KOMENTÁR: Naša nádej je možno jedinou nádejou, akú ľudia bez domova majú

imrich.mako@vranovske.sk
Autor

Bezdomovcom pohybujúcim sa po území mesta Vranov nad Topľou sa dá pomôcť. Zmeniť však musíme spoločenský pohľad na zodpovednosť a svedomie, lebo to nie je len o štáte alebo samospráve, hoci práve oni sú v prvej línii.

Článok o mŕtvom mužovi, ktorý prespával na ulici a prípad ďalšieho muža bez domova, ktorého sa podarilo umiestniť do útulku, vyvolal rôzne reakcie.

V texte boli kľúčové dva momenty.

Prvým je vyjadrenie náčelníka Mestskej polície vo Vranove nad Topľou Petra Čečka, že útulok, ktorý zriaďuje mesto, nie je kapacitne naplnený a dokáže pokryť potreby pre ubytovanie ľudí bez domova.

Preto nie je potrebné stavať stany, ako to písali viacerí v komentároch, keď reagovali na pomoc pre obyvateľov Ukrajiny utekajúcich pred vojnou v ich krajine. Ak niekto nevidí medzi týmito situáciami rozdiel, nech sa páči, ale ak bude spoločnosti stačiť ku spokojnosti vyjadrenie zloby, skôr či neskôr nás to zomelie. Lebo to bude voda na mlyn populistom…

Druhým momentom je príbeh, ktorý opísala poslankyňa Mestského zastupiteľstva vo Vranove nad Topľou Ľudmila Škurlová.

Časť reakcií sa týkala toho, kto pri Katolíckom kultúrnom dome prespával. Cieľom článku nebolo viesť exaktnú štatistiku, kto a kde prespával. Je to vôbec relevantné? Je pre budúcnosť ľudí bez domova kľúčová informácia, či tam nebohý muž prespával sám? Zmenil by sa pohľad na problém, ak by v článku bola informácia, že muž, ktorý je dnes ubytovaný v útulku, prespával iba na inom mieste? Chceme venovať čas tomu, že budeme pátrať po tom, či predsa len netrávili čas aj spolu? Otázky nie sú myslené ako výčitka, len ako námet, čomu chceme venovať prioritu.

Práca a komunikácia s ľuďmi na ulici nie je jednoduchá. Už v úvode prvého textu som písal o zodpovednosti spoločnosti. Ľudmila Škurlová ponúkla ďalší impulz, ktorý môže systém doplniť. Pretože niektorí ľudia bez domova budú načúvať mestskému úradníkovi, niektorí mestskému policajtovi, niektorí duchovnému, niektorí bývalej triednej učiteľke, niektorí bývalému spoluhráčovi z futbalu, niektorí aktivistom… A o to ide. Hľadať, skúšať, nebyť ľahostajní.

Nikto nemá ružové okuliare. Predovšetkým vranovskí mestskí policajti vedia najlepšie, koľko nepríjemných konfliktných situácií museli riešiť. Viacerí bezdomovci už boli ubytovaní v útulku alebo im bola podaná ruka, aby sa postavili na vlastné nohy. Predovšetkým alkohol a frustrácia, ktorá psychiku rýchlo stiahne na hranu, ich nakoniec zrazili opäť na ulicu.

V rámci debát k článku odznel aj názor, aby osobám, ktoré sú vedené vo viacerých priestupkoch a u ktorých je determinantom ich povahy alkohol, bolo možné zo zákona nariadiť liečbu závislosti na alkohole. Samozrejme, ani toto nie je perpetuum mobile, ale začať musíme nádejou.

Pretože práve naša nádej je možno jedinou nádejou, ktorú ľudia bez domova majú.

Vranov nad Topľou nie je mestom so stovkami, ani desiatkami bezdomovcov. Sú štyria. Radnica má pre nich pripravené priestory. Viacerí nás kontaktovali, že tak ako pomohli v núdzi matkám a deťom z Ukrajiny, rovnako materiálne pomôžu aj našim ľuďom. Úlohou ostáva presvedčiť ich, aby túto pomoc prijali. Môže to byť prvý krok k tomu, aby si chceli pomôcť aj oni sami.

Akékoľvek kopírovanie obsahu bez vedomia redakcie je zakázané!