Kontamináciou Zemplína PCB látkami sa bude zaoberať koaličná rada

  • Obce
  • Dátum: 23.08.2021
imrich.mako@vranovske.sk
Autor

Nechcené a najmä roky prehliadané environmentálne dedičstvo v podobe PCB látok za Zemplíne bude témou mimoriadnej koaličnej rady. O zaradenie tohto bodu požiadali poslanci hnutia Sme rodina. Predseda parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Jaroslav Karahuta s kolegom Milošom Svrčekom definovali svoje výhrady na brífingu, na ktorý dostali média pozvánku s predmetom „Téma: Výzva obyvateľov Zemplína pre nečinnosť ministra vnútra“.

Predseda výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Jaroslav Karahuta na úvod zdôraznil, že súčasná vládna koalícia sa zaviazala odstrániť pozostatky priemyselnej výroby po bývalom štátnom podniku Chemko Strážske v podobe PCB látok v programovom vyhlásení vlády. Rovnako pripomenul minuloročné decembrové rokovanie výboru, ktorého sa zúčastnili minister životného prostredia Ján Budaj, vtedajší minister pôdohospodárstva Ján Mičovský a rezorty vnútra, resp. zdravotníctva zastupovali štátni tajomníci. „Prijaté uznesenia neboli tvorené v kancelárii, ale spolupracovali sme na nich so starostami dotknutých obcí, preto vznikli ako kompromis. V tomto čase sme už očakávali konkrétne výstupy,“ naznačil nespokojnosť Jaroslav Karahuta.


Predseda parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Jaroslav Karahuta očakával, že od jeho decembrového rokovania k téme PCB látok na Zemplíne už budeme svedkami reálnych výstupov.

Zároveň zdôraznil, že spustenie testovacej série Ministerstvom pôdohospodárstva SR, ktorej výsledkom bude analýza efektivity konkrétnych látok viazať PCB z pôdy a pozastavenie vypúšťania odpadových vôd do Odkaliska Poša nepovažuje za dostatočný signál, ktorý by mohol rešpektovať ako zásadný prejav záujmu súčasnej vlády riešiť environmentálne záťaže na Zemplíne. „Kvôli nedôslednej činnosti, až nečinnosti, ministerstiev zdravotníctva a vnútra som dal návrh na zvolanie koaličnej rady s jedným z bodov – riešenie environmentálnych záťaží v Strážskom a Poši. S našim poslaneckým klubom budeme trvať na tom, aby výstupom boli konkrétne termíny. Tentokrát však nie z pozície výboru k jednotlivým ministerstvám, ale z pozície koaličnej rady a šéfov koaličných strán, aby sme náš sľub, ktorý sme dali, splnili,“ reagoval J. Karahuta.

Nad skutočnosťou, že napriek viacerým termínom stále nedošlo k odstráneniu sudov s PCB látkami v areáli Chemka Strážske, na čo bolo vyčlenených 500 tis. eur, sa pozastavil Miloš Svrček. Najnovší termín potvrdený ministrom Jánom Budajom je totiž určený v zimných mesiacoch. Hoci známe sú tri lokality s prítomnosťou sudov, odstraňovať by sa mali iba z Teplárne a Ošíparne. V tretej lokalite Prameň v obore Orlová sa s ich likvidáciou zatiaľ nepočíta. „Pýtam sa, a je mi ľúto, že sa to pýtam aj ako koaličný poslanec, prečo nie sú kontajnery na spevnených plochách pri Strážskom? Prečo sa sudy nezačali bagrovať, aby sme ich naložili do kontajnerov, nech ďalej neznečisťujú životné prostredie a neohrozujú ľudí?,“ pýtal sa Miloš Svrček.


Zo zvernice Orlová sa zatiaľ sudy s PCB látkami odstraňovať nebudú.

Ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi odkázal, že nie je v koalícii sám a výsledky jeho práce padajú aj na ostatných koaličných partnerov. Vláda SR by, podľa neho, nemala zabúdať na to, že má v tejto súvislosti aj medzinárodné záväzky, no za alfu a omegu k motivácii označil 200 000 ľudí ohrozených PCB látkami. „Neviem, čo mám ešte využiť. Využil som hodinu otázok, interpelácie. Neviem, či sa mám priviazať niekde k plotu pri ministerstve vnútra alebo zahájiť protestnú hladovku na Pribinovej 2 v Bratislave, lebo sám sa pýtam, čo sa deje?,“ položil ďalšiu otázku M. Svrček.

Starostka obce Nižný Hrabovec Marcela Pčolinská upozornila, že premiestnenie sudov z Ošíparne a Teplárne do zabezpečených kontajnerov je iba jedna strana mince, pretože v bývalom areáli Chemka Strážske a okolí môže byť uložených ešte ďalších 2 500 ton PCB látok. Za samosprávu navrhla zriadenia funkcie splnomocnenca pre environmentálne záťaže a zopakovala požiadavku na vytvorenie odbornej pracovnej skupiny. „Na verejnom zhromaždení mi jeden pán, ktorý tu pracoval, povedal, že v jeden deň vykopali bagrom takú veľkú jamu, ako je náš kultúrny dom. Na druhý deň bola táto jama plná sudov, ktorú potom zasypali. Vieme, koľko je tu ešte sudov pod zemou? Určite to nie je len 500 ton,“ zdôraznila Marcela Pčolinská.

