Sušiareň liečivých bylín, lesných plodov a ovocia z Hanušoviec nad Topľou bude opäť slúžiť svojmu účelu. Po tom, ako jej skelet poškodila veterná smršť to, citujúc Winstona Churchilla, prisľúbil nový majiteľ tejto národnej kultúrnej pamiatky Alojz Hlina.
Sušiareň postavili v Hanušovciach nad Topľou v druhej polovici 30. rokov minulého storočia. Vďaka dômyselnému systému sušenia a prúdenia vzduchu je významnou technickou stavbou nielen na Slovensku, ale dokonca v stredoeurópskom priestore.
Unikátna sušiareň
Vzácna pamiatka sa zachovala po miestnom židovskom podnikateľovi Alexandrovi Wohlovi, ktorý sušené byliny vyvážal do českých a švajčiarskych farmaceutických firiem. Napriek tomu, že išlo o unikátnu stavbu a obchod prosperoval, sušiareň postihol v dôsledku II. svetovej vojny neľahký osud. Alojz Hlina pripomína nielen túto smutnú časť našich dejín. Práve jej silný príbeh ho inšpiroval, aby ju zachránil pred definitívnou skazou. „Príbeh sušiarne, ktorej majiteľ musel počas vojny utiecť pre jeho židovský pôvod, je smutný a veľa o nás vypovedá. Bola to unikátna technická stavba, ktorá celý socializmus chátrala, a po revolúcii ju dorazil karpatský kapitalizmus,“ uviedol Alojz Hlina. Ďalej pripomenul, že porevolučný majiteľ ju – bez pozemku – predal bezdomovcovi, aby sa o ňu nemusel starať. „Dokonca boli motivovaní občania, aby ju rozoberali. Cieľom bolo úplne ju zničiť, čo sa skoro aj stalo.“
Inspirácia Churchillom
Existenciu sušiarne mu dal pred troma rokmi do pozornosti Juraj Lukáč z lesoochranárskeho zoskupenia VLK. Viackrát si ju bol v Hanušovciach nad Topľou pozrieť osobne. Komunikoval aj s OZ Vegetabil, ktorého členovia sa pokúšali o záchranu a obnovenie jej činnosti. Keď ju v máji tohto roka predával štát v dražbe, neváhal a odkúpil ju za 7 500 eur. So zámerom premiestniť stavbu do Bratislavy. Pokiaľ sa však pustil do práce, zaúradovala príroda. Veterná smršť drevený skelet z veľkej časti rozmetala. Informácie o skaze mal do hodiny. „Čo vám poviem? Keď som sa to dozvedel, všeličo mi preblesklo hlavou. Aj som si musel sadnúť, ale… Stalo sa, a ako povedal starý dobrý Winston, nikdy sa nevzdávaj. Pre silný príbeh, ktorý má za sebou, si zaslúži našu pozornosť, aby sme ju opäť postavili,“ zdôraznil A. Hlina.
So stavom, ktorý po sebe búrka zanechala, sa nakoniec zmieril. Prijal to ako fakt. „Príroda chcela, aby sušiareň, ktorá tu celé tie roky hrdo stála, na chvíľu kľakla, ale toto bolo nefér. Nemohla to ustáť, toto neustáli ani zdravé strechy či veľké silné stromy. Po tom všetkom, čo si vytrpela, sme nemohli mať od nej očakávania, že to vydrží,“ reagoval A. Hlina.
Poškodenie drevokazom
Faktom je, že najmä drevená konštrukcia nebola v top kondícii. Už v roku 2017 pamiatkari identifikovali, že bola napadnutá drevokaznou hubou drevokazom slzivým. „Plodnice boli pomerne veľkých rozmerov. Navyše, drevokaz neviete dostať úplne preč. Dostať sa vie totiž aj do murovaných konštrukcií, kde pretrváva, poviem to v úvodzovkách, „naveky“. Ak ho dáte do sucha, ako keby, hybernoval. V prípade, že bude teplo a vlhko, huba opäť ožije,“ vysvetľoval odborný pracovník Pamiatkového úradu SR Ľubor Suchý, ktorý je špecialistom na historické krovy.
