Ján Ragan poďakoval o. Leandrovi za významný duchovný prínos pre Vranov

imrich.mako@vranovske.sk
Autor

Rád pavlínov sa do Vranova nad Topľou vrátil po vyše 204 rokov. Tridsiate výročie ich pôsobenia pri Bazilike Minor Narodenia Panny Márie si primátor mesta Vranov nad Topľou Ján Ragan v spoločnosti poslankyne mestského zastupiteľstva Gabriely Bradovkovej pripomenul prijatím predstaviteľov Rádu svätého Pavla Prvého Pustovníka otca Leandra Tadeusza Pietrasa OSPPE a otca Rastislava Ivaneckého OSPPE.

Príbeh návratu bratov pavlínov do Vranova nad Topľou sa začal 28. augusta 1990 v Čenstochovej, kedy J.E. Mons. Alojz Tkáč, košický arcibiskup požiadal predstavených Rádu svätého Pavla Prvého Pustovníka o ich príchod do diecézy a za deň dohody určil hneď 31. august 1990.

V tento deň inštaloval za dekana vranovského farára vdp. Františka Šándora a zároveň oznámil svoj úmysel usadiť tento rád vo Vranove. Od tohto dňa v tom čase ešte v Kostole Narodenia Panny Márie (Bazilike Minor) vo Vranove nad Topľou pôsobia otcovia pavlíni Leander Tadeusz Pietras OSPPE a Grzegorz Wach OSPPE. V súčasnosti rehoľnú komunitu tvorí päť kňazov. „V histórii nášho mesta ste zanechali, otec Leander, významnú duchovnú stopu. Jedným z Vašich významných počinov je, že z nášho Kostola Narodenia Panny Márie sa stala Bazilika Minor. Zároveň som veľmi rád, že môžem slávnostne prijať aj Vás, otec Rastislav a zablahoželať Vám k Vášmu menovaniu za viceprovinciála Rádu svätého Pavla Pustovníka na Slovensku. Dovoľte mi poďakovať vám obom, ako aj všetkým kňazom pôsobiacim v bazilike, za prácu, ktorú vykonávate v našom meste. Určite má nesporne veľký význam pre obyvateľov mesta Vranov nad Topľou,“ uviedol vo svojom príhovore primátor mesta Vranov nad Topľou Ján Ragan.

Ako uvádza mesto Vranov nad Topľou na svojej webovej stránke, Kláštor vranovských pavlínov sa spája s menom jeho donátorky Márie Esterháziovej a s príchodom predstaviteľov Rádu svätého Pavla Prvého Pustovníka rehoľného rádu do Vranova v roku 1672. Vtedy pavlínmi prevzatý objekt si vyžadoval skôr náročnú opravu, rekonštrukciu zachovaných častí pôvodného františkánskeho kláštora, než stavbu od základov. Jeho prvými obyvateľmi boli o. Imrich Fejérvari a Gregor Dobnický, ktorých z Vranova v roku 1676 vyhnali povstaleckí prívrženci Imricha Tököliho, takže pavlíni, podporení Františkom Barkócim, majiteľom hradu Čičva, sa sem vrátili až okolo roku 1682. V roku 1718 kláštor postihol osud kostola, kedy aj s väčšinou mesta vyhorel. Po 114 rokoch úspešnú pastoračnú činnosť vranovskí pavlíni museli v roku 1786 okamžite zastaviť. Dekrétom zo 7. februára 1786 cisár Jozef II. na území celej monarchie zrušil kontemplatívne rády, teda aj rád pavlínov a všetky jeho kláštory. Správu kláštora a kostola prevzalo diecézne duchovenstvo, vtedy Jágerského biskupstva.

Akékoľvek kopírovanie obsahu bez vedomia redakcie je zakázané!