Divadlo KĽUD vstúpilo do jubilejnej 20. sezóny komédiou „Hore i dolu bez“. Nech názov hry znie akokoľvek viaczmyselne, príbeh ponúka originálnym spôsobom retrospektívny pohľad na autentické zážitky hercov počas dvoch desaťročí, ktoré zažili na javiskách nielen doma v Kladzanoch.
Príbeh sa odohráva vo fiktívnej prázdnej sále pred predstavením, na ktoré nikto nepríde – ani poslanci obecného zastupiteľstva, ani členovia speváckeho zboru, ani veriaci, ani štamgasti z neďalekej krčmy, ani deti zo základnej školy… Stepujúca starostka sľubuje, že keď príde jej čas, tiež bude odpovedať „nedá sa“. Vedúci miestneho kultúrneho domu naplno rozbalí svoj talent pre filozofiu. Do toho všetkého režisér naháňa meškajúcich hercov. Okrem toho chce neodbytná redaktorka z rozhlasu rozhovor. Otázka tiež znie, kto nalepil po dedine plagáty „dole hlavou“. Ako sa hovorí, to nevymyslíš, to je život. Nech jednotlivé scény pôsobili akokoľvek neuveriteľne, kladzanskí herci ich naozaj zažili. Autor hry, režisér a herec Jozef Jenčo sa totiž inšpiroval reálnymi zážitkami, ktorými si s KĽUD-om prešli predovšetkým počas repríz. „Viac-menej nie je takmer nič vyfabulované, pretože som hru písal naozaj na základe našich reálnych zážitkov. Akurát samozrejme, nestalo sa nám to všetko v jeden deň, ale počas viacerých repríz,“ vysvetľoval Jozef Jenčo.
Hoci text mal J. Jenčo napísaný už pred rokom, v Kladzanoch ostali verní tradícii, kedy novú hru nacvičujú pár dní pred premiérou, v tomto prípade si nechali desať dní. „Keďže sme chceli, aby hra v čo najväčšej miere kopírovala realitu, texty sme prepisovali aj priamo počas skúšania. Herci si totiž pamätali niektoré zážitky a repliky detailnejšie, ako ja, preto som nechal priestor i ich spomienkam,“ dodal J. Jenčo.
Rozlúsknutie inšpirácie pre názov hry príde v jej polovici, keď Tomáš Jenčo vysvetľuje redaktorke rozhlasu pri pohľade na prázdne hľadisko „hore i dole bez divákov“. Práve tento moment, kedy majú ľudia v obci iný program, vrátane krčmy a automatov, vytiahol J. Jenčo ako dôvod na zamyslenie sa nad stavom kultúry na východnom Slovensku. „Snažili sme sa poukázať na to, v akom štádiu sa nachádza potreba ľudí, nájsť si čas na kultúru, v našom prípade na divadelné predstavenie. Verejnosť často zaujímajú pikantnejšie témy, typu hore i dole bez, ale hodnotnejšia kultúra sa často v centre ich záujmu nenachádza,“ reagoval J. Jenčo.
KĽUD je však jednou z neodmysliteľných vlajkových lodí kultúrnej scény v našom regióne. Vďaka osobitému prístupu k humoru ich komédie nielen bavia, ale taktiež obsahujú zásadné morálne posolstvo s jasným odkazom. Vypredané predstavenia, úspechy na celoslovenských prehliadkach, či úspešné zapojenie sa do projektu Noc divadiel, počas ktorého dostali tento rok príležitosť aj divadelné nádeje z MŠ a ZŠ v Kladzanoch, sú piliermi, ktoré inšpirujú k tomu, že kultúra na obidvoch stranách barikád „umelci – publikum“ dokáže zapustiť pevné základy.
