Africký mor ošípaných v Slanských vrchoch: Turisti by mali byť opatrní

imrich.mako@vranovske.sk
Autor

Slanské vrchy sa v ostatných dňoch stali TOP destináciou na výlet do prírody. Kontrastom k idylickým fotografiám sú výzvy lesníkov a poľovníkov, ktorí upozorňujú na uhynuté diviaky. Dôvodom je africký mor ošípaných. Riešením situácie je nielen zodpovedné správanie sa pri pobyte v prírode. Ideálom je zníženie mobility v lesoch.

Prvý prípad uhynutého diviaka v okrese Vranov nad Topľou, u ktorého bol potvrdený africký mor ošípaných (AMO), zaznamenala Regionálna veterinárna a potravinová správa vo Vranove nad Topľou v septembri minulého roka v Nižnom Hrušove.

Situácia sa odvtedy neupokojila, práve naopak. Len v tomto roku pribudlo na stránke Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR za vranovský okres 16 uhynutých kusov, z toho 13 bolo zapísaných 8. januára. V závere minulého roka sa AMO potvrdil v priebehu jedného týždňa u ďalších 22 kusov. Štatistiky v poľovných revíroch na území Slanských vrchov v okolitých okresoch sú rovnako alarmujúce. „Len za dnešný deň sa našlo 12 uhynutých kusov,“ napísal 12. januára na Facebooku Ľuboš Ťuľak, ktorý informoval, že rampy v Zámutove (smer Zlatá Baňa), ako aj všetky bočné vstupy v katastroch obcí Banské, Juskova Voľa, Zámutov a Rudlov sú vzhľadom na veľmi vážnu situáciu súvisiacu s AMO uzavreté. „Chcel by som požiadať o rešpektovanie týchto opatrení, aby sa nemuselo pristúpiť k veterinárnemu rozhodnutiu o celkovom zákaze vstupu do lesa. Taktiež chcem požiadať, aby v prípade zastavenia osobného automobilu pred rampami ponechávali vodiči voľný priestor v dostatočnej šírke. Cesta musí zostať prejazdná pre záchranné zložky a pre vozidlá zabezpečujúce odvoz dreva. Keďže sa jedná o nákladné automobily s návesom, šírka ako pre osobný automobil nepostačuje. Aj na týchto cestách je potrebné dodržiavať zákon o cestnej premávke. V prípade porušovania bude privolaná hliadka polície. A hlavne chcem ešte upozorniť, aby sa nezabúdalo na to, že les nie je smetisko “ dodal skúsený lesník a poľovník.

Africký mor ošípaných bol prvýkrát na Slovensku potvrdený v roku 2019

Africký mor ošípaných (AMO) je vysoko nákazlivá vírusová choroba sviňovitých, ktorá sa nachádza v krvi, tkanivových tekutinách, vnútorných orgánoch, v sekrétoch a exkrétoch chorých a uhynutých zvierat a v ich svalovine. Choroba sa prejavuje vysokou horúčkou (42°C), ktorá môže trvať niekoľko dní, zvieratá sú apatické, malátne, vyznačujú sa zvracaním, krvavými hnačkami, krvácaním v podkoží a tiež dýchacími ťažkosťami. Typický je rýchly priebeh. Vyznačuje sa vysokou morbiditou a mortalitou. Úmrtnosť dosahuje až 90-95 %.

AMO je veľkou hrozbou pre chov domácich ošípaných a výkon poľovníctva nielen u diviačej zveri. Ide o neliečiteľnú chorobu, ktorá ale nie je prenosná na ľudí a iné druhy zvierat.

AMO bol na Slovensku prvýkrát potvrdený 25. júla 2019 v chove domácich ošípaných v obci Strážne, okr. Trebišov. O niečo neskôr, 12. augusta bola potvrdená a zverejnená aj prvá informácia o výskyte nákazy u diviaka, uloveného v rovnakom okrese.

ZDROJ: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

Tajomník Okresnej organizácie Slovenského poľovníckeho zväzu vo Vranove nad Topľou Slavomír Keresteš upozorňuje, že AMO spôsobuje jeden z najagresívnejších vírusov, preto ide o vysoko nákazlivé ochorenie ošípaných a diviačej zveri s takmer 100% mortalitou. Potvrdil, že v našom okrese sú najviac postihnuté Slanské vrchy. Zamorený je celý masív od Cabova až po Petrovce, pritom toto ochorenie bolo potvrdené v takmer všetkých poľovných revíroch. „V novodobej histórii poľovníctva takéto agresívne ochorenie, ktoré napáda lesnú zver, nebolo doposiaľ zaznamenané. Podľa mňa ide o apokalypsu jedného živočíšneho druhu. Zatiaľ nevieme, ako to všetko skončí, a kedy sa vôbec stavy diviačej zveri v našom regióne obnovia,“ reagoval Slavomír Keresteš.

Hoci doposiaľ nebol zaznamenaný prenos AMO na človeka, v hre sú výrazné ekonomické škody. Ak by sa zaniesol do chovu ošípaných, utratené by museli byť všetky kusy, či už v ošipárňach alebo v domácich chovov bez výnimky v celej obci. Aj z toho dôvodu vyzval S. Keresteš návštevníkov prírody, aby sa v lese správali zodpovedne, pohybovali sa len po vyznačených turistických chodníkoch a cestách a psov mali na vôdzkach. „Vírus sa prenáša napríklad topánkami, oblečením, na kolesách áut, bicyklov a podobne. Nechtiac môžu tento vírus zavliecť do chovov ošípaných, ktorý by musel byť celý utratený. Pokiaľ niekto nájde uhynutú diviačiu zver, nech to neodkladne oznámi poľovníckemu združeniu, ktorému daný poľovný revír patrí,“ požiadal S. Keresteš.

FOTO: Slavomír Keresteš. Miesto: PZ Topľa – Soľ, k.ú. Hlinné

Akékoľvek kopírovanie obsahu bez vedomia redakcie je zakázané!