Dcéra Titana Atlanta a bohyne Nykty kráča po vodnej hladine. Toto nie je výjav z gréckej mytológie, ale súčasnosť vo Vranove. Autorsky je pod touto scénou podpísaný umelecký kováč Erik Eštok z Vyšného Žipova, ktorého umelecké dielo Hesperid zdobí fontánu pred AOC od roku 2015.
Umeleckému kováčstvu sa Erik Eštok vyučil na strednej škole a remeslu ostal verný aj počas štúdia na „výške“. Napríklad pre Vlastivedné múzeum v Hanušovciach zhotovil brnenia, meče, bojové sekery… Keďže sa nechcel uspokojiť iba s výrobou úžitkových predmetov (hoci s umeleckou pridanou hodnotou), rozhodol sa splniť si sen a pustil sa do modelovania sochy inšpirovanej ženskou postavou. „Vždy som chcel robiť niečo iné, odlíšiť sa, pričom ma fascinovali sochy. Keď som mal teraz dosť voľného času, povedal som si, že prišiel ten správny okamih, kedy si tento sen splním,“ vysvetľoval Erik Eštok.
Jeho pôvodným zámerom bolo použiť plech, ale nakoniec sa rozhodol pre úplne iný postup. Ako materiál zvolil drôt „guľatinu šestku“, ktorý postupne naniesol na kovovú konštrukciu. Hlavným dôvodom bolo, že je tvarovateľný aj bez nahrievania. „Niečo podobné robí jeden pán v Anglicku, no on používa oceľové drôty, ktoré nehrdzavejú. Na Slovensku sa však ťažko zháňajú a navyše nechcel som ho kopírovať. Preto som sa rozhodol pre iný technologický postup výroby z guľatiny, za ktorou som sa tiež nabehal, lebo som ju nevedel kúpiť vo Vranove, Strážskom, ani Humennom a zohnal som ju až v Prešove,“ dodal s úsmevom E. Eštok.
Menom Hesperid sa Erik Eštok nechal inšpirovať v gréckej mytológii.
V priebehu dvoch mesiacov odpracoval na soche viac ako štyristo hodín. Trpezlivosť sa však vyplatila, lebo výsledok stojí za to! „Všetko bola mravenčia práca. Nazváral som vedľa seba tri, štyri drôty, narezal ich podľa potreby a obaľoval konštrukciu. Nie vždy však dĺžka sedela a pokiaľ som to správne vymeral, vzalo mi to dosť času. Zároveň som musel všetko vymyslieť tak, aby zvary boli vo vnútri a prúty som ťahal od konštrukcie smerom vonku. Preto bolo výhodou, že guľatinu som nemusel nahrievať a vďaka tomu som si nepálil ruky,“ popísal postup E. Eštok.
Talentovaný umelecký kováč mal jasný zámer. Socha váži 135 kíl, podstavec ďalších 40 a práve k tomuto kovovému kolosu chcel ako kontrast vytvoriť ilúziu krehkej ľahkosti. „Tento efekt som sa snažil dosiahnuť tým, že vlasy sú vyfúknuté, púpava je rozfúkaná, pláštenka smeruje dopredu a postava sa tiež nakláňa, ako keby stála vo vetre. Zároveň som od začiatku chcel, aby kráčala po vode, čo sa mi podarilo vďaka tomu, že hladina vranovskej fontány je o tri centimetre vyššia, ako podstavec,“ konštatoval E. Eštok.
Hoci sa menom pre sochu nechal inšpirovať gréckou mytológiou, s úsmevom priznal, že išlo o náhodu, o ktorú sa postaral internet. „Kamarátka sa smiala, že jej pripomína vílu, tak som dal do vyhľadávača „grécke báje“ a našlo mi legendu o Hesperidkách,“ vpustil nás do zákulisia E. Eštok.
Socha Hesperid je už neodeliteťnou súčasťou imidžu Vranova nad Topľou.
