Atléta MŠK Vranov Adriána Barana športovej verejnosti predstavovať nemusíme. Slovenský reprezentant vo vrhu guľou a hode diskom hádže aj kladivom, plus si občas skočí súťažne do výšky. Vypísanie všetkých jeho medailových úspechov by bolo zabralo priestor na jeden samostatný článok. Po tohtoročných halových majstrovstvách Slovenska v atletike však platí, že nie je jediný, kto do domácej „Siene slávy“ prispieva cennými kovmi z národných šampionátov. Halovým majstrom sa totiž v skoku do výšky stal aj jeho 14-ročný brat Gabriel. Mimochodom, vo vrhu guľou skončila tretia v kategórii dorasteniek a druhá medzi juniorkami ich (vzdialená) sesternica Monika Marjová. Dodáme, že v drese MŠK Vranov získal na halových M SR bronz v behu na 300 metrov ešte i Šimon Jackanič.
Gabriela Barana priviedol k atletike starší brat Adrián. Mladší bráško začínal s diskom, v ktorom skončil minulý rok na majstrovstvách Slovenska starších žiakov, ako 13-ročný, štvrtý. V zime sa začal venovať intenzívnejšie aj skoku do výšky a výsledok na seba nenechal dlho čakať. „Na tréningy som začal chodiť s Aďom, aby som športoval a mal pohyb. Najviac ma oslovil disk, preto som sa mu začal venovať. Keďže tréner Jaroslav Kolcun nás vedie k tomu, aby sme boli všestranní, dostal som sa aj k skoku do výšky, ktorý ma začal taktiež baviť,“ uviedol Gabriel Baran.
Zlatí bratia Adrián a Gabriel.
Na elitnej úrovni kombinácia hod diskom a skok do výšky nebýva najvyťažovanejšou. Asi najznámejším atlétom, ktorý začínal ako diskár, no neskôr hviezdil vo výškarskom sektore bol Rus Ivan Uchov s osobákom 242 cm. U zverencov trénera vranovských atlétov Jaroslava Kolcuna však prelínanie týchto disciplín nie je vôbec výnimočné. „Keď prídeme na súťaž, konkurencia sa baví na tom, že všetci naši guliari a diskári skáču aj do výšky. Pre nás je to súčasť tréningu, lebo diskár by mal vedieť, kde má ruky, hlavu, čo robí celé telo v kruhu… Z toho dôvodu je to pre nás fantastická doplnková disciplína. Pri Gabrielovi je však pre nás stále prioritou hod diskom, na ktorý má výborné predpoklady a perspektívu. Keď bol v minulej sezóne prvým rokom žiak, skončil na majstrovstvách Slovenska štvrtý a teraz môže pomýšľať aj na medailu,“ vysvetľoval Jaroslav Kolcun.
188-centimetrov vysoký rodák z Nižného Hrušova sa postupne v skoku do výšky našiel natoľko, že sa zaradil medzi slovenskú špičku. Hoci má len 14 rokov, s osobným maximom 182 centimetrov vedie slovenské tabuľky vo vekovej kategórii do 16 rokov. „Úspech v skoku do výšky začína rozbehom, pričom posledné tri kroky musia byť dynamické a pri odraze potrebujem sústrediť energiu do jedného bodu. Keď toto zvládnete, prichádza ešte náročnejšia časť – práca nad latkou. Na začiatku vyzerali moje pokusy krkolomne, ale snažím sa v technike, vďaka rôznym špeciálnym cvičeniam, zdokonaľovať,“ reagoval G. Baran.
Gabriel Baran potvrdil úlohu favorita v skoku do výšky suverénnym spôsobom.
Výškarské výkony G. Barana vyznievajú o to pôsobivejšie, že vo Vranove na túto disciplínu nie sú vytvorené optimálne podmienky. Štandardne sa trénuje na tartane v tretrách, no takáto možnosť na vranovských športoviskách nie je. „Trénujem iba v telocvični a v botaskách. Tretry používam iba na súťaži. Rozdiel je v rozbehu a najmä pri odraze. Kým klince v tretrách mi nohu podržia, v botaskách sa mi na palubovke môže stať, že sa niekedy pošmykujem, preto nemôžem pri odraze využiť maximálnu energiu,“ porovnával G. Baran.
Pri individuálnych disciplínach v atletike je nesmierne dôležité mentálne nastavenie. Hlava má byť čistá, odfiltrovaná od diania okolo, športovec sa musí sústrediť iba na jeden jediný cieľ – svoj pokus. Žiak ZŠ Bernolákova má odskúšaný spôsob, ako sa správne nastaviť. „Počas súťaže vyhľadávam skôr pokoj. Snažím sa nevytvárať na seba tlak a či už pri disku alebo výške chcem mať čistú hlavu. Maximálne si vypočujem rady trénera, ale inak sedím sám, bokom a sústreďujem sa na ďalší pokus, ktorý ma čaká,“ odpovedal G. Baran.
Adrián Baran obhájil v hale seniorsky titul vo vrhu guľou tretí rok po sebe!
Na halových majstrovstvách Slovenska bol G. Baran podľa tabuliek v skoku do výšky favoritom. Túto svoju pozíciu potvrdil suverénnym spôsobom. Od 165 cm skákal už len sám a nakoniec sa zastavil na výške 177 cm. „Napriek tomu, že som už mal istý titul, chcel som skákať ďalej. Bol som uvoľnený a iba som si to užíval. V tejto sezóne by som sa rád dostal na 187 cm, preto každý skok je pre mňa ďalšou skúsenosťou, ktorých nie je nikdy dosť,“ dodal s úsmevom G. Baran.
Bratské duo má teda našliapnuté k tomu, aby zviedlo zaujímavý medailový battle. Kto však pozná Gabriela a Adriána, vie, že súperenie medzi nimi nehrozí. Obidvaja sa navzájom maximálne podporujú a starší brat sa z úspechov mladšieho teší rovnako ako z vlastných. „S trénovaním problém nemám, motivácia mi nechýba, ale či sa mi podarí niekedy prekonať Aďove úspechy, tak to neviem, uvidíme,“ usmieval sa G. Baran.