Neželeným svedectvom priemyselnej výroby v bývalom štátnom podniku Chemko Strážske je, okrem iných lokalít, Odkalisko Poša. Minister životného prostredia Ján Budaj potvrdil, že pre envirorezort ostáva prioritou a výzvou toto toxické jazero zlikvidovať.
Samospráva a aktivisti bojovali v súvislosti s dedičstvom po bývalom štátnom podniku Chemko Strážske, ale aj so súčasnými priemyselnými producentmi na viacerých frontoch. Dominantnou témou bolo odstránenie PCB sudov uložených na viacerých miestach v rozsiahlom areáli Chemka a sanácia Odkaliska Poša.
Minister životného prostredia Ján Budaj v tejto súvislosti priznal, že pri ochrane životného prostredia zlyhával aj štát a jeho úradníci, ktorí podľa neho počúvali viac majiteľov súkromných firiem, ako vlastné svedomie. „Trvalo nám dlhé mesiace, kým sme dosiahli, že sa do Odkaliska Poša prestali chrliť jedovaté látky. V areáli Chemka je stará environmentálna záťaž, ale v Poši vznikala nová, a to napriek tomu, že všetci vedeli, ako je to nebezpečné. Na konci sa možno o tomto príbehu napíše kniha alebo natočí dokumentárny film, ktorý ukáže všetky súvislosti, vrátane odvahy ľudí, ktorí na to poukazovali a rovnako vrátane tých, ktorí ohrozovali životy obyvateľov v regióne, kde napokon mnohí sami žijú,“ uviedol Ján Budaj.
Zlom nastal v januári 2021, kedy Slovenská inšpekcia životného prostredia zastavila vypúšťanie odpadových vôd do Odkaliska Poša. SIŽP svojim rozhodnutím reagovala na potvrdené mimoriadne zhoršenie kvality vôd.
Zároveň bolo jeho pôvodcovi uložené, aby vypracoval návrh trvalého čistenia odpadových vôd vytekajúcich do Kyjovského potoka a na ten čas mal zabezpečiť dočasné – mobilné prečisťovanie odpadových látok. Spoločnosť TP 2, s.r.o. použila na tento účel zeolit. „V spolupráci so Štátnym geologickým ústavom Dionýza Štúra vypracovávame oponentský posudok, aby sme mali k dispozícii vlastnú analýzu, do akej miery je tento zeolit účinný. Stále je to však pre nás iba dočasné riešenie, ktoré musí byť nahradené trvalým riešením,“ dodal generálny riaditeľ Slovenskej inšpekcie životného prostredia Ján Jenčo.
Zatiaľ nezodpovedanou otázkou ostáva, aký chemický koktail sa v odkalisku nachádza. Viaceré analýzy potvrdili, že ich zoznam je pomerne široký, ale definitívnu odpoveď dokáže dať len hĺbkový vrt s následnou komplexnou analýzou. Ján Budaj o ňom hovoril ešte v máji 2020, kedy sa s bývalým ministrom pôdohospodárstva Jánom Mičovským zúčastnil rokovania v Nižnom Hrabovci.
Vzhľadom k tomu, že ide o technicky náročný proces, bude načúvať hlasu odborníkov, ktorí by mali povedať, či je nevyhnutný. Ako dodal, uvedomuje si, že v odkalisku je „celá Mendelejevova tabuľka“ s tým, že PCB látky sú zasedimentované v bahne a za aktuálne najväčšie ohrozenie životného prostredia označil najmä arzén. „Osud odkaliska môže byť len jeden, preto sa musí vypracovať štúdia jeho rekultivácie. Verím, že sa všetci dočkáme toho, že raz tam bude celkom nenápadná trávnatá plocha. Keď po ňom budú chodiť ďalšie generácie, najjedovatejšie jazero bude len spomienkou,“ zdôraznil J. Budaj.
Odstraňovanie environmentálnych záťaží na Zemplíne je behom na dlhé trate. Karavána sa začala hýbať predovšetkým vďaka medializovaniu problému zástupcami regionálnej a miestnej samosprávy. Starostka Nižného Hrabovca Marcela Pčolinská priznala, že počas zahájenia prác na odstraňovaní sudov s PCB látkami ju sprevádzali silné emócie. „Keď nakladač vchádzal do objektu Ošíparne, takmer mi vyhŕkli slzy, lebo viem, koľko úsilia nás to stálo. Po zastavení vypúšťania odpadových vôd do odkaliska považujem začatie týchto prác za druhú víťaznú bitku. Pevne verím, že neostane iba pri Ošíparni, ale ministerstvo životného prostredia sa bude zaujímať aj o ostatné anonymné lokality v areáli. Rovnako pre nás ostáva prioritou odkalisko, na ktoré sa nesmie zabudnúť. Je potrebné ho podrobne preskúmať a následne sa musí pripraviť koncept, ako ho vyčistiť, čo je už téma a výzva pre odborníkov,“ reagovala Marcela Pčolinská.
