ODKALISKO POŠA: Analýzy vzoriek z dna sú známe. Aké predstavujú riziko?

  • Obce
  • Dátum: 09.06.2023
imrich.mako@vranovske.sk
Autor

Analýzy vzoriek odobraných z dna odkaliska Poša, vysušeného brehu a prepadovej veže sú známe! Ako hlavný kontaminant bol potvrdený arzén. Podľa záveru odborníkov odkalisko nateraz environmentálne riziko nepredstavuje. Starosta Nižného Hrušova Ján Fenčák však upozorňuje na scenáre, kedy na toto toxické dedičstvo môže región fatálne doplatiť.

Prešovský samosprávny kraj vo svojej tlačovej správe konštatuje, že odpad v odkalisku Poša nateraz nepredstavuje riziko pre životné prostredie. Ukázali to analýzy vzoriek, ktoré zafinancoval PSK vo výške 50-tisíc eur na základe memoranda o spolupráci s najviac zasiahnutými obcami vo vranovskom okrese.

Vzorky z odkaliska boli odobraté ešte v decembri minulého roka – z jeho dna, vysušeného brehu a z prepadovej veže. Odber bol celkovo vykonaný na piatich miestach. Konkrétne na parcelách, ktorých vlastníci poskytli súhlas. Následne boli realizované akreditované analýzy vzoriek s cieľom identifikovať organické látky, obsah kovov, polokovov a stanovenie PCB látok v sedimentoch. Taktiež boli vykonané testy toxicity na štyroch organizmoch.

Vo všetkých analyzovaných vzorkách sa preukázalo organické znečistenie organickými látkami s vysokým podielom uhlíka, ktoré sú prakticky nerozpustné vo vode. Vo vzorkách boli zistené stopové koncentrácie PCB látok, avšak namerané hodnoty boli rádovo nižšie ako sanačný limit,“  informoval predseda PSK Milan Majerský. Okrem toho sa preukázali aj vysoké obsahy kovov, ktoré sú viazané v nerozpustnej forme a nateraz, podľa odborníkov, nepredstavujú riziko pre životné prostredie.

Ako ďalej uviedol, PSK sa bude naďalej zasadzovať a hľadať efektívne riešenia sanácie odkaliska v čo najkratšom čase tak, ako sa zaviazal v Memorande o vzájomnej spolupráci z mája 2022 s obcami Nižný Hrabovec, Nižný Hrušov a Poša. Momentálne je potrebné počkať na ukončenie znovuotvoreného procesu určenia povinnej osoby, ktorá bude povinná riešiť jestvujúcu environmentálnu záťaž.

„Zo záverečnej správy vyplýva, že odpad uložený v odkalisku Poša za súčasných podmienok nepredstavuje okamžité ohrozenie povrchových a podzemných vôd. Vo svojej podstate je to dobrá správa pre obce vo vranovskom okrese, ktoré sú najviac zasiahnuté touto environmentálnou záťažou. Avšak v prípade, že sa zmenia podmienky okolitého prostredia vplyvom akejkoľvek činnosti, môžu tieto kovy prejsť do rozpustnej formy vo vode a tým ohroziť okolité prostredie,“ doplnil M. Majerský.


V prípade analýzy vzoriek odobratých z dna odkaliska Poša spojili sily miestna samospráva a Prešovský samosprávny kraj. FOTO: Imrich Makó.

Konkrétnejší na detaily bol starosta Nižného Hrušova Ján Fenčák. Konštatovanie, že odkalisko aktuálne nepredstavuje bezprostredné environmentálne riziko platí, podľa neho, len do momentu, pokiaľ v ňom nedôjde k zvíreniu sedimentov. V tejto súvislosti zdôraznil ako nevyhnutnú filtráciu odtoku do Kyjovského potoka. Napriek tomu, že Slovenská inšpekcia životného prostredia ju nariadila ešte v roku 2021, súkromná spoločnosť na toto nariadenie, po pokuse so zeolitom, bezprecedentne rezignovala.

