Tohtoročné hokejbalové majstrovstvá sveta v Košiciach pobláznili celé Slovensko. Headlinov bolo hneď viacero…
Tesne pred šampionátom podľahol ťažkej chorobe reprezentačný tréner Dušan Danko, na ktorého však súčasný kouč Mojmír Hojer nezabudol a v priamom prenose venoval, so slzami v očiach, piaty titul Slovákov do neba práve jemu…
Pri nástupe na finálový zápas s Fínskom ďakoval útočník Jaroslav Martinusík dlhoročnému spoluhráčovi Milanovi Rampáčkovi, ktorý sa lúčil s národným dresom, no vzápätí sa otočil k svojej priateľke Alexandre a 6 500 divákov v STEEL Aréne bolo svedkom toho, ako ju požiadal o ruku.
Po víťazstve nad Severanmi 4:3 sme získali celkovo piaty a v sérii štvrtý titul majstrov sveta! V prvej trojke najproduktívnejších Slovákov boli útočníci Libor Teplický a Matúš Lipták, ktorí sa v drese Leopoldova Poprad predstavili na hokejbalovom turnaji Vranov Cup 2019.
Majstri sveta Matúš Lipták (vľavo) a Libor Teplický.
Debata s Liborom Teplickým sa začala netradične. Keďže na rukách mal dvojmesačnú dcéru Lauru, opýtal sa s otcovským citom, či ju počas rozhovoru môže mať v náručí. Žiadny problém.
Slovenská hokejbalová reprezentácia získala na každých majstrovstvách sveta medailu, z toho sme sa päťkrát tešili z titulu. Pred tohtoročným šampionátom v Košiciach a po zlatom hetriku boli naši reprezentanti opäť najväčšími favoritmi turnaja, no športová história si pamätá príbehy, kedy domáci tím na papierové predpoklady na ihrisku nenadviazal. Našťastie to nebol príklad Slovákov… „V hlavách sme to, samozrejme, mali. Hrali sme doma a ľudia od nás po troch tituloch nič iné, ako ďalšie zlato, neočakávali. V reprezentácii sa však vždy stretávame skvelá partia, preto sme si v kabíne slovo „titul“ zakázali. Dvadsaťpäť chlapov sa zomklo, išli sme od zápasu k zápasu, stupňovali naše výkony a vyšlo to,“ usmieval sa Libor Teplický.
Ako priznal, mentálne bolo najnáročnejšie štvrťfinále proti Talianom. Od play off sa začína „nová“ súťaž a Slováci do nej vstúpili výhrou 3:2. Vzápätí zdolali Kanadu 6:1 a vypredaná STEEL Aréna čakala na finále s Fínskom. Hoci Soumi hrýzli, po víťazstve 4:3 ostal titul doma. „Najťažší bol zápas s Talianmi, ktorí mali vo svojich radoch viacerých Kanaďanov. Ak skončíte v štvrťfinále, história sa nepýta, ako ste hrali v základnej skupine, pre históriu vtedy neexistujete. O to viac to bolo náročné, no zvládli sme to. Hral som v troch finále, ale takú atmosféru, ako nám vytvorili fanúšikovia v Košiciach, som ešte nezažil. Dopredu nás hnalo 6 500 ľudí a to je motivácia, ktorú by mohli mať na pamäti aj chlapci, ktorí dnes s hokejbalom začínajú. Na tieto emócie a eufóriu nikdy nezabudnem. Ak to chcú zažiť aj oni, musia makať,“ odkázal trojnásobný majster sveta L. Teplický.
Libor Teplický: "Hral som v troch finále, ale takú atmosféru, ako nám vytvorili fanúšikovia v Košiciach, som ešte nezažil."
Spolu s Liborom Teplickým sa v TOP 3 najproduktívnejších Slovákov ocitol aj Matúš Lipták, ktorý taktiež potvrdil, aké dôležité bolo, že so spoluhráčmi dokázali odfiltrovať tlak z očakávaní. „Každý nám hovoril o zlatých medailách, ale netreba si to pripúšťať, a to najmä vtedy, keď sa nedarí, lebo potom je to náročné. Za seba môžem povedať, že šampionát som si v prvom rade užíval. Hokejbalom som sa išiel zabaviť. Na ihrisku treba od očakávaní vypnúť, sústrediť sa len na hru a potom to príde,“ uviedol Matúš Lipták.
Hokejbalový šampionát v Košiciach pobláznil v dobrom slova zmysle celú krajinu. Ľudia sledovali príbeh našej reprezentácie, vypredávali STEEL Arénu, fandili doma pri televíznych obrazovkách… Slovensko potvrdilo, že je absolútnou hokejbalovou veľmocou a to aj napriek tomu, že podmienky pre rozvoj tohto športu sú napr. v susednom Česku, nehovoriac o už o Kanade, na vyššej úrovni. „Tak ako nikto nevie vysvetliť, prečo máme svetových kanoistov, ťažko sa odpovedá aj na otázku, vďaka čomu sme najlepší v hokejbale. Spätná väzba počas majstrovstiev a po majstrovstvách je však skvelá, no i napriek tomu si myslím, že hokejbal by si zaslúžil ešte viac pozornosti. Netreba sa totiž spoliehať na to, že máme silnú generáciu, ktorá získala štyri tituly po sebe. Mali by sme hľadať ďalšie talenty a vytvárať im podmienky. Na druhej strane to musí chlapcov baviť tak, ako to bavilo nás. Verím tomu, že každému, kto maká viac ako ostatní, sa raz všetko vráti,“ zdôraznil držiteľ dvoch titulov majstrov sveta M. Lipták.
Matúš Lipták: "Verím tomu, že každému, kto maká viac ako ostatní, sa raz všetko vráti."
Na jeho slová nadviazal L. Teplický, ktorý prízvukoval, že kto miluje hokejbal, cestu byť úspešným si nájde. „Možno práve to je naša výhoda, že nemáme najlepšie podmienky. Keď prídeme z tvrdého betónu na plochu, aká bola teraz v STEEL Aréne, cítime sa ako v nebi. Loptička neodskakuje, prihrávky sú prudké, presné, neskáču, jednoducho bavíme sa hokejbalom. Hráme s radosťou a to z nás robí najlepších,“ pripomenul L. Teplický.