Hoci sušiareň je dômyselným systémom prúdenia vzduchu a sušenia jedinečná, stavba remeselne neznesie prísne kritéria. „Drevená konštrukcia nie je tesársky vrcholné dielo. Mnohé spoje nie sú veľmi dokonalé. Ako keby tí, ktorí to robili, sa spoliehali na murovanú konštrukciu, že to udrží. Keby sa na to pozrel statik, povedal by, že drevená konštrukcia bola o niektoré prvky ochudobnená,“ doplnil Ľ. Suchý.
Rokmi svoj „podpis“ nechala aj hnedá hniloba. Z toho dôvodu sú mnohé časti na odpis, pretože ich nosnosť je nevyhovujúca. „Ak si na drevo siahnete, prsty sa zaboria až do vnútra,“ upozornil Ľ. Suchý.
Metodika pamiatkarov
Napriek všetkým okolnostiam Alojz Hlina entuziazmus, ani zmysel pre humor nestráca. Príkladom je jeho odpoveď na náklady spojené s premiestnením a výstavbou sušiarne na novom mieste. „Koľko bude stáť obnova neviem. Aj keby som vedel, nepovedal by som vám to, lebo by sa to dopočula moja žena a bol by problém,“ odpovedal s úsmevom A. Hlina.
Jednotlivé časti sušiarne sa prevezú v lodných kontajneroch. Striktnú metodiku, akým spôsobom rozobrať drevenú, ako aj murovanú časť, určia pamiatkari. Pre A. Hlinu to nebude prvá skúsenosť. Využiť chce zručnosti, ktoré získal pri prevážaní objektov ľudovej architektúry – dreveníc. „Musíte si byť vedomý, že nerozoberáte obývačkovú stenu. Každý trám mal vtedy svoje číslo. Mali sme k tomu naozaj precíznu dokumentáciu. Trúfame si aj na túto situáciu. Samozrejme, budeme v plnej miere rešpektovať pokyny pamiatkarov,“ pripomenul A. Hlina.
Preformátovaný postup
Veterná divočina situáciu skomplikovala, no, podľa A. Hlinu, to nie je nič, čo by sa nedalo zvládnuť. Zúročiť chce nielen skúsenosti s premiestňovaním takéhoto typu stavieb, ale aj s „liečením“ dreva. „Stavbu sme chceli rozoberať z vysokozdvižnej plošiny. Za týchto okolností budeme musieť náš postup preformátovať. To, čo stojí, očíslujeme a to, čo leží, budeme musieť dopasovať podľa dokumentácie,“ vecne komentoval novú situáciu.
Konšpiračné komentáre
Na jej obnovu neplánuje žiadať externé zdroje. Mrzelo ho, že po tom, ako vietor časť drevenej konštrukcie strhol, sa objavili konšpiračné komentáre. „Neplánovali sme a ani neplánujeme čerpať žiadne fondy. Budeme investovať z vlastných zdrojov a to viac si to budeme vážiť,“ pripomenul A. Hlina a (ešte minulý týždeň) doplnil, že v čase búrky de jure nebol vlastníkom stavby. „Začiatkom júna sme podpísali kúpno-predajnú zmluvu. Pripravovali nás však na to, že štandardne to bude trvať dlho. Podpisuje to referent, potom prednosta okresného úradu, ktorý to posiela na ministerstvo vnútra. Ministerstvo vnútra si pýta súhlas od ministerstva financií. Ministerstvo financií to dostalo predvčerom a vyjadrili sa nám, že súhlas ministerstvu vnútra vydajú 14. júla. Na ministerstve vnútra potom podpíšu kúpno-predajnú zmluvu a môžeme dávať návrh na vklad.“
Pôvodný účel
Po presťahovaní do Bratislavy bude sušiareň slúžiť svojmu pôvodnému účelu, pre ktorý má A. Hlina dlhodobejší podnikateľský zámer. „Nebude to len muzeálny exponát. Reálne v nej chceme sušiť byliny. Ľudia sa budú môcť oboznámiť s jej históriou a zároveň si zakúpia byliny zo sušiarne, ktorá má za sebou silný príbeh. Už teraz mi písali niekoľkí Hanušovčania a ľudia z východného Slovenska, že sa radi na ňu prídu v Bratislave pozrieť,“ uzavrel rozhovor A. Hlina.
.
Fotogaléria
-
-
-
-
-
+13fotografií -
+13fotografií -
-
-
-
-
-
-
