A. Kobielsky s úsmevom o zbieraní piesní a ich nahrávaní: Bola to krásna robota…
Asi len ťažko by sme hľadali domácnosť, v ktorej by nevyhrávala kazeta Najkrajšie z východu. V rokoch 1994 až 2004 ich kapela HIT vydala desať a niet pochýb o tom, že každá z nich by sa stala „platinovou“. Alfonz Kobielsky, Daniel Hic a Marika Jenčová nahrali spolu viac ako 200 ľudových piesní v modernej úprave a ich nedávny „comeback“ na benefičnom koncerte OZ Narcis – ľudia vzdorujúci rakovine iba potvrdil, že fanúšikovia na nich nezabudli, práve naopak… Skvelou správou teda je, že Najkrajšie z východu sa vrátia nielen v remastrovanej reedícií, ale aj v koncertnej verzii.
Nápad s ľudovkami
Keď sa po štyroch rokoch strávených pod krídlami Slovkoncertu na zahraničných pódiách v západnej Európe vrátil Alfonz Kobielsky do Vranova, rozhodol sa splniť si sen, ktorým bolo, asi ako pre každého hudobníka, vlastné nahrávacie štúdio. Skúsenosti s prácou v ňom už mal, pretože po skončení štúdia na vysokej škole sa zamestnal ako zvukár v dabingu Česko-Slovenskej televízie v Košiciach. Štúdio si postavil doma v rodinnom dome a popri nahrávaní iných interpretov rozmýšľal aj nad vlastným projektom. „Deväťdesiate roky boli pre domácu scénu ťažké, pretože bodovala len zahraničná produkcia a o slovenskú hudbu nebol záujem. Na vrchole bol však vtedy Senzus a celkom slušne sa počúvali ľudové piesne. Napadlo mi teda, že by mohlo byť celkom dobrým nápadom zozbierať ich, upraviť a ponúknuť na kazetách,“ zaspomínal si na začiatky Alfonz Kobielsky.
Čaro hudby
Spolu so speváčkou Marikou Jenčovou, Jožom Červeňákom (Najkrajšie z východu 1-4) a multiinštrumentalistom Danielom Hicom nahrali postupne desať kaziet, na ktoré zaradili viac ako dvesto piesní. Ľudovky v moderných aranžmánoch zafungovali okamžite a počet fanúšikov kapely HIT začal narastať. K úspechu projektu prispel i fakt, že A. Kobielsky si s D. Hicom dávali záležať na tom, aby v skladbách zneli nástroje charakteristické pre ľudovú hudbu s dôrazom na kvalitnú rytmiku. „Do štúdia som si zavolal kvalitného cimbalistu s cimbalom, či nebohého Ľuba Galisa, ktorý mi nahral každý tón huslí. Podľa nôt od Dana Hica sme ich potom pomocou samplérov ukladali k sebe a tak vznikala pieseň po piesni. Keďže sme sa nikde neponáhľali, na jednej kazete sme pracovali rok,“ vysvetľoval A. Kobielsky.
Krásna robota
„Bola to krásna robota,“ odpovedal s úsmevom A. Kobielsky na otázku, akým spôsobom hľadali inšpiráciu, ktoré piesne zaradiť do play listu. Hoci sa nemohli sťažovať na vlastnú zásobu pesničiek, radi si sadli aj so svojimi fanúšikmi. „Raz nám napísal v tom čase osemdesiatnik pán Džombák z Drienovskej Novej Vsi, ktorý ocenil, akú záslužnú prácu robíme tým, že uchovávame kultúrne dedičstvo. V liste, ktorý mám odložený, lebo bol napísaný nádherným písmom, nás pozval k sebe domov. Mal totiž zošit, kde si dlhé roky spisoval ľudové pesničky a chcel si ich s nami prejsť, či by sa nám niektoré páčili. Dano Hic vzal harmoniku, sadli sme si u neho doma a pri dobrom vínku prechádzali jeho spevník,“ pridal jednu z mnohých príhod A. Kobielsky.
Hit na blšákoch
S vydávaním edície Najkrajšie z východu prestal A. Kobielsky v roku 2004. Jedným z dôvodov bol aj neukontrolovateľný predaj pirátskych kópií. Keď sme v úvode v podmieňovacom spôsobe písali, že HIT by si zaslúžil platinovú platňu, mali sme na mysli práve fakt, kedy sa reálne kvôli rôznym „podnikateľským kreatúram“ nedal objektívne zistiť presný počet predaných kaziet, ale o ich úspechu pochýb niet. „Keď som videl, aké množstvá sa predávali po Slovensku a nepredávali sme ich my, ale rôzne živly najmä na blšákoch, rozhodol som sa, že vydávanie prerušíme. Na druhej strane, robili nám aj skvelú reklamu, lebo kazety predávali so skopírovanými obalmi, kde boli naše kontakty, vďaka čomu nám ľudia písali a ešte stále aj píšu,“ uviedol A. Kobielsky.
Tlak fanúšikov
Práve „tlak“ fanúšikov motivoval A. Kobielskeho k tomu, aby sa k tomuto projektu vrátil. „Kľúčový zlom pre mňa znamenal telefonát od jedného pána z Košíc, ktorý mi povedal, že je zberateľom a má moderné úpravy ľudových piesní od všetkých slovenských interpretov. Podľa neho sú Najkrajšie z východu to najlepšie, čo vyšlo, či už po stránke zvukovej, hudobnej alebo interpretačnej, pričom dodal, že on by v tom pokračoval,“ citoval A. Kobielsky.
Veľkolepý návrat
Keďže A. Kobielsky je muž činu, kontaktoval M. Jenčovú a D. Hica s otázkou, či by mali záujem vrátiť Najkrajšie z východu opäť na scénu. Ich kladná odpoveď spojila kapelu HIT pred benefičným koncertom OZ Narcis a aplauz vypredanej estrádnej sály Mestského domu kultúry vo Vranove bol jasným signálom, že ich rozhodnutie pokračovať je správne. „Okrem toho, že vo voľnom čase remastrujem pôvodné nahrávky, ktoré by sme radi opäť vydali, pripravili sme aj nový koncertný program. V minulosti sme nekoncertovali, pretože doba tomu nepriala, ale teraz by sme aj vďaka pozitívnym reakciám vranovského publika chceli začať hrať naživo. Zatiaľ budeme hrať v trojici, no viem si predstaviť, že ak by prišli pozvania na veľké pódia, všetky nástroje by sme obsadili hudobníkmi,“ rozmenil na drobné svoje zámery A. Kobielsky.
