Vo vranovskom Zariadení pre seniorov sa gratulovalo. Anna Illéšová, rodená Bartková, z Jastrabia nad Topľou oslávila nádherných 100 rokov. Spolu s vedením zariadenia a dcérami prišiel jubilantke zablahoželať aj primátor mesta Vranov nad Topľou Ján Ragan.
Anna Illéšová vyrastala vo Vranove nad Topľou. V meste absolvovala základnú, aj meštiansku školu. Ako 18-ročná sa vydala za Antona Illéša, no práve v tom čase začínala II. svetová vojna, preto bola rodina evakuovaná do Liptovského Mikuláša a neskôr do Ružomberka, kde prebiehali kruté boje.
Anna Illéšová priznala, že nikdy by neverila, že by sa mohla dožiť 100 rokov.
Z manželstva sa jej narodilo deväť detí, traja chlapci a šesť dievčat. Deti vychovávala v náboženskom duchu, viedla ich k vzájomnej láske v rodine, úcte k blížnym a k poctivej práci. Pre starostlivosť o deti nastúpila do práce až po svojej štyridsiatke. Spolu s manželom pracovala v hydinárskych závodoch. Po smrti manžela v roku 1983 sa starala o svoju matku, s ktorou žila v spoločnej domácnosti. Po matkinej smrti v roku 1985 bol pre ňu trojizbový byt priveľký, preto sa z bytu na Juhu presťahovala do novootvoreného penziónu pre seniorov vo Vranove nad Topľou, kde býva doteraz. Anne Illéšovej robí radosť 21 vnúčat, 36 pravnúčat a 8 pra-pravnúčat. „Vždy sme sa mohli na našu mamičku spoľahnúť a obrátiť sa ňu s čímkoľvek. Vždy sme u nej našli pochopenie a podporu. Mamička bola veľmi obetavá a starostlivá, za čo ju máme všetci vo veľkej úcte,“ zdôraznili jej dcéry Anna a Mária.
Jubilantke zablahoželal aj primátor mesta Vranov nad Topľou Ján Ragan.
Život Anny Illéšovej nebol vždy jednoduchý, pretože ho popretkávali aj mnohé smutné, bolestivé a tragické udalosti, ako napr. v roku 2006, kedy pri páde lietadla vracajúceho sa z misie v Kosove zahynul jej vnuk Marián. „Nikdy som si nemyslela, že sa dožijem 100 rokov. Často som sa aj pýtala, prečo všetci odišli, nemala som ani brata, ani sestru a ostala som iba ja. Hoci to nebolo ľahké, snažila som sa nemyslieť na bolestivé spomienky spojené s odchodmi mojich najbližších na druhý svet. Vždy som však mala okolo seba ľudí, vďaka ktorým som prežila pekný život,“ uviedla oslávenkyňa Anna Illéšová.
Napriek nie vždy ľahkému osudu, bola rodina pre Annu Illéšovú na prvom mieste. Cennú radu má aj pre súčasné manželské páry. „Dnešným mladým ľuďom môžem poradiť, aby sa nevzdávali, lebo sľúbili pred Pánom Bohom, že sa budú úprimne milovať, žiť spolu a vychovávať deti. Viem, že nie každý má v sebe silu, aby sa pre rodinu dokázal zriecť všetkého, ale mali by sa o to pokúsiť, aby dosiahli spokojné manželstvo,“ pripomenula Anna Illéšová.
Anna Illéšová zarecitovala aj dve básne z jej básnickej zbierky.
O jej pozitívnom duchu svedčí aktívny život, ktorý vedie v Zariadení pre seniorov. Dlhé roky pomáhala v záhrade, venovala sa bylinkám, bola kostolníčkou v kaplnke a dokonca vydala básnickú zbierku Babičkine prvotiny. Zimomriavkový zážitok dopriala aj spoločnosti na oslave, keď zarecitovala hneď dve zo svojich básní, v ktorých bolo cítiť túžbu hľadať okolo seba krásu, harmóniu, radosť a pokoj. „Mala som osemdesiat rokov, keď som začala písať. Prvá báseň mi napadla z ničoho nič v noci. Začala som si skladať verše o bylinkách a tak som pokračovala,“ vysvetľovala Anna Illéšová.
Dožiť sa sto rokov je úctyhodné. Anne Illéšovej sa to podarilo i vďaka tomu, že, ak to napíšeme odľahčene, svojim spôsobom bola priekopníčkou v otužovaní. „Doma som sa vždy umývala s vlažnou vodou. Aj v zariadení, keď sa idem kúpať, poprosím, aby som sa mohla umyť len s vlažnou vodou,“ dodala Anna Illéšová.
