Obyvatelia vranovského okresu vyjadrili svoj nesúhlas s víziou obmedzenia akútnej zdravotnej starostlivosti v Nemocnici Svet zdravia Vranov nad Topľou verejným protestným zhromaždením. Jeho organizátorom bolo Združenie miest a obcí vranovského regiónu. Dodáme, že optimalizácia siete nemocníc bola aj témou Snemu Združenia miesta a obcí Slovenska. Na návrh primátorky Svidníka Marcely Ivančovej prijal uznesenie „pozastaviť legislatívny proces smerujúci k prijatiu optimalizácie siete nemocníc a vytvoriť analýzu vplyvov všetkých reforiem na regióny“.
Po pondelkovej tlačovej konferencii predstúpili primátori, starostovia, poslanci Prešovského samosprávneho kraja a prednosta Okresného úradu vo Vranove nad Topľou Alfonz Kobielsky pred verejnosť, aby rázne odmietli zaradenie vranovskej nemocnice do kategórie „komunitná“, čo by znamenalo obmedzenie akútnej zdravotnej starostlivosti. Súčasťou protestu bola aj možnosť podpísať petíciu, ktorú môže verejnosť podporiť taktiež v on line forme.
Podpora od samosprávy
Primátor Vranova nad Topľou Ján Ragan uviedol, že zo slov zmena/reforma ide strach, lebo pre východné Slovensko znamenajú väčšinou zlé správy a výnimkou nie je ani pripravovaná optimalizácia siete nemocníc. Ako dodal, napriek tomu, že vranovská nemocnica hospodári s vyrovnaným rozpočtom, predsa len jej hrozí rušenie oddelení, ako aj strata zamestnania pre lekárov a zdravotné sestry. „Vždy keď nemocnica potrebovala podporu samosprávy, pomohli sme jej. Ako bolo spomenuté, pomohli sme napr. zakúpiť prvý CT prístroj. Mesto vtedy prispelo sumou milión korún a obce vyzbierali ďalších 700 tisíc, no nie všetko je len o peniazoch. Keď som teraz kráčal k pódiu, prihovoril sa mi jeden pán, ktorý mi povedal, že viac ako tridsať rokov niekoľko tisíc darcov krvi nezištne darovalo na hematologicko-transfuziologickom oddelení najvzácnejšiu tekutinu, lebo im záležalo na tom, aby mohla byť pacientom poskytnutá adekvátna zdravotná starostlivosť. Spolu sme už neraz dokázali, ako nám na nemocnici záleží, preto za ňu zabojujme aj teraz,“ prihovoril sa davu Ján Ragan.
(De)motivácia pre mladých ľudí
Otázku, či je zo strany Ministerstva zdravotníctva SR správne hľadať úspory práve cez reformu nemocníc, položil starosta Hanušoviec nad Topľou Štefan Straka a ako priestor ponúkol zamyslieť sa napr. nad nastavením liekovej politiky. Za väčší problém považuje to, že v zdravotníctve je nedostatok lekárov a zdravotných sestier. Zároveň aj pred Mestským domom kultúry zopakoval, že má relevantnú obavu, že ak sa naplní optimalizácia v súčasnej podobe, bude to ďalší dôvod, prečo si mladí ľudia nebudú spájať svoju budúcnosť s týmto regiónom. „Ak mladí ľudia nebudú chcieť, aj pod vplyvom takýchto okolností, žiť v tomto regióne, potom sa pýtam, kto sa pri nedostatku domovov dôchodcov a zariadení sociálnych služieb, postará o našich seniorov,“ uviedol Štefan Straka.
Prednosta s víziou nesúhlasí
Prednosta Okresného úradu vo Vranove nad Topľou Alfonz Kobielsky upozornil, že z 22 nemocníc, ktoré by mali prísť o status poskytovateľa akútnej zdravotnej starostlivosti, je až 5 v Prešovskom kraji. Taktiež sa pozastavil nad tým, že štát chce do najmenej rozvinutých okresov, kde patrí aj vranovský, investovať do pracovných miest a zároveň ich ide v nemocnici likvidovať. „Post prednostu okresného úradu som prijal, aby som pomáhal posúvať a rozvíjať okres ďalej. Nemôžem teda súhlasiť s tým, ak sa ide deštruovať základná infraštruktúra, ku ktorej patrí aj zdravotná starostlivosť v nemocnici tak, ako je tomu teraz,“ zdôraznil Alfonz Kobielsky.
