MFK Vranov bodoval po dvoch prehrách na pôde FK Noves Spišská Nová Ves opäť naplno. Vyrovnaný zápas zlomili zverenci trénera Romana Lazúra v závere gólmi Mareka Kozela a Tomáša Mikluša.
Osemdesiatosem minút to v Spišskej Novej Vsi vyzeralo na bezgólovú remízu. S každou pribúdajúcou sekundou bolo jasné, že ak niektorý z tímov v zostávajúcom priebehu skóruje, priestor na reparát nebude žiadny, resp. minimálny.
Keď v 88. min. zahrávali Vranovčania rohový kop, prvá centrovaná lopta ešte bezprostredné nebezpečenstvo neznamenala, ale pri bránkovej čiare sa k nej dostal Ivan Petruk a posadil ju na hlavu Mareka Kozela, ktorý už nemal problém pripísať si na konto tretí presný zásah v drese MFK. Domáci na tento moment už zareagovať nedokázali aj kvôli tomu, že v nadstavenom čase ešte poistil definitívne víťazstvo stredopoliar Tomáš Mikluš „Od prvej minúty sme išli za víťazstvom a vzdať sa troch bodov sme sa nechceli ani v závere. Keď lopta po rohu smerovala k bránkovej čiare, povedal som si, že ostanem v šestnástke a počkám si na opakovaný center. Hoci pri rohoch máme určené svoje pozície, teraz to už neplatilo a bolo len na Ivanovi Petrukovi, či si nájde napr. Erika Burcáka alebo mňa. K zakončeniu som sa nakoniec dostal ja, pričom nebola to náročná situácia, no som rád, že sa nič neskomplikovalo a skóroval som,“ uviedol obranca MFK Vranov Marek Kozel.
Hoci je ešte len úvod sezóny, pre Vranov bolo toto víťazstvo dôležité. V súvislosti s opatreniami kvôli COVID-19 nebola príprava na sobotňajšie stretnutie úplne ideálna, pretože téma, či sa bude hrať so Spišskou Novou Vsou a Humenným doma alebo u súpera predsa len rezonovala. Okrem toho si v zápase so Sláviou TU Košice zlomil ruku Marek Babjak a pre zranenie ho nedohral ani Jakub Verčimák, ktorý na Spiši nastúpil aspoň v druhom polčase. „V stopérskej dvojici som nastúpil s Mirom Hanuščákom, ktorý bol zároveň aj kapitán. Práve Hany bol ten, kto sa zhostil pozície lídra. Dirigoval nielen obranu, ale i spoluhráčov pred nami. Práve u neho začínala emócia, vďaka ktorej sme všetci potiahli ako kolektív a v závere sme boli aj odmenení,“ reagoval M. Kozel.
Okrem už vyššie spomínaných okolností potrebovali hráči Vranova v prvom rade hodiť za hlavu prehry s Prešovom doma a na pôde Slávie TU Košice. Hoci sa rozbiehali, najmä v prvom polčase, o čosi pomalšie, účel svätil prostriedky a v závere zlomili výsledok vo svoj prospech. „Sústredili sme sa na to, aby sme hrali koncentrovane, a to nielen v defenzíve. S pribúdajúcimi minútami začínalo byť jasné, že to bude zápas o jednom góle a nikto teda nechcel urobiť chybu. Na druhej strane, ako sa hovorí, odvážnemu šťastie praje, preto som si pri rohu v 88. min. povedal, že ostanem v šestnástke a počkám si, či sa predsa len k zakončeniu nedostanem. Potrebovali sme vyhrať, vyhrali sme a môžeme na tom teraz stavať,“ zdôraznil M. Kozel.
