Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová sa listom obrátila na generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorého informovala o svojich zisteniach v súvislosti s karantenizáciou marginalizovaných rómskych komunít. Ako príklad uviedla nedávne opatrenia v obci Sačurov. K rovnakému kroku však pristúpili aj vo viacerých iných obciach na Slovensku. Dôvodom je nedodržiavanie karanténnych opatrení, aj nízky hygienický štandard.
Verejná ochrankyňa práv argumentuje selektívnym charakterom nariaďovania takejto karantény. Z informácií získaných v rámci vlastnej činnosti sa podľa nej obecná karanténa nariaďuje len pre oblasti s výskytom marginalizovaných rómskych komunít. Poukázala tiež na zistenia Agentúry Európskej únie pre základné práva, podľa ktorej je Slovenská republika v druhej vlne pandémie jedinou krajinou, v ktorej naďalej dochádza ku karantenizácii celých rómskych komunít.
Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová.
Tiež upozornila na to, že v čase krízovej situácie je právomoc RÚVZ vydávať opatrenia podľa Zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia obmedzená. V prípade, ak je súčasťou vyhlášky RÚVZ takéto opatrenie, koná úrad, podľa M. Patakyovej nad rozsah svojej vecnej pôsobnosti a v rozpore so zákonom. Z toho dôvodu požiadala generálneho prokurátora, aby zvážil svoje možnosti a v prípade uzatvárania marginalizovaných rómskych komunít vykonal prieskum, prípadne zrealizoval ďalšie kroky s cieľom zabezpečiť nápravu. „Na problematickosť karantenizácie celých rómskych komunít som upozorňovala už v prvej vlne pandémie. Pri zavádzaní tohto opatrenia je prítomný diskriminačný charakter, chýba odôvodnenie aj jasné časové vymedzenie jeho trvania. Vzhľadom na to, že sa uzatváranie celých rómskych komunít opakovane v praxi využíva, napríklad aj v obci Sačurov, rozhodla som sa požiadať generálneho prokurátora, aby vo veci konal,“ uviedla verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová.
Ako príklad ponúkla Sačurov. V prípade karantény miestnej rómskej osady zdôraznila, že jej trvanie nie je nijakým spôsobom časovo limitované. Moment jej začiatku je ohraničený nadobudnutím platnosti Vyhlášky. Upozorňuje, že jej viac ako trojtýždňové trvanie nemožno v žiadnom prípade označiť za zanedbateľný časový úsek, pričom nie je vôbec zrejmé, ako dlho má Vyhláškou nariadená obecná karanténa trvať. „Som presvedčená, že miera obmedzenia osôb, podliehajúcich karanténe v obci Sačurov, presahuje rámec možného obmedzenia slobody pohybu a svojou intenzitou dosahuje zásah do práva na osobnú slobodu,“ napísala ombudsmanka v liste generálnemu prokurátorovi.
V obciach, kde bolo rozhodnuté o uzavretí rómskych osád, asistujú Ozbrojené sily SR a polícia.
Ombudsmanka poukazuje na to, že ak vyhláška v čase jej vydania nie je odôvodnená, nie je možné preskúmať, aké dôvody viedli RÚVZ k jej vydaniu, aký cieľ sleduje a prípadne aké, menej invazívne prostriedky na dosiahnutie sledovaného cieľa boli zvažované. Zároveň sa tak vytvára priestor pre dodatočné zdôvodňovanie a legitimizovanie už prijatého opatrenia. „V podmienkach demokratického a právneho štátu musia byť dôvody na prijatie rozhodnutia dané už v momente jeho vydania. Chýbajúce odôvodnenie zároveň znemožňuje vykonať Ústavnému súdu posúdenie ústavnosti a zákonnosti prijatej Vyhlášky,“ vysvetlila verejná ochrankyňa práv.
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom so Vranove nad Topľou vo svojej reakcii vysvetlil, že právo na osobnú slobodu nemôže byť nadradené nad právom na ochranu zdravia a života. V prípade Sačurova, ale aj iných obcí treba dodať, že samosprávy pre obyvateľov osád zabezpečujú palivové drevo, potraviny, pitnú vodu, či lieky. „RÚVZ so sídlom vo Vranove nad Topľou pristúpil ku karantenizácii rómskej komunity až potom, keď boli vyčerpané všetky miernejšie prostriedky na obmedzenie kontaktu a počet infikovaných napriek tomu rýchlo narastal. Obyvatelia osady nepochopili vážnosť situácie a snažili sa ju opustiť,“ uviedla na margo situácie v Sačurove regionálna hygienička Ľudmila Rosiarová.