„Ak by prišla silná prietrž mračien a do odkaliska by sa naplavilo väčšie množstvo dažďovej vody, prípadne zásahom stroja pri bagrovaní, dôjde k premiešaniu sedimentov. Všetko, čo v nich je uložené, by sa cez Kyjovský potok dostalo do rieky Ondava,“ pripomenul starosta Nižného Hrušova Ján Fenčák.

Ďalším z nevyhnutných krokov, ktorý by mal byť prijatý, a konštatuje to aj správa pre PSK, je odvedenie dažďových vôd, ktoré vtekajú do odkaliska. Zároveň v prípade postupného vysušenia vodnej hladiny sa témou dňa stane erózia, pretože povrchové vrstvy kontaminované ťažkými kovmi roznesie vietor do okolia.

„O odvedení dažďovej vody hovorila v minulosti aj správa Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra. Tento proces však nebude tak jednoduchý, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Máme totiž aj snímky z lidaru, ktorý ukazuje, že prítokov do odkaliska je pomerne dosť,“ referoval J. Fenčák.

Závery akreditovanej správy pre Prešovský samosprávny kraj sú zásadné aj pre postup pri sanácii odkaliska. J. Fenčák nechcel špekulovať o finálnom riešení. Len konštatoval, že riziko pri vírení sedimentov vylučuje zásah ťažkou technikou.

„Správa vylučuje, aby sa v odkalisku bagrovalo a následne sa odpad likvidoval v spaľovni. Spôsob konzervácie je otázkou na odbornú verejnosť, či urobiť „skalu“ na 1 000 rokov alebo ho prekryť špeciálnymi vrstvami, ktoré budú odvádzať dažďovú vodu. Hoci dnes bezprostredné riziko nehrozí, ďalšie kroky sú nevyhnutné a my budeme tlačiť štátne orgány, aby sa sanácia dotiahla do úspešného konca,“ pripomenul J. Fenčák.


Vzorky boli odoberané z hĺbky 8 metrov. FOTO: Imrich Makó.

Odkalisko Poša je v očiach verejnosti zapísané predovšetkým v súvislosti s PCB látkami. Pochádzajúcimi z priemyselnej výroby v bývalom štátnom podniku Chemko Strážske. Ich zistené minimálne množstvá v rámci analýzy vzoriek starostu N. Hrušova neprekvapili. Dôvodom je fakt, že vrty siahali len do 8 metrov.

„Od začiatku sme hovorili, že PCB látky sa budú nachádzať v spodných vrstvách. V odhadovanej hĺbke 14 až 16 metrov. Musíme si uvedomiť, že na odkalisko sa dostávali v jeho začiatkoch v 80-tych rokoch minulého storočia. Keďže ich výroba bola neskôr zastavená, postupne sa na nich navrstvili iné kontaminanty, ktoré vyšli v analýze ako dominantné. Ak sa chceme baviť o PCB, potrebovali by sme ísť ešte raz tak hlboko,“ upozornil J. Fenčák.

Tému PCB látok s konštatovaním, že sa nachádzajú v spodných vrstvách Ján Fenčák za uzavretú nepovažuje. Ponúkol totiž príklad, ktorý musí dostať odpoveď.

„Znepokojuje nás otázka, čo kontaminuje zver. Ak to nie je odkalisko v horných vrstvách, musí tu byť iný zdroj PCB, o ktorom nevieme a musí sa nachádzať v blízkom okolí. Potrebujeme ho identifikovať a vyriešiť,“ zdôraznil J. Fenčák.

Lokalita odkaliska Poša je zaradená do štátneho programu sanácií na roky 2022 – 2027 na 40. mieste. V rámci neho sa odporúča izolácia územia, ukončenie činnosti, rekultivácia územia, doplnkový geologický prieskum pred sanáciou a monitorovanie územia, avšak nie sú na ňu vyčlenené finančné prostriedky.