Argumentom je počet pôrodov
V prípade, že by prešiel zákon, ktorým by optimalizácia siete nemocníc vstúpila do platnosti, platil by už od 1. januára 2022. Následne ďalšie dva roky by sa uvádzal do praxe. Upozornil na to tajomník Združenia miest a obcí vranovského regiónu a starosta Nižného Hrušova Ján Fenčák. Na príklade gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia poukázal na to, prečo samospráva nemôže súhlasiť s navrhovanou optimalizáciou. „Vranovská nemocnica má 1 100 pôrodov ročne. Otázkou je, kam pôjdu rodiť naše ženy? Zvládne tento nápor humenská a michalovská nemocnica? Budú končiť v Prešove alebo v Košiciach? Práve kvôli tomu tu stojíme a potrebujeme to zastaviť,“ reagoval J. Fenčák.
Namietajú aj ďalší
Pripravovaný zákon kritizoval aj poslanec PSK Peter Kocák. Ako vysvetlil, jeho znenie bude vo všeobecnej rovine a konkrétne kategórie bude nemocniciam priraďovať Ministerstvo zdravotníctva SR formou vyhlášok. Okrem argumentov, ktoré zazneli v pondelok na tlačovke, či na verejnom protestnom zhromaždení, doplnil, že desiatky výhrad a pripomienok rezortu adresovala aj Asociácia siete súkromných nemocníc. Rovnako pripomenul, že optimalizáciu siete nemocníc v jej navrhovanej podobe odmietlo uzneseniami dvakrát i Zastupiteľstvo Prešovského samosprávneho kraja. „Nemáme diaľnice, nemáme infraštruktúru a teraz nám chcú zobrať nemocnice. Všetci sa odsťahujeme a budú tu len chalupy pre Bratislavčanov?,“ vyslúžil si Peter Kocák potlesk davu.
Polhodina nehrozí
Dôvodom, ktorým samospráva argumentovala aj v piatok, je fakt, že vranovský okres je tretí najväčší v Prešovskom kraji. Jeho špecifikom s priamym vplyvom na zdravie obyvateľov sú environmentálne záťaže po bývalom štátnom podniku Chemko Strážske, či vodná nádrž Domaša, ktorá sa opäť stáva vyhľadávanou destináciou turistov, čím sa počet ľudí v regióne násobne zvyšuje. Opäť skloňovanou témou bola aj časová dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Predseda ZMOVR a starosta Kladzian Daniel Lorinc zopakoval všetky riziká spojené s úrovňou dopravy. Či už v dôsledku cestnej infraštruktúry, alebo autobusového a vlakového spojenia. „Dnes som absolvoval cestu v dopravnej špičke doobeda a poobede do centra Michaloviec. Dopoludnia som strávil v aute zhruba 40 minút. Popoludní to bolo dokonca takmer 50 minút. Berúc do úvahy, že sa tu spája cesta do Košíc, či tranzit na Ukrajinu, tak pri takejto vyťaženosti nie je možné, aby sa obyvatelia dokázali dostať do nemocnice za 20 – 30 minút. My sme obec, ktorá je v strede medzi Vranovom a Michalovcami. Preto sa pýtam, čo majú povedať obyvatelia vzdialenejších obcí,“ opísal svoju vlastnú skúsenosť J. Fenčák.
Osobná skúsenosť starostky
S osobnou skúsenosťou z kovidového obdobia vystúpila starostka Dlhého Klčova Ľubica Zubková, ktorá nie tak dávno navštívila s rodičmi nemocnicu hneď štyrikrát. Keď tam naposledy bola s otcom, v hre boli minúty. „Otca museli hospitalizovať na oddelení, lebo sa dusil. Keď sa uvedie optimalizácia do praxe, stihneme prísť do Michaloviec, Humenného alebo Prešova, aby sme zachránili život našich blízkych? Práve kvôli tomu, aby sme to stihli v nemocnici vo Vranove tu stojím spolu s mojimi kolegami,“ pripomenula Ľubica Zubková.
Fotogaléria
-
-
-
-
-
+24fotografií -
+24fotografií -
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