Aj ona sa pozastavila nad tým, že hoci ostatným termínom na definitívne premiestnenie sudov bol máj 2021, v auguste ostáva stav stále nezmenený. „A kde je ešte odkalisko Poša? Veď o odkalisku sme sa pomaly prestali baviť. Keby sme takýmto tempom robili v obciach, občania nás metlami vybijú,“ pripomenula M. Pčolinská.


Odhaduje sa, že po štátnom podniku Chemko Strážske môže byť zakopaných v jeho okolí ďalších 2 500 ton PCB látok. 

Po komplexne nastavených riešeniach volá i starosta obce Nižný Hrušov Ján Fenčák, ktorý pripomenul, že popri Chemku a odkalisku sa nesmie zabúdať ani na Voľanský kanál. Práve v súvislosti s Odkaliskom Poša dokumentoval prístup štátu, ktorého úradníci 9 rokov nedokážu určiť povinnú osobu zodpovednú za jeho sanáciu. „Nie je možné, aby sa tomu venovali starostovia v regióne, ktorí majú úplne inú náplň práce a suplovali políciu, vyšetrovateľov, inšpektorov životného prostredia a iné štátne orgány. Existujú materiály, aj bývalí zamestnanci, ktorí dokážu dosvedčiť a ukázať, kde všade boli sudy zakopané, ale chýba snaha vyhľadať ich a preveriť to,“ dodal Ján Fenčák.

Tému environmentálnych záťaží reštartovali zástupcovia regionálnej a miestnej samosprávy z vranovského okresu protestom a spustením petície v auguste 2018. Poslanec PSK Peter Kocák je presvedčený, že ak si dokázali s PCB látkami poradiť v iných častiach sveta, musí to ísť aj na Zemplíne. „Ľudia už tomu neveria a smejú sa z toho, koľkých ministrov, štátnych tajomníkov sme tu priviedli, pretože žiadne reálne kroky nevidia. Nevidia, aby sa nakladali sudy alebo aby v prípade Odkaliska Poša bola určená povinná osoba a spustil sa ďalší proces s tým súvisiaci. Ak si všimnete reakcie, sú skôr negatívne, ako pozitívne,“ ilustroval verejnú mienku Peter Kocák.


Obyvatelia obcí v okolí Odkaliska Poša vyjadrili svoj názor počas protestu v auguste 2018 jasne. 

Otázkou dnes už nie je iba to, kedy a ako sa začne s odstraňovaním environmentálnych záťaží, ale či vôbec predstavujú fatálne riziko na ľudské zdravie. J. Karahuta túto interpretáciu odmieta, pretože pri porovnaní vzoriek pôdy z rokov 2010 a 2020 došlo vo viacerých testovaných lokalitách k nárastu podielu PCB látok. „Máme tu zahrabaných 2 500 ton. Kto mi zaručí, že budú v neporušenom stave ďalších 1 000 rokov?,“ reagoval J. Karahuta.

Počas nedávnej návštevy Zemplína sa nad témou PCB látok pozastavila podpredsedníčka vlády SR a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová. Situácia, kedy tony jedovatého odpadu z priemyselnej výroby ohrozujú územie s 200 000 obyvateľmi, považuje za neakceptovateľné. „To, čo som videla, mi vyrazilo dych. Je nepochopiteľné, ako si zodpovední a predchádzajúce vlády desiatky rokov zatvárali oči pred problémom, ktorý v tomto regióne nakoniec vyústil do ekologickej katastrofy,“ definovala situáciu Veronika Remišová.  


Štátny tajomník Dušan Velič zdôraznil, že rozvoj regiónov musí ísť ruka v ruke s dôrazom na kvalitu životného prostredia.

Ako dodala, v rámci programovacieho obdobia pre roky 2021 – 2027 navrhli pre riešenie environmentálnych záťaží na Slovensku podporu vo výške takmer 300 mil. eur, čo aktuálne v rámci rokovaní o partnerskej dohode komunikujú s Európskou komisiou. „Nechceme na Slovensku žiadny trojuholník smrti, ako túto oblasť niekedy nazývajú média. Ľudia majú právo na zdravý život a kvalitu životného prostredia. Riešenie environmentálnych záťaží a dedičstva, ktoré sme zdedili, musí byť pre Slovensko prioritou,“ prisľúbila V. Remišová.

Vo zvernici Orlová ju sprevádzal štátny tajomník ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Dušan Velič, ktorý PCB látky priniesol na tlačovku na Mestskom úrade v Humennom v umelohmotnej nádobe. Angažovanosť MIRRI SR nie je, podľa jeho vyjadrenia, kritikov rezortných partnerov, ale podanou rukou na spoluprácu. V tom, či likvidácia environmentálnych záťaží, má byť prioritou, má jasno aj on. „Za mňa sú tieto veci jednoznačné. Výroba PCB za socializmu prinášala obrovské objemy odpadov, ktoré boli pomerne nekontrolovateľne likvidované. Molekula PCB bola dimenzovaná, aby v transformátoroch prežila všetko a skutočne všetko prežije. Keďže ju nevieme zdegradovať, máme s ňou problém. Tieto látky sú rozpustné v tukoch a to je spôsob, ako sa dostávajú do ľudského tela, kde majú karcinogénny potenciál, alebo pôsobia ako hormonálny dizraptor,“ vysvetľoval Dušan Velič.

Akékoľvek kopírovanie obsahu bez vedomia redakcie je zakázané!