť zavítajú do Zámutova, na ich fotkách neuvidíme tabuľu, ale v našom múzeu nájdu presne to, čo hľadali a podelia sa o to aj na sociálnych sieťach,“ dodal S. Višňovský.

 Otvorenie Domu ľudových tradícií u „cetky“ dozrievalo u Višňovských postupne. Ako vysvetlil Štefan Višňovský, potrebu zriadenia múzea si uvedomil už pred pár rokmi, keď ho s ponukou na reportáž o šití krojov oslovila verejnoprávna televízia. „Nemali sme sa, kde zložiť… Keď potom prišla ďalšia televízia, narýchlo sme u cetky vypratali prikľep a z vecí, ktoré sme mali zozbierané, sme urobili parádnu izbu. Potom sme si povedali, keď sme urobili jednu izbu, urobme aj ďalšiu. Okrem toho moja manželka, ktorá zbiera tkané plachty a ručníky, stále hovorila – urobme múzeum. Nakoniec aj tu platilo staré známe – za všetkým hľadaj ženu, pretože múzeum je na svete,“ usmieval sa Štefan Višňovský.

 Múzeum je zriadené v rodnom dome „cetky“ Tokarovej, rod. Vasiľovej, ktorá sa v ňom narodila v roku 1919 a zdedila ho po rodičoch. Rodina Višňovských plánuje popri stálej expozícii organizovať aj prednášky o histórii Zámutova, či kurzy pradenia alebo tkania. Etnológ Martin Mešša ocenil fakt, že zozbierať takúto reprezentatívnu kolekciu si vyžaduje veľa trpezlivosti a entuziazmu. „Práve v takýchto malých múzeách a pamätných izbách nachádzame poklady, ktoré nám pomáhajú dopĺňať skladačku o tradičnej ľudovej kultúre a jej hodnotách. Vďaka tomu sa obnovuje aj kultúrna pamäť ľudí, ktorí si pripomínajú význam slov, funkciu jednotlivých predmetov… Knihy sú fajn, ale názorný príklad so skúseným sprievodcom je pre deti, či turistov neopakovateľným zážitkom, vďaka ktorému sa toho na nich nalepí oveľa viac. Aj takéto múzeum je dôkaz, že sme kultúrny národ, ktorý si svoju kultúru váži,“ zdôraznil Martin Mešša.

Akékoľvek kopírovanie obsahu bez vedomia redakcie je zakázané!