Budúcnosť bývalého železničného depa v Čemernom ostáva otvorená

imrich.mako@vranovske.sk
Autor
Budúcnosť nehnuteľnosti vo vlastníctve mesta Vranov nad Topľou v areáli bývalého železničného depa v mestskej časti Čemerné ostáva otvorená. Táto téma zarezonovala počas májového rokovania mestského zastupiteľstva, ktoré sa zaoberalo zámerom na nájom nebytových priestorov pre Slovenský zväz chovateľov, Základná organizácia EXOTA Vranov nad Topľou.
 
Slovenský zväz chovateľov, Základná organizácia EXOTA Vranov nad Topľou požiadal mesto o nájom v súčasnosti nefunkčnej kotolne v budove bývalého železničného depa v mestskej časti Čemerné o výmere 46,29 m2 za účelom uskladnenia materiálu a pomôcok potrebných na usporiadanie výstav hydiny, králikov, holubov a iných zvierat. Žiadosť obsahuje aj požiadavku na nájom haly v budove za účelom usporiadania okresnej výstavy drobných zvierat raz ročne v mesiaci november. 
 

Slovenský zväz chovateľov, Základná organizácia EXOTA Vranov nad Topľou požiadal o prenájom bývalej kotolne.
 
V rozprave Zuzana Hurná pripomenula, že vzhľadom na objem finančných prostriedkov investovaných z vlastných zdrojov mesta sa jej zdá málo, aby sa hala využívala na jednu výstavu ročne. Navrhla rokovať so ZO EXOTA o tom, aby burzy a výstavy organizovali raz mesačne. V tejto súvislosti navrhla, že ak bude objekt slúžiť na komerčné účely, prehodnotiť výšku nájmu 1 euro ročne. „Keď sme už investovali do tohto objektu, nech sa burzy a výstavy konajú častejšie, aby to mali naši občania bližšie, ako teraz do Tovarného,“ uviedla Zuzana Hurná. 
 
Ján Kočiš síce nespochybnil efektívnosť vynaložených financií na kúpu a čiastočnú rekonštrukciu objektu, no položil otázku, či sa táto investícia nedá zhodnotiť aj lepšie. Podľa Igora Pribulu by mal majetok prinášať hodnotu, preto sa prikláňa k názoru bývalé depo odpredať alebo komerčne prenajať. „Keď sa pozrieme na iné potreby a priority, tak som v rade školy pri centre voľného času, ktoré vyzerá ako skanzen, no opravili sme budovu, pri ktorej využití tápame. Investovali sme nemalé finančné prostriedky a nezdá sa mi rozumné zaťažiť ju nájmom pre záujmovú skupinu ľudí, pre ktorú by sa dali nájsť aj vhodnejšie priestory,“ reagoval Igor Pribula. 
 

Poslanec Igor Pribula navrhol využiť priestory bývalého železničného depa komerčne. 
 
Primátor Ján Ragan ešte na rokovaní MsZ vysvetlil, že zámerom mesta pri kúpe budovy za 24 tis. eur bolo využiť ju pre potreby plánovaného sociálneho podniku vo formáte technických služieb. Radnica do najnutnejších opráv fasády, strechy, výmeny okien a oplotenia investovala ešte 61 tis. eur. Ďalšie financie chcelo mesto investovať v rámci Akčného plánu. Keďže tento zámer nevyšiel, využíva dnes samospráva halu príležitostne ako skladové priestory. „O možnosti odkúpiť túto nehnuteľnosť som sa dozvedel od jedného z členov ZO EXOTA, ktorý ma upozornil na to, či by sme mali záujem získať ju do vlastníctva s tým, že by sme ju mohli využívať my, aj oni,“ vysvetlil Ján Ragan a doplnil, že rozloha miestnosti, o ktorú ZO EXOTA žiada, je iba zlomkom v rámci celého objektu. 
 
Vranovský primátor zároveň odmietol, aby išlo o neefektívnu investíciu. Zdôraznil, že cena budovy, vrátane priľahlého pozemku je vyššia, ako objem finančných prostriedkov, ktoré mesto doteraz do tohto objektu vrazilo. „Som hrdý na túto investíciu! Keď mi to schválite, sám ho zajtra kúpim v cene za všetky peniaze, ktoré tam išli z mesta. Urazil by som sa, ak poviete, že to boli vyhodené peniaze, lebo so železnicami som dohodol veľmi dobrú cenu. Máme k dispozícii peknú nehnuteľnosť, preto porozmýšľajme, čo s ňou ďalej,“ uviedol na rokovaní MsZ J. Ragan. 
 

Mesto Vranov nad Topľou využíva halu príležitostne ako sklad.
 
Poslanci na májovom rokovaní MsZ materiál so zámerom Slovenského zväzu chovateľov, Základnej organizácie EXOTA Vranov nad Topľou stiahli s tým, že vykonajú obhliadku areálu bývalého železničného depa. Už priamo na mieste J. Ragan vysvetlil, že hoci ostatné dva roky mesto do budovy neinvestovalo, využíva ju ako sklad. Za kľúčové považuje, že objekt je čiastočne v nevyhnutnej miere zrekonštruovaný a oplotený, vďaka čomu v jeho priestoroch nedochádza k vandalizmu. „Halu môžeme v budúcnosti využívať ako garáže a sklad. Vo vonkajších priestoroch môže byť výroba, napr. zámkovej dlažby, lavičiek, odpadkových košov, či dopravného značenia pre potreby mesta. Využitie je pomerne veľké… Definitívne rozhodnutie, či budeme tento objekt využívať, dáme ho prenájmu alebo predáme bude na rozhodnutí zastupiteľstva. Čas nás však netlačí, máme priestor na to, aby sme sa správne rozhodli,“ pripomenul J. Ragan. 
 
 

 

Akékoľvek kopírovanie obsahu bez vedomia redakcie je zakázané!